Bezpečnostné prvky na cestách ako súčasť projektu

Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.

Aké sú možnosti zvyšovania bezpečnosti cestnej siete na Slovensku z pohľadu Národnej diaľničnej spoločnosti?
Bezpečnosť je pre Národnú diaľničnú spoločnosť dôležitá. Jej zvyšovanie v porovnaní s cestami I. triedy je napokon aj jeden z dôvodov, prečo sa budujú diaľnice. Dôraz kladieme na to, aby sa čo najviac bezpečnostných prvkov zapracovalo už do projektu. Dnes sú súčasťou projektu nielen protihlukové opatrenia, ale predovšetkým betónové zvodidlá v strede vozoviek, ktoré majú omnoho vyšší štandard ako oceľové zvodidlá. Ďalším bezpečnostným prvkom je oplotenie diaľnic, ktoré je už takisto súčasťou projektovej dokumentácie. Pristupujeme k tomu, aby sa oplotili aj staré diaľnice.

Predtým sa tieto prvky do projektov nezahŕňali?
Predtým sa projekty vyhotovovali podľa iných noriem. Betónové zvodidlá sa na základe normy môžu aj nemusia použiť, ale napriek tomu, že sú investične náročnejšie ako oceľové zvodidlá, táto investícia sa v priebehu tridsiatich rokov vracia. Okrem toho majú z pohľadu bezpečnosti neporovnateľne vyšší stupeň zadržania. Na pravej strane vozovky sa používajú bežné zvodidlá.

Bezpečnosť na cestách zvyšujú aj informačné systémy. V akej miere sú diaľnice monitorované?
Využívajú sa najmä kamerové systémy, vďaka ktorým vieme monitorovať stav na diaľniciach a v súčinnosti s políciou môžeme robiť opatrenia. V prípade núdze možno okamžite zmeniť dopravné značenie. V budúcnosti chceme zaviesť čo najviac informačných systémov, je to však finančne náročné. Momentálne je potrebné sústrediť sa na dobudovanie základnej infraštruktúry a neskôr bude viac priestoru na zlepšovanie informačných systémov diaľnic (ISD). Každý úsek diaľnice by mal byť monitorovaný. Zatiaľ je to nevyhnutné len v tuneloch a ďalších exponovaných miestach, ako sú Bratislava a niektoré diaľničné križovatky.

Aká je životnosť povrchu vozoviek? Čo robíte v rámci ich údržby?
Povrch diaľničných vozoviek máme v uspokojivom stave, ktorý je z pohľadu bezpečnosti v poriadku. V rámci jeho údržby realizujeme mikrokoberce alebo povrch meníme. V prípade mikrokoberca ide o asi polcentimetrovú povrchovú vrstvu, ktorá má dané protišmykové parametre. Je predpoklad, že vydrží približne 10 rokov. Klasické povrchy vozoviek majú životnosť minimálne 15 rokov. Existujú aj tzv. skúšobné povrchy, napríklad v Bratislave na Viedenskej ceste, kde sa vybudoval drenážny koberec. Ide o prvý väčší projekt, ktorý sa realizoval z prostriedkov Európskej únie. Jeho funkciou je čo najrýchlejšie odviesť vodu pomocou pórového asfaltu. V hustom daždi voda vsiakne do jeho štruktúry a neodteká po povrchu.

Sú z hľadiska Európskej únie signály, že by sa mali na trh zavádzať nové bezpečnostné prvky?
Nejde o nič zásadné, sú to viac-menej prvky, ktoré pravidelne obnovujeme na základe európskych vyhlášok. Týka sa to najmä nového dopravného značenia, ktoré sa musí zaviesť v každom novom úseku diaľnice. Značenie v starých úsekoch sa bude meniť priebežne.

Aký je bezpečnostný štandard v našich tuneloch?
Bezpečnosť tunelov je zložitá otázka, ktorá má veľa aspektov. V porovnaní s krajinami Európskej únie je štandard na Slovensku oveľa vyšší, čo má vplyv aj na cenu diela. Bezpečnostné technológie sú náročné, no nemožno povedať, že ide o zle vynaložené prostriedky. Okrem kamerového systému v tuneloch existujú systémy, ktoré hovoria o zvýšenej teplote, hlásia automatický požiar, sú tu merače splodín atď. V zásade ide o prvky, ktoré súvisia s požiarnou ochranou, teda sústavou vetrania a sústavou hasenia.

Z tohto pohľadu pripravujeme pilotný projekt, a to systém nevyžadujúci vysoký tlak v rozvodných požiarnych potrubiach. Ide o akýsi vodovod s rozprašovacími ružicami, vďaka ktorým vodná hmla nehasí oheň, ale zabraňuje prístupu kyslíka k ohňu. Najväčším problémom v tuneloch je kulminácia požiaru do siedmich minút, keď sa už oheň nedá zahasiť. Preto je veľmi dôležité zasiahnuť požiar v čase, keď vzniká alebo vo veľmi krátkom čase po vzniku.

Kedy by sa mal projekt použiť?
Tento projekt plánujeme pripraviť ako pokusný v najkratšom tuneli, v Horelici. Ak testovanie potvrdí jeho spoľahlivosť, zapracujeme ho do projektovej dokumentácie všetkých tunelov. Keďže nie je potrebné vybudovať nové vedenia vody, dá sa doplniť dodatočne. Chceli by sme ho zaviesť v priebehu tohto roka.

Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.