Bratislava stavia obchvat

Bratislava nie je „iba“ hlavným mestom Slovenskej republiky, ale aj medzinárodným dopravným uzlom, cez ktorý prechádzajú denne tisícky áut smerujúce z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Poľska alebo do týchto krajín. Bratislava je aj centrom vnútroštátnej dopravy, lebo je medzinárodným prístavom na Dunaji, má medzinárodné letisko a je dôležitým železničným uzlom. Všetky tieto skutočnosti majú pozitívny vplyv na ekonomiku nášho hlavného mesta, ale negatívny na dopravnú situáciu v meste.

Riešenie tranzitnej dopravy, najmä nákladnej, sa v súčasnosti rieši diaľnicou D1. Tá je však v časoch dopravných špičiek veľmi preťažená a v budúcnosti nebude schopná zvládnuť rastúcu intenzitu dopravy. Na zlepšenie tejto nepriaznivej situácie je preto nevyhnutné vypracovať celý rad opatrení, pričom jedným z prvých je vytvoriť diaľničný obchvat a odviesť tranzitnú dopravu mimo mesto.
Celý diaľničný obchvat Bratislavy tvorený diaľnicou D4 má dĺžku približne 47 km. Začína sa na hraničnom priechode Jarovce – Kittsee na štátnej hranici s Rakúskom. Pokračuje smerom k Jarovciam, Ivanke pri Dunaji a Stupave a končí sa opäť na štátnej hranici s Rakúskom pri bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Výstavba prvého úseku diaľnice (štátna hranica AT/SK – Jarovce) sa začala už v roku 1996, do prevádzky bola uvedená v roku 1999. Celá dokončená diaľnica D4 má kompletne prevziať tranzitnú dopravu medzi Rakúskom, Maďarskom, Českou Republikou a Poľskom, ktorá v súčasnosti prechádza diaľnicami D1 a D2 zastavaným územím mesta. Výstavba projektu D4/R7 výrazne pomôže aj dopravnej obsluhe dotknutého územia a odľahčí okolité obce a existujúcu cestnú sieť.

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pripravuje v súčasnosti spoločne s NDS južnú časť tohto obchvatu spolu s časťou južného ťahu rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska. Ide o úseky D4 Jarovce – Ivanka sever, D4 Ivanka sever – Rača, R7 Prievoz – Ketelec, R7 Ketelec – Dunajská Lužná a R7 Dunajská Lužná – Holice. Spolu ide o 59,1 km diaľnic a rýchlostných ciest. Ako nevyhnutné sa javí zaradiť do projektu aj dve preložky cesty II/572 v úseku Most pri Bratislave a v úseku predĺženia Galvaniho ulice, ktoré prepoja existujúcu dopravnú sieť na D4 a celkovo zvýšia účinnosť budovanej infraštruktúry.

Uvedené úseky diaľnice D4 sú súčasťou doplnkovej siete transeurópskych koridorov TEN-T. Nadväzný úsek diaľnice D4 sa plánuje vybudovať až v rámci ďalšej etapy, spoločne s tunelom Karpaty, v stavbe Diaľnica D4 Rača – Záhorská Bystrica.

Úsek D4 Jarovce – Ivanka sever

Situácia tohto úseku je zrejmá z obr. 1. Začiatok úseku je umiestnený v napojení na existujúcu diaľnicu D2 v MÚK Jarovce, pokračuje severne od Jaroviec do MÚK Rusovce, kde vedie na moste ponad preložku cesty I/2, pokračuje ponad Jarovské rameno a rieku Dunaj. Na ľavom brehu prechádza na estakáde až po km 5,5 chráneným územím európskeho významu Biskupické Luhy (NATURA 2000) popri prírodnej rezervácii Gajc.

V ďalšom úseku križuje trasa diaľnice v MÚK Ketelec plánovanú rýchlostnú cestu R7, pokračuje v k. ú. Podunajské Biskupice, kde križuje starú dunajskú hrádzu. V priestore MÚK Rovinka križuje preložku cesty I/63, mostom prechádza ponad žel. trať č. 124 Bratislava – Komárno a križuje preložku Vinohradníckej ulice medzi P. Biskupicami a Miloslavovom. Pri ďalšej obci, Most pri Bratislave, križuje západne od obce v MÚK Podunajské Biskupice preložku cesty II/572, prechádza mostom ponad rieku Malý Dunaj, obchádza letisko M. R. Štefánika a pokračuje v súbehu so Šúrskym kanálom západne od obce Ivanka pri Dunaji. V MÚK Ivanka západ križuje cestu I/61 Bratislava – Senec, mostom prechádza žel. trať č. 120 Bratislava – Štúrovo a končí sa v MÚK Ivanka sever napojením na existujúcu diaľnicu D1. Technické parametre úseku D4 Jarovce – Ivanka sever sú uvedené v tab. 1.

Poznámka: **Úsek je v kategórii D 33,5 so štvorpruhovým šírkovým usporiadaním s územnou rezervou v strednom deliacom páse, t. j. so širším stredným deliacim pásom tak, aby bolo v budúcnosti možné výhľadové rozšírenie na šesťpruh smerom k osi diaľnice D4.

Obr. 2  Úsek D4 – Ivanka sever – Rača

Úsek D4 – Ivanka sever – Rača

Situácia tohto úseku je zrejmá z obr. 2. Začiatok úseku D4 Ivanka sever – Rača je v mieste križovania s existujúcou diaľnicou D1 v MÚK Ivanka sever na hranici k. ú. Vajnory/k. ú. Ivanka pri Dunaji v blízkosti Šúrskeho kanála. Diaľnica D4 pokračuje severozápadným smerom v k. ú. Svätý Jur, križuje Vajnorský potok, obchádza jazero Lysec zo západnej strany, mimoúrovňovo križuje cestu III/5021 (Vajnory – Čierna voda), približne 300 m od východného okraja existujúcej zástavby MČ BA–Vajnory, ďalej pokračuje súbežne so Šúrskym kanálom a mimoúrovňovo križuje mostom Račiansky potok.

V záverečnej časti smeruje trasa na územie vinohradov na východnom okraji Malých Karpát, kde v mimoúrovňovej križovatke Rača križuje mostom žel. trať Bratislava – Žilina a cestu II/502. Koniec predmetného úseku diaľnice D4 je v MÚK Rača, kde sa napája na II/502 a kde bude v budúcnosti pokračovať severná časť diaľničného obchvatu D4. Nadväzujúci úsek diaľnice D4 sa plánuje vybudovať až v rámci ďalšej etapy, spoločne s tunelom Karpaty, v stavbe Diaľnica D4 Bratislava-Rača – Záhorská Bystrica. Technické parametre úseku D4 Ivanka sever – Rača sú uvedené v tab. 2.

Obr. 3  Úsek R7 Prievoz – Ketelec

Rýchlostná cesta R7

R7 je rýchlostný ťah navrhovaný v úseku Bratislava-Prievoz – Lučenec (obr. 3) podľa uznesenia vlády č. 882/2008, ktorý bude po dobudovaní hlavnou spojnicou hlavného mesta a južných centier Trnavského, Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. V tejto etape sa ráta s výstavou 3 úsekov rýchlostnej cesty R7.

Začiatok úseku R7 Prievoz – Ketelec je v dotyku s existujúcou diaľničnou sieťou, konkrétne cez D1 v existujúcej MÚK Prievoz, ako pokračovanie Bajkalskej ulice. Ďalej prechádza lokalitou Malé Pálenisko, križuje Malý Dunaj a vedie pozdĺž západného okraja Slovnaftu až po jeho juhozápadný roh. Tu medzi km 4,350 až 4,700 trasa čiastočne vchádza na chránené územia Biskupické Luhy a Dunajské Luhy. Koniec potom nadväzuje cez poľnohospodársky využívané územie v MÚK Ketelec na diaľnicu D4 a nasledujúci úsek R7 (Ketelec – Dunajská Lužná).

Na dotknutom území je hustá sieť miestnych ciest všetkých kategórií. Priamo dotknuté sú ulice Bajkalská, Prístavná, Slovnaftská, Komárňanská, Lúčna, Malé Pálenisko, Vlčie hrdlo atď. Výškové riešenie trasy je optimalizované s dôrazom na minimálne narušenie krajinného rázu pri zohľadnení minimálnej investičnej náročnosti. Najmenší použitý polomer výškového vypuklého oblúka je
Rv = 5 000 m, čo vyhovuje návrhovej rýchlosti 80 km/h. Tento polomer je použitý medzi km 0,0 až 2,0 v oblasti MÚK Slovnaftská v blízkosti križovatky s D1 (MÚK Prievoz). Zvyšná trasa je navrhnutá s polomermi Rv ≥ 12 000 m a Ru ≥ 10 000 m, čo vyhovuje vn = 120 km/h.

V súvislosti s realizáciou tohto úseku sa predpokladá zvýšenie kapacity Prístavného mosta na diaľnici D1. Varianty riešenia sú opísané v technickej štúdii Rýchlostná cesta R7 Prievoz – Ketelec, úsek diaľnica D1 Bratislava Prístavný most – zvýšenie kapacity. Technické parametre úseku R7 Prievoz – Ketelec sú uvedené v tab. 3.

Obr. 4  Úsek R7 Ketelec – Dunajská Lužná

Úsek R7 Ketelec – Dunajská Lužná

Začiatok úseku R7 Ketelec – Dunajská Lužná (obr. 4) je v plánovanej mimoúrovňovej križovatke Ketelec (R7 s diaľnicou D4), v blízkosti územia ťažby štrkopieskov Podunajské Biskupice, približne 1,8 km južne od Slovnaftu, kde nadväzuje na úsek projektu rýchlostnej cesty R7 v úseku Prievoz – Ketelec.

Trasa rýchlostnej cesty R7 ďalej obchádza chránené územie európskeho významu NATURA 2000, Ramsarskej lokality Dunajské Luhy a CHKO Dunajské Luhy vo vzdialenosti približne 159 až 200 m, pokračuje juhovýchodným smerom juhozápadne od obcí Rovinka a Dunajská Lužná. Trasa zároveň obchádza biocentrum miestneho významu Lučina a jazierko Kamenný pasienok.

Medzi Dunajskou Lužnou a obcou Kalinkovo križuje pozostatok bývalého dunajského ramena, starú dunajskú hrádzu a existujúcu cestu III/0635. Predmetný úsek rýchlostnej cesty R7 sa končí v MÚK Dunajská Lužná (R7 s cestou I/63) medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom, kde sa napojí na ďalší úsek projektu rýchlostnej cesty R7 v úseku Dunajská Lužná – Holice.

Na dotknutom území vedie dvojpruhová cesta I. triedy I/63 Bratislava – Dunajská Streda – Komárno, ktorej kapacita je v úseku od Dunajskej Stredy do Bratislavy výrazne prekročená. Technické parametre úseku R7 Ketelec – Dunajská Lužná sú uvedené v tab. 4.

Poznámka: **Úsek so širším stredným deliacim pásom tak, aby bolo možné jej výhľadové rozšírenie na šesťpruh smerom k osi rýchlostnej cesty.

Obr. 5  R7 Dunajská Lužná – Holice

R7 Dunajská Lužná – Holice

Začiatok úseku R7 Dunajská Lužná – Holice (obr. 5) je medzi obcou Dunajská Lužná a mestom Šamorín, kde stavba nadväzuje na úsek projektu rýchlostnej cesty R7 v úseku Ketelec – Dunajská Lužná hneď za križovatkou Dunajská Lužná. R7 vedie po celej dĺžke riešeného úseku po ľavej strane cesty I/63 (severne) prevažne po poľnohospodársky využívaných pozemkoch tak, aby obišla mesto Šamorín zo severnej strany.

Približne v km 0,800 križuje trasa regionálny biokoridor Dunaj – Malý Dunaj, čím sa vytvára priestor na to, aby sa mimoúrovňovo previedol popod R7. Ďalej sa trasa dostáva do priestoru medzi mestom Šamorín a obcou Kvetoslavov (bližšie k obci Kvetoslavov). V tomto mieste križuje cestu II/503, na ktorú je pripojená cez mimoúrovňovú križovatku Šamorín. Pokračuje severne okolo osady Šamot, južne okolo obce Čukárska Paka. Približne v km 9,000, pri lokalite zvanej Tarnoki, je navrhnutý ekodukt nad R7 na zabezpečenie možnosti migrácie zveri cez R7.

V tomto mieste prechádza trasa aj hranicou ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých vôd v Čilistove (v km 0,000 – 0,900 je trasa v spomínanom ochrannom pásme). Ďalej prechádza pomedzi obce Trnávka a Macov, kde sa na pravej strane R7 nachádza športovo-rekreačný areál (strelnica), ktorý však nie je stavbou zasiahnutý (nachádza sa iba v ochrannom pásme R7). Nakoniec trasa vedie severne od obce Blatná na Ostrove a opäť sa približuje k ceste I/63. Trasa tohto úseku R7 sa končí medzi obcami Holice a Čechová v mimoúrovňovej križovatke Holice s napojením na cestu III/06324 a cestu I/63. Koniec úseku rýchlostnej cesty R7 je v km 17,380 R7, kde sa bude napájať na pripravovanú stavbu R7 Holice – Dunajská Streda. Technické parametre úseku R7 Dunajská Lužná – Holice sú uvedené v tab. 5.

Preložka cesty II/572 v úseku predĺženia Galvaniho ulice

Rozvoj bytovej výstavby v obciach okolo hlavného mesta SR Bratislavy spôsobil vysoký nárast intenzity automobilovej dopravy, ktorý je výsledkom dennej dochádzky do hlavného mesta za prácou a školou a prejavuje sa kapacitnými problémami na cestách vstupujúcich do hlavného mesta SR Bratislavy. Jednou z nich je aj cesta II/572 od obce Most pri Bratislave do Bratislavy. Začiatok preložky cesty II/572 v predĺžení Galvaniho ulice je na existujúcej ceste II/572 približne 600 m od východného okraja obytnej zástavby Vrakune, ďalej preložka prechádza cez poľnohospodársky využívané územie medzi cestou II/572 a žel. traťou Bratislava – Dunajská Streda, križuje cestu III/06359 a končí sa napojením na diaľnicu D4 v MÚK Podunajské Biskupice. Technické parametre preložky cesty II/572 v úseku predĺženia Galvaniho ulice sú uvedené v tab. 6.

Preložka cesty II/572 je navrhnutá v polovičnom profile kategórie C 24,5, čo znamená dvojpruh C 11,25, smerové a výškové vedenie a pripojovacie pruhy v MÚK Podunajské Biskupice navrhnuté na vn = 100 km/h, ostatné parametre preložky cesty II/572 na vn = 80 km/h a na záverečnom úseku dočasného napojenia v križovatke Vrakuňa na vn = 60 km/h.

V budúcnosti sa uvažuje, že sa cesta rozšíri na štvorpruhovú zbernú MK FT B1 kategórie C 24,5/100 a dobuduje sa až po Galvaniho ulicu. Križovatky na preložke cesty II/572 sú v tejto etape navrhnuté ako úrovňové.

Preložka cesty II/572 v úseku diaľnice D4 – Most pri Bratislave

Dôvodom preložky je každodenné preťaženie cesty II/572 v dopravných špičkách. Cesta vedie zastavaným územím v intraviláne obce Most pri Bratislave.

Začiatok úseku je od MÚK Podunajské Biskupice, ďalej pokračuje preložka cesty II/572 južne od obce Most pri Bratislave a končí sa napojením na existujúcu cestu II/572 úrovňovou stykovou križovatkou Most pri Bratislave. Keďže proces prípravy stavby Rýchlostná cesta R1 Most pri Bratislave – Vlčkovce bol podľa NDS v súčasnosti ukončený, platí dohoda, že preložka cesty II/572 v úseku diaľnice D4 – Most pri Bratislave bude využívať koridor pôvodne určený na rýchlostnú cestu R1. Technické parametre preložky cesty II/572 v úseku diaľnice D4 – Most pri Bratislave sú uvedené v tab. 7.

Preložka cesty II/572 je navrhnutá v polovičnom profile kategórie C 24,5, čo znamená dvojpruh C 11,25, smerové a výškové vedenie a pripojovacie pruhy v MÚK Podunajské Biskupice navrhnuté na vn = 120 km/h, ostatné parametre preložky cesty II/572 na vn = 100 km/h a na záverečnom úseku dočasné napojenie na vn = 60 km/h.

V budúcnosti sa uvažuje, že sa cesta rozšíri na štvorpruhovú kategórie C 24,5/120. Realizácia tohto úseku projektu zabezpečí odklon tranzitnej dopravy z cesty II/572 mimo intravilán obce Most pri Bratislave, kde sa očakáva zníženie dopravného zaťaženia, čo bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie, predovšetkým zníženie hluku a exhalátov v obci. Ďalej prepojenie preložky cesty II/572 s diaľnicou D4 umožní prerozdelenie časti dopravy z cesty II/572 na diaľnicu D4.

Spôsob výstavby, výberové konanie, výstavba a prevádzka

Diaľnica D4, uvedené úseky rýchlostnej cesty R7 a súvisiace preložky cesty II/572 sú samostatné projekty, ktoré však spolu dopravne súvisia. Okrem geografickej blízkosti majú aj jeden spoločný bod – MÚK Ketelec. Napojenie R7 na dopravný systém Bratislavy v MÚK Ketelec možno z dopravno-inžinierskeho hľadiska zdôvodniť jedine s podmienkou súčasného vybudovania D4 minimálne v úseku MÚK Ketelec – MÚK Rovinka alebo súčasným dobudovaním všetkých úsekov projektu R7 vrátane úseku Prievoz – Ketelec, ktorý tvorí mestskú radiálu riešiacu komplexné napojenie R7 na dopravnú sieť Bratislavy.

Vzhľadom na rozsah projektu a výrazne obmedzenú možnosť financovať D4/R7 z európskych štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu sa projekt pripravuje formou PPP. V súčasnosti prebieha výberové konanie na koncesionára, ktorý postaví a bude ďalej prevádzkovať pripravované stavby počas trvania koncesnej zmluvy, čiže 30 rokov. V tomto čase (apríl 2015, pozn. redakcie) prebieha predkolo kvalifikácie uchádzačov, v júni tohto roku sa podľa harmonogramu prípravy súťaže začne súťažný dialóg. Po výbere koncesionára sa očakáva začatie výstavby rýchlostnej cesty R7 v priebehu roka 2016 a všetky zmieňované úseky by mali byť vodičom k dispozícii na prelome rokov 2019 a 2020.

TEXT: Peter Podstupka
OBRÁZKY: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Peter Podstupka pôsobí na Odbore komunikácie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Literatúra
1. Štúdia uskutočniteľnosti projektu PPP D4/R7.
2. Dokumentácia pre územné rozhodnutia jednotlivých úsekov.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.