Diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno)

Dňa 26. mája 2014 bola podpísaná zmluva o dielo medzi objednávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., a zhotoviteľom, Združením D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno), ktorého členmi sú spoločnosti EUROVIA SK, a.s. (ako vedúci člen združenia), HOCHTIEF CZ, a. s., a STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., na predmet obstarávania – diaľnicu D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Celková hodnota realizovaného diela je 254,9 mil. eur bez DPH. Oficiálny dátum začatia prác na stavbe bol 1. 6. 2014 s plánovaným časom výstavby 36 mesiacov.

Realizovaný úsek diaľnice D3 je súčasťou multimodálneho koridoru č. VI. a transeurópskej magistrály v smere sever – juh. Spolu s diaľnicou D1 na trase Bratislava – Žilina – Skalité zabezpečuje dopravné prepojenie hlavného mesta a juhozápadných oblastí Slovenska s Kysucami a nadväzne s Poľskou republikou. Výstavba tohto úseku je spolufinancovaná z Operačného programu Doprava a zo štátneho rozpočtu.

Lokalizácia a účel stavby

Predmetný úsek diaľnice D3 sa nachádza v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a prechádza katastrálnymi územiami obcí Žilinská Lehota, Strážov, Považský Chlmec, Budatín. V súčasnosti sa celý objem cestnej premávky na tomto dopravnom úseku realizuje po cestách I/11 a I/18. Súčasné situovanie týchto ciest cez intravilán mesta Žilina ma negatívny vplyv na plynulosť a rýchlosť tranzitnej dopravy. Zároveň ohrozuje obyvateľov hlukom, exhalátmi a zvýšeným nebezpečenstvom kolízií chodcov a motorových vozidiel.

Celková dĺžka úseku stavby D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno) je 4,250 km (merané v osi diaľnice). Stavba na začiatku úseku nadväzuje na stavbu D3 Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov), ktorá je v súčasnosti už zrealizovaná, a na konci svojho úseku plynulo prechádza do pripravovanej stavby D3 Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto. Trasa diaľnice križuje cestu I/18, trať ŽSR, vodnú nádrž Hričov, cestu II/507 a rieku Kysucu.

Účelom a cieľom stavby je postupne dobudovať základný diaľničný ťah D3, skvalitniť dopravné podmienky (medzinárodné aj vnútroštátne) a zvýšiť plynulosť, rýchlosť a zároveň bezpečnosť cestnej premávky. Po ukončení výstavby predmetného úseku D3 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy na cestách I/11 a I/18. Vďaka vybudovaniu diaľničnej siete vzniknú možnosti na lepší ekonomický rast regiónu Kysuce a najmä prepojenie severu a juhu bude realizované mimo intravilánu mesta Žilina.

Opis stavby

Dielo tvorí spolu 127 stavebných objektov, z ktorých 31 predstavujú tzv. objekty dočasného napojenia, pôvodne navrhnuté v objektovej skladbe ďalšej pripravovanej stavby, úseku Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto. V projekte dominujú dva kľúčové technicky náročné mostné objekty – estakáda na D3 v km 7,500 nad cestou I/18, ŽSR a vodnou nádržou Hričov a tunel Považský Chlmec – doplnené ďalším mostným objektom SO 224-00, most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou (približne 430 m realizovaných podpornou skružou), a množstvom preložiek inžinierskych sietí. Estakáda s dĺžkou 1,4 km bude viesť ponad Hričovskú priehradu a bude budovaná cez I/18, diaľničnú vetvu a ŽSR. Špecifikom je realizácia prác pri plnom vodnom stave v priehrade, čo pre zhotoviteľa znamená veľmi rýchlo a pružne reagovať na meniace sa podmienky výšky hladiny v priehrade. Z dôvodu časovej náročnosti musí zhotoviteľ kombinovať tri technológie – technológiu výsuvu (BERD M45), letmej betonáže a podpornej skruže.

Tunel Považský Chlmec

Tento tunel je súčasťou prioritného diaľničného ťahu D1 – D3 na trase Bratislava – Trenčín – Skalité s napojením na Poľsko, s odbočením na Českú republiku a na juhu s napojením na Maďarsko a Rakúsko. Tunel Považský Chlmec je jeden zo štyroch diaľničných tunelov (Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a Višňové) s celkovou dĺžkou takmer 13 km, ktoré sa v tomto roku budú stavať v okolí Žiliny. Samotný tunel sa skladá z dvoch dvojpruhových tunelových rúr, celková dĺžka tunela bude 2 218 m. Pri stavbe sa vyrazí takmer 420-tisíc m³. Zaujímavosťou stavby je, že uprostred celkovej dĺžky tunela je otvorená „stredová stavebná jama“, ktorá umožňuje razenie obidvoma smermi (na východ aj západ). Razenie sa bude realizovať na šiestich čelbách súčasne – štyri štíty zo stredovej stavebnej jamy, dva zo západného a následne z východného portálu. Zhotoviteľ vybudoval západný portál za tri mesiace, kde zabudoval 176 pilót. Na výstavbu portálovej časti použil 1 200 m³ betónu, pod jej konštrukciou vyťažil 15 000 m³ zeminy. Pri budovaní východného portálu sa odkopalo 6 500 m3 horniny, použilo sa 13 000 m vrtov klincov, kotiev, mikropilót a 1 000 m3 striekaného betónu. Práce na razení tunela Považský Chlmec sa začali postupne už od februára 2015, 10. marca 2015 bola slávnostne posvätená a osadená soška sv. Barbory za účasti predstaviteľov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Národnej diaľničnej spoločnosti, zhotoviteľa a ďalších hostí. V súčasnosti sa tunel razí na šiestich čelbách, 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Záver

Na stavbe pracuje aktuálne viac ako 330 ľudí. Primárna razba tunela by mala byť ukončená do leta 2016. V prípade akýchkoľvek nepredvídateľných skutočností má zhotoviteľ pripravenú alternatívu, ktorú predstavuje razba tunela na ôsmich čelbách súčasne, čo by predstavovalo stredoeurópsky unikát. Tunel bude vybavený moderným komunikačným a monitorovacím systémom a bude umožňovať prepravu nebezpečného tovaru v zmysle medzinárodnej dohody ADR. Predpokladaná intenzita dopravy je viac ako 8-tisíc vozidiel za 24 hodín a sme presvedčení, že vodiči budú môcť používať tento úsek od júla 2017.

TEXT: Ing. Miloš Farkaš
FOTO: Eurovia SK, a.s.

Miloš Farkaš pôsobí v spoločnosti Eurovia SK, a.s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.