Korona schladila nadลกenie investovaลฅ. Akรฉ budรบ ฤalลกie roky
V roku 2021 by mohli investรญcie nominรกlne rรกsลฅ o 5,4 %, kรฝm vlani klesli o 11,4 %, a to najmรค tie sรบkromnรฉ.
Na medziroฤnรฝ prepad slovenskej ekonomiky o 2,5 % vplรฝval v roku 2020 z pohฤพadu vรฝdavkov niลพลกรญ zahraniฤnรฝ dopyt o 9,6 %. Domรกci dopyt padol o 2,9 %. Jeho zloลพkou sรบ vรฝdavky na koneฤnรบ spotrebu, ktorรฉ medziroฤne stรบpli o 2,6 %. Ovplyvnila ich vyลกลกia koneฤnรก spotreba v domรกcnostiach o 1 % a vo verejnej sprรกve aลพ o 6,8 %.
Na pรกd domรกceho dopytu tak v rozhodujรบcej miere vplรฝval ฤalลกรญ faktor โ niลพลกia tvorba hrubรฉho fixnรฉho kapitรกlu o 11,4 %. Investiฤnรก aktivita klesla vo vลกetkรฝch sektoroch bez vรฝnimky. Najdynamickejลกie aลพ o 43,1 % vo finanฤnom, o 15,6 % v nefinanฤnom a bezmรกla o 5 % vo verejnej sprรกve. Tรก vynaloลพila takmer pรคtinu z celkovรฉho vlaลajลกieho objemu investรญciรญ prevyลกujรบceho 17,8 miliardy eur, finanฤnรฉ podniky len ฤosi vyลกe 1 % a nefinanฤnรฉ najviac, bezmรกla dve tretiny.
Motivรกciu firiem tvoriลฅ novรฉ produkฤnรฉ kapacity znรญลพila neistota v sรบvislosti s vรฝvojom pandรฉmie, tvrdรญ IFP. Podniky, domรกcnosti aj vlรกda pokraฤovali v obmedzovanรญ investiฤnรฝch vรฝdavkov na minimum aj v 1. ลกtvrลฅroku 2021 a podiel fixnรฝch investรญciรญ na HDP sa prepadol na doteraz najniลพลกiu รบroveล. Zaฤiatkom roka vรฝrazne obmedzenรก investiฤnรก aktivita sa vลกak postupne zlepลกovala.
Slovenskรฝ priemysel v aprรญli 2021 zasiahli celosvetovรฉ problรฉmy s dodรกvkami komponentov a vรคฤลกina veฤพkรฝch hrรกฤov v automobilovej vรฝrobe dokonca pristรบpila aj ku krรกtkodobรฝm odstรกvkam. Normalizรกcia sa oฤakรกva aลพ v roku 2022, preto sa podฤพa NBS v roku 2021 zvyลกuje riziko negatรญvnejลกieho vรฝvoja celej ekonomiky. Verejnรฉ investรญcie pribrzdili viacerรฉ faktory.
Uzavretie ekonomiky pre pandรฉmiu spomalilo rozbehnutรฉ stavby a zaฤiatok novรฝch oddialilo. Nรญzku รบroveล investรญciรญ ovplyvnila aj celkovรก slabรก absorpcia fondov Eร, keฤลพe sa menej ฤerpali najmรค vo veฤพkรฝch projektoch dopravnej infraลกtruktรบry, skonลกtatovala NBS. Eurofondy nepรดsobili poฤas pandรฉmie anticyklicky a na tom sa podpรญsalo aj povolebnรฉ spomalenie. Preto sa po ukonฤenรญ niekoฤพkรฝch vรฝznamnejลกรญch projektov v minulรฝch obdobiach investiฤnรก aktivita neobnovila.
Z veฤพkรฝch projektov rรกstli iba investรญcie do vรฝstavby obchvatu Bratislavy a tento faktor pozitรญvne ovplyvลuje aj rok 2021, prejavuje sa vลกak v sรบkromnom sektore. Investรญcie sa majรบ vรฝraznejลกie zotavovaลฅ aลพ v roku 2022 a krรกtkodobo by mali rรฝchlejลกie stรบpaลฅ verejnรฉ. Sรบkromnรฉ sa podฤพa prognรณz vrรกtia na predkrรญzovรบ รบroveล aลพ v roku 2023.
Verejnรฝ sektor by mal investiฤnรฝ dopyt vรฝrazne podporiลฅ ฤerpanรญm eurofondov a prostriedkov z Plรกnu obnovy. Sรบbeh dvoch programovรฝch obdobรญ a prรญsun zdrojov z Plรกnu obnovy povaลพuje NBS za jedineฤnรบ prรญleลพitosลฅ. Slovensko mรดลพe z Plรกnu obnovy a odolnosti ฤerpaลฅ vyลกe 6 miliรกrd eur.
Cieฤพovรฉ oblasti sรบ naviazanรฉ na reformy a investรญcie a zohฤพadลujรบ kฤพรบฤovรฉ problรฉmy ekonomiky i najdรดleลพitejลกie spoloฤenskรฉ vรฝzvy. Boli vybratรฉ na zรกklade porovnania vรฝsledkov oproti priemeru Eร a spoloฤnรฝch eurรณpskych priorรญt. Vzdelรกvanie, veda, vรฝskum a inovรกcie, ako aj zdravie patria k oblastiam, v ktorรฝch Slovensko najviac zaostรกva.
Efektรญvna verejnรก sprรกva a digitalizรกcia ovplyvลujรบ podnikateฤพskรฉ prostredie a kvalitu ลพivota. Zelenรก ekonomika podporรญ environmentรกlnu udrลพateฤพnosลฅ, kvalitu ลพivota a prispeje k rozvoju zelenรฝch inovรกciรญ. K dispozรญcii mรก slovenskรก ekonomika aj 8 miliรกrd eur nevyฤerpanรฝch eurofondov a ฤalลกรญch 13 miliรกrd eur z novรฉho programovacieho obdobia. Zapoja sa aj verejnรฉ investรญcie z domรกcich zdrojov.
IFP predpokladรก, ลพe v roku 2023 Slovensko podobne s rokom 2015 doฤerpรก vลกetky alokovanรฉ zdroje z Eร fondov v konฤiacom programovom obdobรญ. To vytiahne ekonomickรฝ rast v roku 2023, ktorรฝ sa ale nรกsledne zvoฤพnรญ, lebo nรกbeh investiฤnรฝch zdrojov z novรฉho programovรฉho obdobia bude pozvoฤพnรฝ.
Investรญcie z Plรกnu obnovy a odolnosti Eร spolu s Eร fondami vรฝrazne zvรคฤลกia mnoลพstvo kapitรกlu v ekonomike, ฤo zvรฝลกi aj jej potenciรกl. Bol vลกak zasiahnutรฝ aj pandรฉmiou, takลพe tri roky silnรฉho ekonomickรฉho rastu mรดลพu podฤพa IFP znamenaลฅ mierne prehrievanie ekonomiky.
ฤlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise ASB Almanach 2021.