Denisa Žiláková: Slovensko mení železničnú infraštruktúru vďaka európskym zdrojom
Časopis Inžinierske stavby 
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.
Denisa Žiláková sa venuje agende európskej legislatívy a eurofondov viac ako 20 rokov. Od roku 2001 do roku 2005 pracovala pre Brusel v rámci delegácie Európskej komisie ako poradkyňa v oblasti spravodlivosti, vnútorných vzťahov a predvstupových fondov. V rámci štátnej správy pôsobila na ministerstvách dopravy, financií, vnútra a informatizácie.
Pani štátna tajomníčka, rezort dopravy je aj v aktuálnom programovom období lídrom v čerpaní eurofondov na dopravu. Ako sa vám podarilo dosiahnuť takéto výsledky?
Našou prioritou je nielen efektívne plánovanie projektov, ale aj zrýchlenie procesov verejného obstarávania a administrácie. Výsledkom je, že sme v rámci Programu Slovensko (PSK) už podpísali zmluvy na projekty v hodnote 1,15 miliardy eur, čo predstavuje takmer 40 percent celkovej alokácie.
Okrem toho sa nám podarilo vyplatiť prijímateľom viac ako 260 miliónov eur a vyhlásiť 17 výziev v hodnote takmer 2,3 miliardy eur. Kľúčové je, aby z nových eurofondov neprepadlo ani euro, rovnako ako to bolo pri starých eurofondoch v rámci OP Integrovaná infraštruktúra.
V rámci zlepšenia efektivity sme spustili platformu na sledovanie pokroku projektov financovaných z eurofondov. Tento systém umožňuje lepšiu transparentnosť a kontrolu čerpania finančných zdrojov. Zároveň sme zaviedli mechanizmus zrýchleného hodnotenia projektov, čím sme minimalizovali oneskorenie pri financovaní strategických dopravných stavieb.
Aké konkrétne železničné projekty sa vďaka týmto prostriedkom realizujú?
Začnem krásnym projektom, ktorý sme odovzdali pred pár dňami do užívania – úspešne sa nám podarilo zelektrifikovať 21 kilometrov trate na východe, projekt zahŕňal elektrifikáciu traťového úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou, mesto.
V rámci neho boli vybudované zariadenia nevyhnutné pre jazdu elektrických vlakov (trakčné vedenie, napájacie stanice…), čiastočne sa zmodernizoval železničný zvršok a spodok, zvýšila sa traťová rýchlosť, vymenili sa staničné a traťové zabezpečovacie zariadenia a kompletne sa zmodernizovali nástupištia. Na túto vynovenú trať plánujeme už v budúcom roku nasadiť moderné elektrické vlaky typu Panter. Náklady na realizáciu projektu presiahli 60 miliónov eur, väčšinu z toho pokryli eurofondy.
V rámci Programu Slovensko tiež plynule pokračujú ďalšie dva fázované projekty, ktorých realizácia sa začala ešte v starom programovom období. Projekt modernizácie železničnej trate v úseku Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR (2. fáza) je zameraný na modernizáciu železničného koridoru medzi Čadcou a hranicou SR/ČR. Stavba nadväzuje na zmodernizovanú trať v Českej republike z Českého Těšína do Mostov u Jablunkova a je súčasťou základnej siete TEN-T.
Cieľom je zlepšiť technické parametre trate, aby spĺňali požiadavky legislatívy EÚ a dohôd AGC a AGTC. Modernizácia podstatne zlepší kvalitu železničnej infraštruktúry a podporí tak ekologickejšie módy dopravy. Projekt je financovaný z Programu Slovensko sumou vo výške 24,9 milióna eur a okrem spolufinancovania zo starých eurofondov a štátneho rozpočtu bola časť stavby financovaná aj z Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
Posledným z projektov, ktoré fázujeme z predchádzajúceho programového obdobia, je modernizácia železničného uzla v Žiline, ktorá by mala byť dokončená v priebehu najbližších mesiacov.
Z európskych zdrojov v rámci Nástroja CEF modernizujeme železničný koridor Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica. Ide o prvý úsek budovaný na rýchlosť 200 km/h a v súčasnosti už napreduje podľa plánu. Aktuálne je dokončená druhá koľaj k vysunutému mosta. Pokračujeme v modernizácii ďalšej časti druhej koľaje, vďaka čomu sa opäť posunieme vpred.
Na viacerých úsekoch máme stavebné povolenia, teda budeme môcť ďalej urýchliť stavebné práce. Výsledok v podobe kratšieho času cestovania do Prahy, zvýšeného komfortu, bezpečnejšej železnice a modernej infraštruktúry pre budúce generácie bude stáť za to.
Ako ste spomenuli, medzi najväčšie modernizačné projekty na železnici bezpochyby patrí Uzol Žilina. Ako pokročili práce?
Modernizácia železničného uzla Žilina je jedným z najvýznamnejších projektov, ktorý sa na Slovensku dosiaľ realizoval. Po dokončení totiž zvýši kapacitu dopravy a zlepší plynulosť premávky nielen na hlavnej trase Bratislava – Košice, ale aj v regionálnom spojení. Modernizuje sa viac ako 50 kilometrov koľají v Žiline a jej bezprostrednom okolí.
Práce sú v plnom prúde a postupujeme podľa upraveného harmonogramu. Aktuálne sa pracuje primárne na železničnej stanici v Žiline, kde pokračujú výluky. Robia sa nové železničné spodky aj zvršky a demontujú sa pôvodné časti niektorých nástupíšť. Buduje sa aj nové trakčné vedenie a nová budova riadenia dopravy. Mimo koľají sa rieši napríklad veľmi dôležitý cestný podjazd Kysucká a dokončuje sa tiež cestný nadjazd ponad železničnú trať, ktorý prepojí ulice Uhoľná a 1. mája.
Jedným z najvýraznejších zlepšení bude nasadenie nových inteligentných riadiacich systémov, ktoré umožnia efektívnejšie riadenie dopravy a znížia počet prevádzkových obmedzení. Koncom tohto roka bude hotová hlavná časť železničnej infraštruktúry (železničný zvršok, spodok, trolejové vedenie, nástupištia, zabezpečovacie zariadenia), zvyšné časti stavby sa budú ešte postupne dokončovať počas roka 2026.
A čo ďalšie úseky na trati od Žiliny smerom na východ? Pripravujete ich tiež na modernizáciu?
Samozrejme, pokračujeme v modernizácii hlavného medzinárodného TEN-T koridoru zo západu na východ. Po zmodernizovaní tatranského úseku Lučivná – Poprad sa tento rok začalo s výstavbou úseku Poprad – Vydrník, ten budeme financovať ešte z Programu Slovensko. No a nedávno sme vyhlásili verejné obstarávania na dva významné železničné projekty, ktoré chceme financovať z Nástroja CEF a PSK: Liptovský Hrádok – Paludza (14 km) a Vydrník– Markušovce (22 km).
Tieto projekty, dokopy za miliardu eur, prinesú zvýšenie rýchlosti do 160 km/h, odstránenie oblúkov, budovanie nových preložiek tratí, mimoúrovňových priecestí a zlepšenie spojenia Bratislavy a Košíc. Keď už spomínam Nástroj CEF, minulý mesiac sme podali až desať projektov do aktuálne vyhlásenej výzvy na tento program priamo riadený Európskou komisiou.
Projekty sú zamerané napríklad aj na projektovú prípravu modernizácie hlavného koridoru Košice – Čierna nad Tisou či na modernizáciu prekladísk na slovensko-ukrajinských hraniciach. Verím, že naše dopravné spoločnosti uspejú, a tak získame ďalšie zdroje na modernizáciu predovšetkým železničnej dopravy.
Na železnicu čerpáte aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Aká je situácia v tejto oblasti?
Rok 2024 bol v tomto ohľade pre nás mimoriadne úspešný. Podarilo sa nám zabezpečiť financovanie na najmasívnejšiu rekonštrukciu regionálnych tratí v histórii. Bavíme sa o stovkách miliónov eur a desiatkach kilometrov opravených tratí. Koncom minulého roka už ŽSR podpísali zmluvy o dielo na ich modernizáciu.
Napríklad v Bratislave modernizujeme úsek Bratislava-Nové Mesto – Bratislava ústredná nákladná stanica, kde rekonštruujeme 4,3 km trate a zvyšujeme rýchlosť na 80 km/h. Východ Slovenska zase čaká modernizácia úseku Nižná Myšľa – Ruskov s novými nástupišťami v Bohdanovciach a vo Vyšnej Myšli.
Ďalším významným projektom je rekonštrukcia trate Telgárt – Červená Skala, ktorá zvýši spoľahlivosť železničnej dopravy v tomto horskom regióne. Celkovo tieto tri projekty predstavujú investíciu vo výške viac ako 80 miliónov eur.
Čo oblasť osobnej dopravy, chystáte pozitívne zmeny aj v nej?
Áno, zaviedli sme nový grafikon vlakovej dopravy, ktorý zvýšil počet spojov v diaľkovej aj regionálnej doprave. Hodinový takt na trase Bratislava – Košice výrazne zlepšil dostupnosť železničnej dopravy. Po piatich rokoch sa tiež obnovila cezhraničná regionálna doprava na trase Púchov – Horní Lideč. Ďalším významným krokom bolo zavedenie priameho spojenia Kyjev – Košice – Bratislava, ktoré podporuje nielen mobilitu, ale aj solidaritu s Ukrajinou.
Zlepšenia sa dočkali aj služby pre cestujúcich – v rámci modernizácie sme zaviedli nové bezplatné Wi-Fi pripojenie vo všetkých hlavných vlakových súpravách. Navyše, testujeme nové hybridné súpravy, ktoré umožnia ekologickejšiu prevádzku na neelektrifikovaných tratiach.
A keď sme už pri nových vlakoch, vyhlásili sme dve verejné obstarávania spolu za 126 mil. eur na nákup nových lôžkových vozňov (10 + 10 ks) a modernizáciu existujúcich vozňov na ležadlové (10 + 10 ks). Financované budú prevažne z eurofondov.
Okrem toho bolo nedávno vyhlásené obstarávanie aj na nákup moderných elektrických jednotiek na trasu Bratislava – Žilina (2 + 2 ks). Tieto veľkokapacitné jednotky budú takisto financované z Plánu obnovy a Programu Slovensko.
Susedné krajiny investujú do vysokorýchlostných tratí. Aká je situácia na Slovensku?
V rámci krajín V4 je jednou z priorít aj projekt výstavby vysokorýchlostnej trate, ktorá by prepojila hlavné mestá krajín V4 a napojila sa na ďalšie vysokorýchlostné trate v rámci Európy. Dokončili sme národnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá poskytla odpovede na technické aj ekonomické otázky.
Dôležitým aspektom je vybudovanie novej stanice Bratislava-západ, ktorá môže spojiť Slovensko s rýchlotraťami do Viedne, Mníchova či Benátok. Kľúčovým faktorom zostáva financovanie – bez podpory z európskych fondov nebude realizácia projektu možná. Rokujeme tiež s európskymi partnermi o ďalšej integrácii železničnej siete, aby sme Slovensko lepšie prepojili s okolitými krajinami.
Čo plánujete v najbližšom období?
V roku 2025 chceme dokončiť viac ako 100 km železníc na desiatich úsekoch. Ako som už spomínala, otvorili sme 21 km elektrifikovanej trate v úseku Haniska – Moldava nad Bodvou. Tento rok bude hotový aj vlajkový projekt z Plánu obnovy – modernizácia a elektrifikácia trate v úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné.
Ďalej budú ukončené práce na trati Čadca – štátna hranica, ale aj elektrifikácia a rekonštrukcia trate Devínska Nová Ves – Marchegg. Po obnovení železničnej dopravy medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom sa skráti cestovný čas medzi Bratislavou a Viedňou zo 70 na 40 minút. Dokopy teda plánujeme v tomto roku zmodernizovať viac ako 100 km železníc na desiatich úsekoch za viac ako pol miliardy eur.
Spolu so Železnicami SR pracujeme tiež na obnove železničných staníc, ktoré budú využívať obnoviteľné zdroje energie na svoju prevádzku. Medzi nimi bude aj neslávne známa hlavná stanica v Bratislave, ktorá bude konečne adekvátna 21. storočiu. Cestujúci sa môžu tešiť na moderné vybavenie, nové informačné systémy a vyšší komfort pri cestovaní vlakom.
Aké výzvy vás ešte čakajú?
Najväčšou výzvou je zabezpečiť dlhodobé financovanie železníc, aby sme mohli pokračovať v modernizácii a znižovať meškania spôsobené zastaranou infraštruktúrou. To sa nám už od minulého roka začína dariť.
Po dlhých rokoch sme vyčlenili prostriedky na tzv. odloženú údržbu, čo už prináša konkrétne výsledky. Kým v roku 2023 evidovali železnice 191 miest, kde museli vlaky spomaľovať, do novembra 2024 sa počet týchto pomalých úsekov znížil o 28 %, na 136. V tomto trende plánujeme pokračovať aj v tomto roku.
Ďalej sa snažíme maximalizovať čerpanie európskych fondov a získať dodatočné zdroje na rozvoj železničnej dopravy, napríklad z nástroja CEF. Pevne verím, že sa nám podarí udržať toto dynamické tempo a urobiť zo slovenských železníc moderný, rýchly a ekologický spôsob dopravy.
TEXT: redakcia
FOTO: Ministerstvo dopravy SR
