Bezpečnosť cestnej infraštruktúry – nástroje správcu

Smernica Európskeho parlamentu o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry dáva správcovi komunikácií tieto nástroje: riadenie kritických nehodových lokalít (Black Spot management) a bezpečnostné inšpekcie ako preventívny prístup riadenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Dlho očakávané bezpečnostné audity budú vykonávať osoby nezávislé od projektantov a správcov predmetnej komunikácie.

Riadenie kritických nehodových lokalít
Zo štatistickej evidencie dopravných nehôd na území Slovenska, evidovaných v databanke odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru SR, vyplýva, že časť dopravných nehôd je pomerne rovnomerne rozdelená po dĺžke cestných komunikácii, ďalšia časť sa však koncentruje do takzvaných nehodových lokalít – dopravne alebo stavebne nevhodných miest a úsekov (v štátoch EÚ pomenovaných čierne miesta – Black Spot).
Miesta alebo úseky na cestách, kde sa kumulujú dopravné nehody, treba pokladať za lokality s veľmi negatívnymi až extrémnymi vplyvmi z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Relatívne vysoko pravdepodobnú príčinu vzniku dopravných nehôd treba hľadať okrem ľudského faktora aj v nepriaznivých stavebno-technických podmienkach, ako aj v dopravno-organizačnom usporiadaní komunikácie. K takýmto miestam patria napríklad frekventovaná križovatka ciest bez usmernenia dopravy, neprehľadná dopravná situácia, nedostatočná alebo oneskorená informácia pre vodiča o blížiacej sa prekážke na ceste, nevyhovujúce smerové a výškové parametre cesty, nesprávne dopravné značenie, nedostatočné alebo nevhodné osvetlenie či chýbajúce chodníky v intraviláne.

Problematika riešenia kritických nehodových lokalít (miest a úsekov) je zaradená aj v Národnom pláne na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ktorý nadväzuje na akčný program bezpečnosti na cestách, vydaný EÚ. Európsky akčný program bezpečnosti na cestách zaraďuje medzi prioritné činnosti v oblasti BECEP aj riešenie problematiky nehodových lokalít na cestných komunikáciách a odstraňovanie príčin vzniku dopravných nehôd.

Kritické nehodové lokality z hľadiska počtu dopravných nehôd
Kritická nehodová lokalita z hľadiska počtu dopravných nehôd je úsek cesty (lokalita) v maximálnej dĺžke 0,500 km s kritickým počtom dopravných nehôd. Aby sa nehodová lokalita stala kritickou z hľadiska počtu dopravných nehôd, musí byť splnená podmienka, že skutočný počet dopravných nehôd na nej vzniknutý sa rovná alebo je väčší ako kritický počet nehôd v priebehu jedného kalendárneho roka. Kritický počet dopravných nehôd sa určí exaktným postupom.

Kritické nehodové lokality podľa počtu dopravných nehôd za rok 2010 neboli určené, pretože v zmysle zákona 8/2009 Z. z. z 3. decembra 2008 o cestnej premávke § 68 nastali zmeny v poskytovaní údajov z evidencie dopravných nehôd. V ich dôsledku sa obmedzilo poskytovanie údajov z evidencie dopravných nehôd niektorým subjektom, okrem iného aj Slovenskej správe ciest (SSC). V súčasnosti sa táto záležitosť rieši medzi MDVRR a PPZ – odbor dopravnej polície. V roku 2009 vzniklo na cestách I. triedy 22 kritických nehodových lokalít (KNL), z toho päť v intraviláne a 17 v extraviláne. Z 22 KNL bolo 6 opakujúcich sa KNL.

Na pomerne malej časti cestnej siete ciest I. triedy v dĺžke 9,29 km (0,28 %), ktorú tvoria KNL, sa kumuluje 230 dopravných nehôd, čo predstavuje 4,18-percentný podiel nehôd na cestách I. triedy.

Kritické nehodové lokality podľa následkov dopravných nehôd
V roku 2009 vzniklo z pohľadu následkov dopravných nehôd na cestách I. triedy 55 KNL, z toho sedem v intraviláne a 48 v extraviláne. Z týchto 55 KNL boli štyri opakujúce sa lokality.

Tieto úseky KNL na cestách I. triedy predstavujú spolu 16,840 km. Ich podiel k celkovej dĺžke ciest I. triedy činí 0,51 %. Na úsekoch KNL zahynulo 70 osôb, čo predstavuje 54,69 % z celkového počtu usmrtených osôb na celej dĺžke cesty I. triedy. Teda viac ako polovica počtu osôb zomrie na úseku KNL na cestách I. triedy.

Dopravná nehodovosť na cestách I. triedy v roku 2010
Na cestách I. triedy s podielom 51 % dopravných výkonov vzniká 48,15 % dopravných nehôd a je usmrtených 51,48 % osôb. Podiel na hospodárskych stratách z cestných komunikácií je 50,1 %, podiel na hospodárskych stratách vo vzťahu k stratám na pozemných komunikáciách je 34,3 %.

Bezpečnostné inšpekcie
Bezpečnostné inšpekcie majú preventívny charakter a v podmienkach SSC sú zamerané na kvalitu a zrozumiteľnosť dopravného značenia. Tieto inšpekcie sa v roku 2011 vykonali na týchto úsekoch ciest:

• I/11 – na úseku od križovatky s cestou I/18 v Žiline po hranicu s Českou republikou (hraničný priechod Svrčinovec – Mosty u Jablunkova) na úsekoch, ktoré má vo svojej správe SSC, t. j. na úseku od km 405,700 po km 443,000 staničenia cesty I/11 (37,3 km);
• I/12 – na úseku od križovatky s cestou I/11 pri Čadci po hranicu s Poľskou republikou (hraničný priechod Skalité – Zwardoň), t. j.  po celej dĺžke cesty I/12 v staničení km 0,000 – 15,400 (15,4 km);
• I/59 – na úseku od križovatky s cestou I/14 pri Harmanci po hranicu s Poľskou republikou (hraničný priechod Trstená – Chyžne), t. j. na úseku od km 8,700 po km 114,200 staničenia cesty I/59 (105,5 km);
• I/70 – na úseku od križovatky s cestou I/18 v obci Kraľovany po križovatku s cestou I/59 v Dolnom Kubíne, t. j.  po celej dĺžke cesty I/70 v staničení km 0,000 – 17,000 (17,0 km);
• I/78 – v úseku od križovatky s cestou I/59 v Oravskom Podzámku po hranicu s Poľskou republikou (hraničný priechod Oravská Polhora – Korbielów), t. j. po celej dĺžke cesty I/78 v staničení km 0,000 – 44,500;
• I/14 – na úseku od križovatky s cestou I/59 pri Banskej Bystrici po križovatku s cestou I/65 pri Turčianskych Tepliciach, t. j. po celej dĺžke cesty I/14 v staničení km 0,000 – 25,000;
• I/65 – na úseku od križovatky s cestou I/14 pri Turčianskych Tepliciach po križovatku s cestou I/18 v Martine, t. j. na úseku od km 109,600 po km 142,000 staničenia cesty I/65;
• I/18 – na úseku od križovatky s cestou I/64 v Žiline po križovatku s cestou I/61 pri Bytči, t. j. na úseku od km 454,550 po km 439,700 cesty I/18;
• I/61 – na úseku od križovatky s cestou I/18 pri Bytči po vstup do Trenčína, t. j. na úseku od km 184,500 po km 131,000 staničenia cesty I/61;
• I/62 – po celej jej dĺžke, t. j. od križovatky s cestou I/61 v Senci po križovatku s cestou I/75 pri Sládkovičove v dĺžke 21,100 km;
• I/75 – na úseku od križovatky s cestou I/62 pri Sládkovičove po križovatku s cestou I/64 v Nových Zámkoch, t. j. od km 0,000 po km 49,400 staničenia cesty I/75;
• I/63 – na úseku od križovatky s cestou I/64 v Komárne po vstup do obce Veľký Meder, t. j. od km 103,200 po km 69,500 staničenia cesty I/63.

Inšpekcia vodorovných dopravných značiek prebehla na cestách:

• I/2 – na úseku od križovatky s cestou III/002039 v Stupave po križovatku s cestou I/51 v Holíči, t. j. od km 66,9 po km 0,000 staničenia cesty I/2;
• I/51 – na úseku od konca mesta Trnava po križovatku s cestou II/502 v obci Trstín, t. j. od km 124,500 po km 109,000 staničenia cesty I/51;
• I/61 – na úseku od hranice okresov Bratislava II/Senec po začiatok mesta Trnava, t. j od km 13,000 po km 47,000, a na úseku od križovatky s cestou I/51 pri Trnave po začiatok obce Trenčianska Teplá, t. j. od km 51,600 po km 131,000 staničenia cesty I/61;
• I/62 – po celej dĺžke cesty I/62, t. j. v dĺžke 21,100 km;
• I/63 – na úseku od križovatky s cestou I/64 v Komárne po vstup do obce Veľký Meder, t. j. od km 103,200 po km 69,500 staničenia cesty I/63;
• I/64 – na úseku od hranice okresov Nové Zámky/Komárno po križovatku s cestou I/63 pri Komárne, t. j. od km 24,300 po km 0,000;
• I/75 – na úseku od križovatky s cestou I/62 pri Sládkovičove po križovatku s cestou I/64 v Nových Zámkoch, t. j. od km 0,000 po km 49,400 staničenia cesty I/75.

Počas inšpekcie sa na sledovaných úsekoch ciest I. triedy Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja zistilo asi 18 typov nedostatkov v dopravnom značení pri ich celkovom počte 72. Najčastejšie sa vyskytujúcim nedostatkom v dopravnom značení bolo nevyhovujúce vedenie trasy cesty pre chýbajúce smerové stĺpiky alebo odrazky na zvodidlách – tvorilo 23,6 % všetkých nedostatkov. Druhou početnou skupinou, tvoriacou 13,9 % z celkového počtu nedostatkov, bolo chýbajúce označenie priechodov pre chodcov informatívnou dopravnou značkou IP 6 – priechod pre chodcov. Dopravné značky prekryté zeleňou sa podieľali na celkovom počte nedostatkov 13,9 %.

Nevyhovujúca kvalita dopravných značiek, zvalené alebo natočené dopravné značky, ktoré stratili svoj účel, keďže sa nedali zaregistrovať, tvorili 15,3 % všetkých nedostatkov. Častým nedostatkom bola takisto nevyhovujúca kvalita vodorovných dopravných značiek na vybraných úsekoch ciest I. triedy. Potvrdzujú to aj výsledky meraní hodnôt Qd (koeficient jasu pri difúznom osvetlení) a RL (koeficient vratného odrazu), ktoré sú uvedené v protokoloch meraní č. 1 – 7.

V stručnosti možno konštatovať, že z celkového počtu 179 meraní kvality vodorovných dopravných značiek zameraných na zistenie hodnôt koeficientu jasu pri difúznom osvetlení Qd (reflexia vodorovných dopravných značiek počas dňa) nevyhovovalo 20 % meraní ani minimálnym normovým hodnotám. Minimálnym normovým hodnotám koeficientu vratného odrazu RL (spätný odraz vodorovných dopravných značiek počas noci) nevyhovovalo až 41 % meraní. Počet nevyhovujúcich meraní Qd a RL na jednotlivých cestách I. triedy, na ktorých bola vykonaná inšpekcia, sa uvádza v tabuľke.

Nevyhovujúca kvalita vodorovných dopravných značiek bola v okresoch Malacky, Komárno a Galanta.

Literatúra

1. Prezídium PZ-ODP: Štatistická evidencia dopravných nehôd v SR.
2. Meszároš Š. (SSC Bratislava): Kritické nehodové lokality na cestách I. a II. triedy. Referát BECEP.
3. Komorová M. (SSC Bratislava): Kontrola dopravného značenia na cestách I. triedy, 2011.

TEXT: Ing. Ivan Dohnal
Foto: Dano Veselský

Ivan Dohnal je vedúci referátu BECEP Slovenskej správy ciest.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.