Investície do infraštruktúry prinesú rast zamestnanosti a životnej úrovne

Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) je najväčším operačným programom v rámci Partnerskej dohody medzi EÚ a SR o využívaní európskych fondov v rokoch 2014 až 2020. Až 4,6 miliardy eur môžeme využiť na zmysluplné investovanie do rastu a zamestnanosti cez modernizáciu dopravnej infraštruktúry a rozvoj informačnej spoločnosti. O tom, čo to v praxi znamená a ktoré konkrétne projekty majú k tomuto cieľu prispieť, sme hovorili s Jurajom Mérym, generálnym riaditeľom sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR.

Od novembra minulého roka vediete na ministerstve dopravy Sekciu riadenia projektov, ktorá riadi najväčší slovenský Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Programové obdobie beží od roku 2014. Nastúpili ste do „rozbehnutého vlaku“ alebo ste implementáciu OPII nastavovali nanovo?
Náš operačný program schválila Európska komisia ako jeden z prvých operačných programov už v roku 2014. Dá sa povedať, že som nastúpil do už rozbehnutého vlaku. Operačný program ako taký je strategický dokument, prostredníctvom ktorého dosiahneme do roku 2023 ciele stanovené v národnej dopravnej stratégii. V rámci infraštruktúry sa chceme priblížiť úrovni rozvinutých krajín Európskej únie.

Keďže projekty v oblasti dopravy sa pripravujú dlhodobo, je známym faktom, že eurofondy v OPII sú už viac-menej pridelené na konkrétne projekty, ktoré boli dokonca už vopred prediskutované s Európskou komisiou. Dajú sa tak ešte vo výbere projektov predpokladať nejaké zmeny?
Je pravda, že najmä veľké, prioritné projekty bolo nevyhnutné už vopred prediskutovať s našimi partnermi v Bruseli. Treba brať do úvahy aj fakt, že príprava veľkých infraštruktúrnych projektov trvá pomerne dlho. Od prvotného plánu až po realizáciu to môže byť sedem až osem rokov. Základný výber veľkých projektov je už stanovený, ale, samozrejme, do úvahy musíme brať aj neočakávané udalosti. Zmena v zásobníku projektov môže počas implementácie operačného programu do istej miery nastať. V zásobníku máme pripravené aj ďalšie projekty, ktoré môžeme realizovať v prípade, že budú zmeny nevyhnutné.

Juraj Méry, generálny riaditeľ sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR

Názov „integrovaná infraštruktúra“ znamená zlúčenie viacerých módov dopravy a informatizáciu spoločnosti. Ktoré konkrétne oblasti dopravy sú z OPII podporované?
V rámci OPII sú podporované projekty na modernizáciu železničnej infraštruktúry vrátane nákupu nových vlakových jednotiek. Ďalšou kľúčovou oblasťou je modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry. Je to predovšetkým o výstavbe diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. Máme tiež prioritnú os, v ktorej sa realizujú projekty na rozvoj verejnej osobnej dopravy. Novinkou oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu je oblasť vodnej dopravy.

Aké výsledky by našej krajine mali priniesť realizované projekty v roku 2023?
Ak sa nám podarí vyčerpať celú alokáciu, na Slovensku máme potenciál vybudovať 115 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 kilometrov nových a zmodernizovaných ciest I. triedy a 110 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí. V slovenských regiónoch bude premávať 46 nových vlakových súprav, v najväčších mestách pribudne 78 vozidiel mestskej hromadnej dopravy.

Električkové trate v Bratislave a Košiciach prejdú modernizáciou a mala by byť vybudovaná nová električková trať cez Petržalku. Mal by byť zmodernizovaný aj verejný prístav Bratislave, takisto sa z prostriedkov EÚ snažíme zabezpečiť pokrytie všetkých domácností na Slovensku širokopásmovým pripojením s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s.
Vo všeobecnosti prinesú projekty jednak scelenie chýbajúcich prepojení transeurópskych dopravných sietí a tiež rast zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľov.

Ako sa rozbehla implementácia vášho operačného programu? Ste spokojný s aktuálnym stavom zazmluvňovania projektov, resp. s čerpaním? Stihne sa podľa vás vyčerpať celá alokácia?
Náš operačný program je z hľadiska čerpania európskych zdrojov aktuálne najúspešnejším operačným programom na Slovensku. Do konca mája tohto roka sa využilo 403 miliónov eur zo zdrojov EÚ, čo predstavuje desať percent alokácie. Zazmluvnených je 859 miliónov eur, čiže 21,66 percenta. V najbližšom čase očakávame skoré zazmluvnenie významných projektov, ktoré nám skokovo zvýšia čerpanie aj kontrahovanie.

V oblasti železníc hovorím o projektoch modernizácie na úsekoch Púchov – Považská Teplá a Dolný Hričov – Žilina. Z cestných projektov sme blízko pri zazmluvnení projektu D3 Svrčinovec – Skalité, pripravujú sa tiež žiadosti o príspevok na tri novopodpísané diaľničné úseky D1 Budimír – Bidovce, D3 Čadca Bukov – Svrčinovec a D1 Prešov, západ, Prešov, juh.

Procesy sú nastavené na plynulé kontrahovanie a čerpanie financií na jednotlivé projekty tak, aby sme eliminovali nárazové dočerpávanie alokácie na konci programového obdobia. Niektoré sektory majú už teraz vyšší potenciál čerpania, ako je disponibilná alokácia.

Jednou z kľúčových oblastí OP II je modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry.

Cez Slovensko prechádzajú tri hlavné transeurópske dopravné koridory. Sme prepojení na susedné krajiny a ich dopravnú infraštruktúru. Ako tento fakt ovplyvňuje naše plánované dopravné projekty?
Ide o kľúčový fakt. Slovenská republika sa zaviazala splniť všetky záväzky týkajúce sa budovania chýbajúcich úsekov dopravnej infraštruktúry zaradenej do siete TEN-T. Celková stratégia nadväzuje na ciele opísané v Bielej knihe Komisie o dopravnej politike. Slovenská republika nemá v súčasnosti koridory základnej siete TEN-T plnohodnotne vybudované patričnou dopravnou infraštruktúrou, čo znamená, že aj naše investície sa prioritne orientujú na ich vybudovanie.

Väčšina Slovákov si pod investíciami do dopravy predstaví výstavbu diaľnic. Sú diaľnice naozaj hlavným bodom operačného programu?
Diaľnice sú naozaj najviditeľnejšou oblasťou operačného programu a pri vzniku OPII sme od Európskej komisie požadovali zvýšenie alokácie, respektíve adekvátne zdroje na zabezpečenie kontinuálnej výstavby cestnej infraštruktúry. Je to aj vzhľadom na značné zaostávanie voči vyspelým európskym krajinám v oblasti cestnej dopravy, ktoré sa nám nepodarí odstrániť v priebehu jedného či dvoch programových období.

Stále ešte nemáme dobudované základné diaľničné prepojenie medzi východom a západom, čo je jedna z našich najdôležitejších úloh. Je potrebné budovať aj ostatné módy dopravy, hlavne z dôvodu udržateľnejšieho rastu mobility a zníženia negatívnych vplyvov na životné prostredie a ľudské zdravie.

Ktoré úseky našich diaľnic a rýchlostných ciest budú v tomto programovom období (do roku 2023) dokončené a odovzdané do užívania motoristom?
V oblasti diaľnic sa v SR do roku 2023 sústredíme najmä na dobudovanie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Až na jeden veľmi náročný horský úsek medzi Turanmi a Hubovou sú už všetky chýbajúce úseky rozostavané: tri v žilinskom kraji a dva na východe. Na diaľnici D3, ktorá je našou spojnicou s Poľskom, chceme dobudovať tri úseky.  
Pracujeme tiež na vybudovaní kľúčových úsekov rýchlostných ciest, najmä medzi Zvolenom a Košicami.

Na Slovensku sú však regióny, ktoré nebudú diaľnice nikdy križovať. Prispieva Európska únia na rozvoj dopravnej infraštruktúry aj na takýchto miestach?
Náš operačný program sa delí podľa oblastí, kde sa buduje infraštruktúra. Popri diaľniciach kladieme veľký dôraz aj na cesty prvej triedy, na ktoré máme takisto vyčlenené peniaze z fondov Európskej únie. Konkrétne, takmer 350 miliónov eur je určených na modernizáciu ciest I. triedy a na zlepšenie parametrov ciest I. triedy. Slovenské cesty alebo mosty sú často v havarijnom stave, obchvaty miest neexistujú a obyvatelia nemajú možnosť alternatívnej dopravy.

Preto je rozšírenie a skvalitnenie regionálnych komunikácii rovnako dôležité, keďže na nich prebieha zatiaľ viac ako polovica dopravných výkonov na Slovensku. Celkovo sa do konca programového obdobia má opraviť viac ako 60 mostov a 190 km ciest prvej triedy na území Slovenska. Pripravujeme a realizujeme aj projekty na výstavbu obchvatov miest, napríklad v Brezne, Šali, Trnave, Senici, Komárne či v Sabinove.

V aktuálnom OP II bude môcť Slovensko využiť na rozvoj železničnej dopravy vrátane nákupu nových vlakov takmer miliardu eur.

Trendom vo vyspelých krajinách EÚ je však prechod od áut k verejnej osobnej doprave. Aké faktory prispejú podľa vás k tomu, že si Slováci nechajú auto na dlhšie trasy a denné cestovanie do centier miest absolvujú vlakom či električkou? Alebo dokonca na bicykli?
Toto je veľmi komplexná otázka, ale v zásade rýchle riešenia súvisia so skvalitnením vozového parku železníc a nákupom nových vlakových súprav – aby ľudia nemali problém sadnúť si do vlaku a odviezť sa tam, kam potrebujú. Mali by to byť vlaky modernej generácie, aby to pre ľudí predstavovalo ekvivalent cestovania autom. Druhým krokom je nastaviť grafikon vlakovej dopravy tak, aby ľudia nečakali na vlak dlho. Toto je však opatrenie mimo operačného programu.

Tretím predpokladom je postupné vybudovanie záchytných parkovísk typu Park & Ride. Na každej stanici by malo byť možné zaparkovať auto a prejsť zvyšok cesty do svojho cieľa vlakom tak, ako to je v krajinách západnej Európy. Masívny presun ľudí k verejnej osobnej doprave súvisí so zahlcovaním ciest autami, čo bude gradovať. Našou víziou je, aby sme do roku 2023 zatraktívnili verejnú osobnú dopravu, napríklad v Bratislave vybudovaním nových železničných zastávok a záchytných parkovísk v okolí hlavného mesta.

V prípade úspechu sa v budúcnosti bude podporovať takéto riešenie aj v okolí Košíc, Žiliny a ostatných veľkých miest s dobrou železničnou obsluhou. Splnenie cieľa prilákať ľudí k ekologickej verejnej hromadnej doprave dosiahneme aj ďalšou obnovou vozidiel mestskej hromadnej dopravy v najväčších slovenských aglomeráciách a modernizáciou súvisiacej infraštruktúry. Tam vidím priestor na komplementárne riešenia s Integrovaným regionálnym operačným programom, ktorý podporuje z európskych zdrojov napríklad výstavbu cyklochodníkov.

Len na dokončenie základnej cestnej infraštruktúry by Slovensko potrebovalo okolo 6 miliárd eur. Aké sú okrem OPII ďalšie možnosti čerpať prostriedky z fondov EÚ na dopravu?
Medzi ďalšie prostriedky, ktoré nám Európska únia ponúka, patrí napríklad Nástroj na prepájanie Európy (CEF). Ide o nový finančný nástroj Európskej komisie, z ktorého má Slovensko možnosť získať až 743 miliónov eur. Týka sa to predovšetkým cezhraničných dopravných projektov a chýbajúcich prepojení v rámci základnej TEN-T siete. V rámci CEF-u je väčšina financií určená na ekologické formy dopravy, napríklad železnice a vodnú dopravu, na financovanie cestných projektov sú len limitované možnosti. Našou ambíciou je tento pomer upraviť v ďalšom viacročnom programovom období.

Diaľnice sú najviditeľnejšou oblasťou operačného programu, na obrázku je úsek pri Sučanoch.

Železničná doprava má veľkú podporu aj v Európskej únii. Aký je význam modernizácie tohto módu dopravy, vidíte v ňom potenciál pre Slovensko?
Železničná doprava má veľký potenciál a určite bude mať miesto v budúcej európskej doprave. Zvyšuje konkurencieschopnosť regiónov, zlepšuje mobilitu obyvateľov a potenciál rastu zamestnanosti. Je to mód dopravy, ktorý zabezpečuje efektívny presun veľkého počtu ľudí, ale aj tovaru, zároveň ide o jednu z najbezpečnejších foriem dopravy. Vďaka EÚ sa od roku 2004 zmodernizovalo okolo 130 km železníc, ďalšie desiatky sa modernizujú. Robíme všetko pre to, aby sme postupne zmodernizovali všetky kľúčové trate na Slovensku.

V aktuálnom Operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020 bude môcť Slovensko využiť na rozvoj železničnej dopravy vrátane nákupu nových vlakov takmer miliardu eur. Ďalšie európske peniaze na modernizáciu železníc, približne 420 mil. eur, môže Slovensko čerpať z finančného nástroja CEF. Spolu to predstavuje až sumu 1,4 miliardy eur, ktoré môžu zásadne zmeniť tvár slovenských železníc.

Bude podpora Európskej únie na modernizáciu dopravy pokračovať aj po roku 2020? Aký vplyv na kohéznu politiku bude mať podľa vás vystúpenie Veľkej Británie z EÚ?

Toto je veľmi pálčivá otázka. Vnímame významný vplyv Brexitu v tejto oblasti, ktorého dôsledkom je súčasný stav „hľadania“ sa EÚ v novom prostredí a podmienkach post Brexitu. Podľa všetkých indícií, ktoré máme, bude istá forma kohéznej politiky pokračovať, hoci možno už v menšom rozsahu.

Ako náhradné, resp. doplnkové riešenia sa uprednostňujú kombinácie fondov, najmä návratné formy financovania. S týmto už máme aj určité skúsenosti – napríklad s využitím kombinovaných foriem financovania pri príprave projektu výstavby bratislavského obchvatu D4/R7. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že pri použití návratných prostriedkov existujú aj určité obmedzenia, hlavne kvôli vplyvom na verejný dlh Slovenska.

Už teraz sa na ministerstve dopravy pripravujeme na aplikáciu návratných foriem financovania či kombináciu fondov a zdrojov súkromných subjektov aj pri iných módoch dopravy, napríklad pri železnici. Intenzívne však rokujeme so zástupcami Európskej komisie o tom, že aj nenávratné formy financovania majú svoje miesto a treba v nich pokračovať.

(sf)
FOTO: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 3/2017.