Diaľnica D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala, III. balík PPP projektov

Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

Predmetný úsek diaľnice D1 je súčasťou dopravného koridoru č. V modifikovaného na území Slovenska vetvou A, a to v trase Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – hranica SR/Ukrajina. Zároveň je tento úsek súčasťou hlavného diaľničného ťahu D1 na Slovensku.

V súčasnosti sa celá dopravná premávka v predmetnom úseku realizuje po cestách I/18 a I/64. Keďže komunikácie majú v prevažnej miere nevyhovujúce bezpečnostné a kapacitné parametre, tento stav spôsobuje sťažené manévrovacie možnosti a obmedzenie plynulosti dopravy, zvýšenie nehodovosti a zhoršenie životného prostredia.

Súčasťou balíka Hričovské Podhradie – Dubná Skala sú tieto diaľničné stavby:

• D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka v dĺžke 11,3 km,
• D1 Lietavská Lúčka – Višňové v dĺžke 5,4 km,
• D1 Višňové – Dubná Skala v dĺžke 8,1 km,
• prepojenie na cestu I/64 privádzačom Lietavská Lúčka – Žilina v dĺžke 4,25 km.

Umiestnenie stavby
Stavba je umiestnená v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a v katastrálnych územiach Hričovské Podhradie, Dolný Hričov, Ovčiarsko, Bitarová, Hôrky, Brezany, Bánová, Lietavská Lúčka, Bytčica, Porúbka, Turie, Rosina, Višňové a Vrútky.

Stavba sa začína vo Vážskej kotline napojením na diaľnicu D1 a D3 na diaľničnej križovatke v Dolnom Hričove. Mostným objektom prechádza ponad okraj obce Dolný Hričov a cestu I/18. Pokračuje cez vrch Briešky tunelom Ovčiarsko, ďalej po svahoch údolia potoka Bitarová a tunelom Žilina vchádza do údolia Rajčianky a do obce Lietavská Lúčka. Túto obec spolu s cestou I/64 a potokom Rajčianka premosťuje estakádou a pokračuje po východnom okraji Žilinskej kotliny. Trasa v celom úseku prechádza pahorkatinami a náročnými údoliami, ktoré majú zosuvné územia rozličnej aktivity (od aktívnych foriem až po stabilizované zosuvy), preto sa trasa zaisťuje kotvenými zárubnými múrami alebo vedie na mostných objektoch.

Dominantným objektom úseku je dvojrúrový tunel Višňové v dĺžke 7 500 m pod masívom Lučanská Malá Fatra. Z geologického hľadiska ide v prevažnej miere o granodioritové kryštalické horniny. V celej trase tunela sa nachádza značné množstvo tektonických zlomov.

Úsek končí za východným portálom v k. ú. Vrútky vetvami križovatky Dubná Skala s prepojením D1 na cestu I/18 smerom do Martina a z neho.

Situácia

Základné údaje úseku Dĺžka úseku:    diaľnice 24,8 km (11,3 + 5,4 + 8,1) z toho tunely 10,5 km (2,36 + 0,68 + 7,50) privádzače 4,85 km Mosty:     diaľničné: 16 ks (9 + 6 + 1) v dĺžke 6 155 m (3 592 + 2 373 + 150) presypané: 3 ks (2 + 0 +1) na privádzači: 5 ks v dĺžke 656 m Zárubné a oporné múry: 16 ks (3 + 9 + 4) v celkovej dĺžke 4 120 m Protihlukové steny: 8 ks (6 + 2) v celkovej dĺžke 3 937 m Protihlukové steny budú zabraňovať šíreniu hluku na okolitú zástavbu. Na mostných objektoch sú navrhnuté z ľahkých metakrylových panelov a na telese diaľnice z plných protihlukových tvaroviek. Konštrukcie vozoviek: Diaľnica asfaltový koberec mastix AKMS I (SMA 11-I; PMB 45/80 ) hr. 40 mm asfaltový betón hrubozrnný ABHM I (AC 22-I; PMB 65/105-55) hr. 60 mm obaľované kamenivo OKH I ( AC 16-I; 40/60 ) hr. 100 mm stabilizácia cementom SC I (CBGM C 5/6) hr. 200 mm štrkodrvina ŠD ( ŠD 0/32) hr. 150 mm Tunely betónová vozovka CB I. 160/100 hr. 260 mm obaľované kamenivo OK II (AC 16-1) hr. 50 mm infiltračný postrek 1,5 kg/m2 medzerovitý betón MCB hr. 180 mm štrkodrvina ŠD (ŠD 0/32 ) hr. 180 mm geotextília

Tunely
Ovčiarsko – tunel je navrhnutý s dvoma súbežnými tunelovými rúrami v dĺžke 2 348 m a 2 353 m. V rámci IGHP sa vybudovala prieskumná štôlňa. Vetranie je pozdĺžne s prúdovými ventilátormi umiestnenými pod stropom tunelovej rúry. Na zabezpečenie úniku v prípade havárie sa navrhlo 8 priečnych prepojení, a to 5 prepojení pre chodcov a 3 prepojenia pre vozidlá.

Žilina – tunel je navrhnutý s dvoma súbežnými tunelovými rúrami v dĺžke 684 m a 687 m. Vetranie je pozdĺžne s prúdovými ventilátormi umiestnenými pod stropom tunelovej rúry. Na zabezpečenie úniku v prípade havárie v tuneli sú navrhnuté 2 priečne prepojenia pre chodcov.

Višňové – navrhnutý je tunel s dvoma súbežnými tunelovými rúrami v dĺžke 7 520 m a 7 484 m. V rámci IGHP sa vybudovala prieskumná štôlňa. Vetranie bude priečne, odvod a prívod vzduchu sú nad medzistropnou doskou zabezpečené tak, že vzduch sa vháňa a odsáva vzduchovými kanálmi. Vetranie má tri úseky, pričom v 1. a 3. úseku je zabezpečené cez portálové budovy VP a ZP, 2. úsek je zabezpečený cez vetraciu šachtu. Vetracia šachta je vysoká 102 m a vyúsťuje na teréne. Na zabezpečenie úniku v prípade havárie sa navrhlo 13 priečnych prepojení pre únik chodcov a 12 priečnych prepojení pre vozidlá.

Heliport LZS
Heliport je vybudovaný na zabezpečenie rýchleho odvozu zranených. Objekt je situovaný vo vzdialenosti 200 m od západného portálu a južne od obce Višňové. Navrhovaná plocha má kruhový tvar s priemerom 21,3 m a je navrhnutá na najväčší vrtuľník (Mi8/Mi17). Spevnená plocha je spojená s diaľnicou obslužnou komunikáciou. Vozovka je asfaltová.

Križovatky
Dolný Hričov – dobuduje sa existujúca križovatka zaraďovacím pruhom pre smer Žilina D3 na D1 Martin a prepojenie smeru Martin D1 na D3 Žilina-Strážov, čo umožní bezkolízne prepojenie do ČR a Poľska. Umiestnenie križovatky umožňuje aj napojenie Letiska Žilina.

Lietavská Lúčka (Žilina-juh) – zložená je z 10 križovatkových vetiev na zabezpečenie všesmerového prepojenia diaľnice D1 na cestnú sieť prostredníctvom privádzača na cestu I/64 na smery Žilina a Rajec.
Dubná Skala – vybudujú sa dve vetvy slúžiace na prepojenie diaľnice D1 na cestu I/18 smer Martin.

Odpočívadlo
Na celom úseku diaľnice sa navrhlo jedno stredne veľké odpočívadlo Turie. Odpočívadlo má parkoviská pre 48 osobných vozidiel, 5 vozidiel pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu, 6 autobusov, 13 nákladných vozidiel a 10 vozidiel TIR. Odpočívadlo je napojené na inžinierske siete, ktoré zabezpečujú prívod pitnej a úžitkovej vody, ako aj elektriny na verejné osvetlenie. Okrem toho je vybavené zónou na aktívny a pasívny odpočinok. Na odpočívadle je vyhradený priestor na umiestnenie ČSPH.

Odvodnenie
Odvedenie vôd z vozovky diaľnice sa zabezpečilo potrubnými stokovými systémami s vyústením cez odlučovače ropných látok (ORL) do existujúcich recipientov.

Oplotenie
Prostredie, ktorým prechádza diaľnica, je z dôvodu ochrany proti migrácii a vstupu zveri v celom úseku oplotené. Zver môže migrovať popod diaľničné mosty a popri preložených vodných tokoch.

Stredisko správy a údržby diaľnic (SSÚD)
SSÚD na tomto úseku sa určilo na základe vypracovanej koncepcie rozmiestnenia stredísk a údržby diaľnic v SR, ktorá určila úsek od križovatky Dolný Hričov až po križovatku Martin a v severnej časti až po križovatku Kysucké Mesto vrátane tunelov na tejto trase. Navrhnuté SSÚD zaberá celkovú plochu 4,62 ha a areály DOPZ a HaZZ celkovú plochu 0,52 ha. Navrhnuté SSÚD je v bezprostrednej blízkosti križovatky Lietavská Lúčka, čím sa zabezpečil prístup na všetky smery.

Stav prípravy
Spracovateľom projektovej dokumentácie všetkých stupňov je spoločnosť Geoconsult, s. r. o., Bratislava. Na všetky úseky sa vydalo právoplatné stavebné povolenie.

Záver
Navrhovaný úsek diaľnice výrazne skráti dopravnú vzdialenosť medzi križovatkami Hričovské Podhradie a Dubná Skala o 8 km, t. j. o 25 % dĺžky (z 34,98 na 26,8 km). Zároveň je potrebné si uvedomiť, že tento úsek bude patriť medzi najzaťaženejšie úseky diaľnice na Slovensku a už v tomto čase dosahuje intenzita dopravy 20 000 vozidiel denne. Predpokladá sa, že v roku uvedenia do prevádzky to bude až 35 000 vozidiel.

Vybudovaním úseku sa skvalitnia podmienky na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu. Zvýši sa plynulosť, rýchlosť a bezpečnosť cestnej prevádzky a vytvorí sa kvalitnejšie dopravné spojenie do oblasti severného Slovenska. Tranzitná doprava sa odkloní od intravilánu mesta Žiliny a najmä úžiny Strečna.

Ing. František Brtáň
Foto: Geoconsult

František Brtáň pracuje v spoločnosti Geoconsult, s. r. o., Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.