Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová, zmenená trasa v priebehu výstavby
Článok sa zaoberá zmenou trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá zásadným spôsobom rieši problematiku v kritickom úseku zosuvných území, a to posunutím severnejšie – zapustením do masívu v podobe tunela Čebrať s dĺžkou 3 600 m. Zmena je navrhnutá na základe spresňujúcich informácií o aktivite a rozsahu zosuvov v pôvodnej trase. Časť príspevku opisuje technické riešenie tunela.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Realizáciu predmetného úseku zabezpečuje ako vedúca združenia spoločnosť OHL ŽS, a. s., spolu so spoločnosťou Váhostav SK. Projektovanie novej trasy rieši projektové združenie Dopravoprojekt a Geoconsult, projektantmi tunela sú Basler & Hofmann Slovakia, s. r. o. a Geoconsult, s. r. o.
Technické riešenie zmeny trasy
Pred začiatkom výstavby sa v úseku km 2,0 – 4,0 trasy prejavili nepredvídateľné okolnosti z hľadiska stability územia. Realizovaný geotechnický monitoring (Geoexperts, s. r. o.) upozornil na možné riziká realizácie stavby.
Výsledky meraní zhrnuté v záverečnej správe odporúčali pokračovať v monitoringu a prepočítať stabilitu svahov v zosuvných územiach na základe nových skutočností. V problematickom úseku km 2,0 – 4,0 pôvodnej trasy boli v dokumentácii pre stavebné povolenie navrhnuté hlboké zárezy SO 232-00 a SO 233-00 (obr. 1).
Stabilizačné riešenie týchto zárezov počítalo s potenciálnou šmykovou plochou v hĺbke do 9 m. V čase vypracovania projektu v stupni DSP pre D1 v úseku Hubová – Ivachnová neboli totiž k dispozícii inklinometrické merania aktivity zosuvov (Doc. RNDr. M. Kopecký a kol.), ktorá sa potom hodnotila len na základe morfologických (terénnych) prejavov.
Preto sa väčšina zosuvov v trase D1 hodnotila z hľadiska aktivity ako potenciálna až stabilizovaná, len ojedinele išlo o hodnotenie zosuvu ako aktívneho. Tomu sa prispôsobilo aj vtedajšie projektové riešenie.
Na základe výstupov geotechnického monitoringu (GTM) sa v tomto úseku realizovali doplňujúce monitorovacie inklinometrické vrty.
Pri realizácii prieskumných vrtov do hĺbky 45 – 50 m boli dokumentované poruchové zóny v hĺbkach 15 – 33 m, 35 – 38 m a 41 – 43 m. Po vyhodnotení IG vrtov a inklinometrických meraní bolo toto územie vyhodnotené ako zosuvné s výraznou aktivitou už pred samotnou výstavbou diaľnice.
Pôvodné projektové riešenie sa ukázalo v predmetnom úseku z hľadiska stability územia ako nedostatočné a bolo potrebné prehodnotiť stabilizačné opatrenia. V rámci koncepčnej štúdie bolo navrhnuté nové riešenie v pôvodnej trase pomocou pilótových kotvených stien v troch úrovniach.
Hlavný princíp stabilizácie svahu predstavoval veľmi náročný systém na trvalé zníženie hladiny podzemnej vody pomocou masívnych šácht a studní. Šachty boli navrhnuté do hĺbky až 60 m, kotvené horninovými kotvami s dĺžkami 50 až 100 m.
Odvedenie vody by sa realizovalo jej čerpaním zo studní, ktoré by museli byť trvalo prístupné a monitorované. Toto riešenie bolo vyhodnotené ako nevyhovujúce z dôvodu rizikovosti a bezpečnosti počas prevádzky diaľnice, takisto by prinieslo vysoké trvalé prevádzkové náklady.
Závery geotechnického monitoringu, štúdií a posudkov, ktoré zhodnotili reálny stav IG podmienok a pôvodné riešenie trasy s realizovaním zárezov v tomto území, jednoznačne odporučili opustiť územie a hľadať alternatívnu trasu.
Na posúdenie horninového prostredia (vhodnosti vedenia novej trasy) boli vypracované doplňujúce štúdie na základe geofyzikálnych meraní. Geofyzikálne profily boli situované v svahu nad pôvodnou trasou diaľnice. Georadarové merania preukázali, že horninové prostredie sa severne od pôvodnej trasy postupne s hĺbkou javí ako stabilné (obr. 2).
Technická štúdia pre návrh koncepčného riešenia nového úseku diaľnice (spracovateľ Basler & Hofmann Slovakia, s. r. o.) navrhla na základe doplňujúcich prieskumov novú trasu severne od tej pôvodnej so zmenou a s predĺžením tunela Čebrať na 3 600 m a s novou polohou západného portálu (porovnanie smerového a výškového vedenia pôvodnej a novej trasy je obr. 3, 4).
Východný portál tunela zostáva nezmenený. Navrhnuté nové vedenie trasy diaľnice prechádza stabilným územím. Na základe tejto novej trasy sa v rámci projektovej prípravy realizoval IGH prieskum, ktorý preukázal správnosť jej umiestnenia (obr. 2). Pri tejto alternatíve sa nepredpokladajú nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, keďže zmena trasy je situovaná v podzemí. V prospech zmeny trasy zavážilo hlavne bezpečné štandardné riešenie.
Predpokladané prínosy novej trasy diaľnice
Smerové a výškové vedenie posunulo trasu severnejšie (zapustením do masívu). V prospech zmeny trasy hovoria najmä:
- vypustenie realizácie rizikových objektov diaľnice v pôvodnej trase v staničení 2,0 – 4,0 km,
- štandardné a spoľahlivé technické riešenie nového úseku trasy,
- menej riziková údržba a prevádzka počas životnosti stavby,
- jednoznačnejšie definovanie rozsahu, nákladov na výstavbu a času výstavby,
- optimalizácia výškového vedenia trasy – menšie celkové prevýšenie, skrátenie dĺžky pozdĺžneho sklonu +4,5 % (z 3 285 na 1 515 m) a skrátenie trasy diaľnice o 353 m – má počas užívania stavby priaznivý vplyv na zvýšenie bezpečnosti dopravy, menšiu spotrebu pohonných hmôt, úsporu času pre užívateľov a odrazila sa aj vo vypustení prídavného pruhu pre pomalé vozidlá v celom rozsahu,
- zníženie zaťaženia emisiami a hlukom z výstavby a prevádzky diaľnice a tým zlepšenie životného prostredia pre obyvateľov.
Posúdenie stavby diaľnice z hľadiska širších vzťahov sa riešilo v multikriteriálnej analýze, ktorá zhodnotila pôvodnú a novú trasu diaľnice komplexne z viacerých hľadísk – technického, ekonomického, dopravného a environmentálneho, z hľadiska času výstavby, vplyvov na obyvateľstvo a z hľadiska rizík predmetného projektu.
Nová trasa diaľnice dosiahla vo všetkých ukazovateľoch najlepšie hodnotenie vo všetkých hodnotiacich hľadiskách.
Tunel Čebrať v novej trase
IG pomery
Na základe IGHP z povrchu v osi navrhovaného nového smerového a výškového vedenia bolo spracované zhodnotenie IG a HG pomerov (pozdĺžny IG profil na obr. 5). Max. nadložie je do 340 m nad niveletou tunela.
Z pohľadu IG pomerov v úrovni nivelety tunela sa ako charakteristické horniny predpokladajú slienité vápence, ktoré by mali byť dominantné, ďalej slieňovce, bridlice, ílovce, siltovce a pieskovce.
Hydrogeologické pomery v trase tunela sú z hľadiska geologickej stavby len mierne komplikované, uplatňuje sa jednoduchý spôsob obehu podzemnej vody. Zrážkové vody sa infiltrujú v priepustnom prostredí dolomitov a vápencov, ktoré tvoria odkrytú vrcholovú časť územia.
Vody, ktoré sa infiltrujú do triasových karbonátov, postupujú podľa sklonu nepriepustného podložia slienitých vápencov a vyvierajú ako vrstvové pramene na odkrytom kontakte týchto hornín, alebo pokračujú v hĺbke zvetralinového plášťa a vystupujú na povrch aj v oveľa nižších polohách pod kontaktom.
Dôležitú úlohu pri cirkulácii vôd zohrávajú tektonika a hustá sieť puklín viazaná na zóny tektonického porušenia. Podľa klasifikácie priepustnosti hornín ide o porušené až zdravé horninové prostredie slienitých vápencov, ílovcov s polohami pieskovcov, slabo priepustné až veľmi slabo priepustné, s triedou priepustnosti VI až VII.
Porušené až silno tektonicky porušené súvrstvie ílovcov, brekcií, vápencov a slienitých vápencov tvorí mierne priepustné prostredie s triedami priepustnosti IV až VI. Na základe požiadaviek správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA) je potrebné počas razenia monitorovať vodné zdroje a prijímať opatrenia na zníženie prítokov horninovej vody do tunela tak, aby sa významne neznížila výdatnosť vodných zdrojov.
Technické riešenie tunela
Tunel Čebrať s dĺžkou 3 600 m je navrhnutý ako diaľničný dvojrúrový tunel kategórie 2T- 7,5/100 s jednosmernou prevádzkou s návrhovou rýchlosťou 100 km/h. Východný portál tunela, ktorého stavebná jama bola vybudovaná už v roku 2014 a boli z nej vyrazené úvodné metre tunela v pôvodnej trase, zostáva nezmenený.
Smerom k západnému portálu proti smeru staničenia sa trasa tunela odkláňa smerom na sever, aby sa vyhla zosuvnému územiu. Súčasne sa priaznivo mení aj niveleta zmeneného úseku trasy a tunela, čím sa zmenšuje celkové prevýšenie trasy.
V každej tunelovej rúre sú navrhnuté štyri jednostranné núdzové zálivy s dĺžkou 50 m, vybavené vodiacim tlmičom nárazov; vzájomná vzdialenosť zálivov je max. 750 m. Tunelové rúry sú prepojené z jednostranných zálivov prejazdnými priečnymi prepojeniami pre obslužné a záchranné vozidlá, medzi zálivmi sú max. po 250 m aj priechodné priečne prepojenia pre možnosť úniku osôb do druhej tunelovej rúry.
V niektorých priechodných prepojeniach vybudujú aj technologické priestory. Vetranie tunela je navrhnuté pozdĺžne s ventilátormi zavesenými vo dvojiciach pod klenbou.Konštrukciu razených častí tunela tvorí dvojvrstvové ostenie (priečny rez tunelovou rúrou na obr. 6).
Primárne ostenie tvorí kombinácia striekaného betónu, výstužných sietí, svorníkov a priehradových oceľových oblúkov. Vystrojenie primárneho ostenia závisí od vystrojovacej triedy, ktorá je navrhnutá na základe predpokladaných geologických a hydrogeologických podmienok.
Sekundárne ostenie je navrhnuté z monolitického železobetónu, jeho min. hrúbka je 300 mm. Sekundárne ostenie bude zhotovené po blokoch s navrhovanou základnou dĺžkou bloku 12,5 m. Ochrana proti podzemnej vode bude zabezpečená otvoreným systémom plošnej fóliovej hydroizolácie.
Odvodnenie horninovej vody je navrhnuté bočnými priebežnými drenážami s čistiacimi výklenkami a s napojením na hlavné odvodnenie tunela. Potrubie hlavného odvodnenia horninovej vody je umiestnené pod ľavým jazdným pruhom v smere jazdy.
Odvodnenie vozovky je navrhnuté štrbinovými žľabmi, ktoré sú na portáloch zaústené do kanalizácie diaľnice. V chodníkoch v tuneli so šírkou 1,0 m budú uložené káblové trasy technologického vybavenia tunela a požiarny vodovod. Vozovka je po celej dĺžke tunela navrhnutá z cementobetónového krytu.
Razenie a opatrenia na ochranu vodných zdrojov
Razenie tunela bude prebiehať cyklickým spôsobom s horizontálnym členením výrubu na kalotu, stupeň (jadro) a prípadne spodnú klenbu podľa zásad Novej rakúskej tunelovacej metódy. Na základe realizovaného inžinierskogeologického prieskumu boli spracované prognóza geotechnického zhodnotenia horninového masívu s geotechnickými parametrami a rozdelenie na horninové typy.
K predmetným predpokladaným typom horninového prostredia sú na razenie navrhnuté zodpovedajúce vystrojovacie triedy (VT) vrátane riešenia prechodu cez poruchové zóny. Reálne nasadenie VT počas razenia a ich modifikácia budú prebiehať na základe skutočne zastihnutých geologických podmienok a výsledkov merania deformácií.
Počas razenia je potrebné na základe požiadaviek záverov EIA monitorovať vodné zdroje a prijímať opatrenia na zníženie prítokov horninovej vody do tunela tak, aby sa významne neznížila výdatnosť vodných zdrojov.
V prípade výskytu väčších trvalých prítokov horninovej vody sa budú počas razenia realizovať opatrenia na ich zníženie – pôjde o tesniace cementové a chemické injektáže horninového prostredia v okolí výrubu realizované ako predstihové a dodatočné. V prípade tlakovej vody a relatívne väčších prítokov je navrhnutá chemická tesniaca injektáž.
Záver
Potreba zmeny trasy vyplynula z extrémne náročných geologických a hydrogeologických pomerov v pôvodnej trase diaľnice identifikovaných až počas výstavby.
Realizácia podľa pôvodného návrhu by okrem vysokých stavebných nákladov na stabilizáciu zosuvných oblastí a rizikovosti technického riešenia pri stavbe a prevádzkovaní diela priniesla aj radikálne zníženie hladiny podzemnej vody v predmetnej oblasti a mala negatívny vplyv na biotopy dotknutého územia a zdroje podzemných vôd.
Navrhovaná zmena technického riešenia s tunelom Čebrať v novej trase je priaznivejšia z hľadiska bezpečnosti dopravy, zmenšuje potrebu trvalých záberov, znižuje hlukovú a emisnú záťaž na obyvateľov a prispeje k celkovému zlepšeniu kvality životného prostredia (obr. 7).
Táto stavba potvrdzuje dôležitosť kvalitného inžinierskogeologického prieskumu pri príprave stavby a následného geotechnického monitoringu, ktorý musí prebiehať po celý čas prípravy a výstavby. Nemenej dôležitý je aj aktívny a odborný prístup všetkých zúčastnených strán.
Foto a obrázky: OHL ŽS, a. s.
Literatúra
- D1 Hubová – Ivachnová, projekt stupňa DSP, Dopravoprojekt, a. s., 2007.
- Geotechnický monitoring D1 Hubová – Ivachnová, záverečná správa, Geoexperts, s. r. o., 2013.
- Zhodnotenie realizovateľnosti zárezu v km 2,4 – 2,8 D1 Hubová – Ivachnová, Inžiniersko-geologický posudok, doc. RNDr. M. Kopecký, Katedra geotechniky, Stavebná fakulta STU, Bratislava, 2014.
- Koncepčná štúdia v km 2,1 – 4,0 D1 Hubová – Ivachnová, Dopravoprojekt, a. s., 2015.
- Posouzení stability podloží v úseku km 2,0 změny trasy, Geofyzikální měření, Kolej Consult s.r.o., 2015.
- Zmena trasy v km 1,1 – 6,0 D1 Hubová – Ivachnová, Technická štúdia, Basler & Hofmann Slovakia, s. r. o., 2015.
- D1 Hubová – Ivachnová, projekt stupňa DÚR, Projektové združenie D1 Hubová – Ivachnová (Dopravoprojekt, a. s., Geoconsult, s. r. o.), 2018.
- D1 Hubová – Ivachnová, projekt stupňa DZSD, Projektové združenie D1 Hubová – Ivachnová
(Dopravoprojekt, a. s., Geoconsult, s. r. o.), 2019. - Tunel Čebrať na zmenenej trase diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, článok uverejnený v zborníku konferencie Podzemní stavby Praha 2019.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 1/2020.