geotechnické stavby

Výstavbou diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité spolu s priľahlou križovatkou Svrčinovec sa zúžil a obmedzil prirodzený biokoridor pre zver lokalizovanú v okolí obce Svrčinovec. Projekt D3 Zelený most Svrčinovec vznikol s cieľom zachovať nadregionálny terestrický biokoridor. Na vytvorenie premostenia bolo potrebné založiť navrhované objekty a zabezpečiť výkopy pomocou prác špeciálneho zakladania.

Článok opisuje geotechnické riešenia použité na diaľnici D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý bol uvedený do prevádzky na konci roku 2020. Diaľnica je v danom úseku trasovaná v koridore, ktorý prechádza husto zastavanými časťami územia s množstvom inžinierskych sietí a v tesnej blízkosti železničnej trate, čo si vyžiadalo v niektorých častiach tohto úseku rôzne výškové vedenie pre jednotlivé jazdné pásy diaľnice. To sa dosiahlo použitím rôznych typov a kombinácií geotechnických konštrukcií.

Známy švajčiarsky výrobca Leica Geosystems povestný svojou kvalitou prístrojov, ich dlhou životnosťou  a ergonomickým ovládaním priniesol po veľkom úspechu prvej generácie laserového skenera Leica BLK360 jeho nástupcu.

Stabilitné opatrenia zosuvného územia stavby D1 Hubová – Ivachnová nad obcou Lisková v úseku km 12,083 – 12,350 predstavujú komplexné riešenie problému predmetnej lokality na základe najnovších poznatkov. Ich netypický návrh odzrkadľuje zložitosť geologickej skladby daného územia a potvrdzuje nevyhnutnosť vykonania dôkladného a podrobného inžinierskogeologického prieskumu s následným monitoringom už v štádiu projektovej prípravy stavby.

Dlhé roky boli geotechnické údaje zhromaždené počas projektovej fázy sprístupňované zhotoviteľom, ale zmluvné dokumenty zvyčajne odmietali akúkoľvek zodpovednosť za riziko interpretácie údajov. Zhotovitelia (uchádzači o zákazku) zväčša nemajú čas ani na zaručenú návratnosť investícií na uskutočnenie nákladného doplnkového prieskumu, preto sú nútení spoliehať sa na svoje vlastné interpretácie dostupných údajov.

Článok sa zaoberá geotechnickým riešením stabilizácie havarijného zosuvu v obci Svätý Anton v rámci výkonu bezodkladných havarijných opatrení. Havarijný zosuv predstavoval bezprostredné riziko pre komunikáciu 1. triedy I/51 a premávku na nej, ako aj pre priľahlé objekty. Stabilizácia zosuvného územia sa riešila komplexne, to znamená od doplnkových prieskumných prác, ktoré upresnili IG a HG pomery územia, cez návrh záchranných opatrení až po ich realizáciu.

Spoločnosť Valbek SK, spol. s r. o., pokračuje v projektových prácach na stavbe „Modernizácia železničnej trate Zohor – Malacky“ na stupni DSPRS, v prípade jedného podjazdu na stupni DUR a následne DSPRS. Článok sa venuje mimoúrovňovým kríženiam cestnej a železničnej infraštruktúry v lokalitách jestvujúcich úrovňových krížení.

Od návrhu a konštrukcie pracovných plošín prísne závisí kvalita a bezpečnosť geotechnických prác, ako sú zlepšovanie pôdy alebo hĺbkové zakladanie.

Každá doba prináša svoj pokrok, ale aj svoje problémy. Platí to aj pre všetky odvetvia stavebníctva a neminulo to ani oblasť geotechniky.

Spoločnosť TERRAcontrol, s. r. o. začala pôsobiť ako samostatná firma v oblasti geodetických služieb 1. 1. 2019. Cieľom článku je priblížiť činnosť spoločnosti na vybraných aktuálnych stavebných projektoch.

V blízkosti v súčasnosti najvyššej budovy na Slovensku, veže Nivy Tower, ktorej zakladanie realizovala takisto naša spoločnosť, prebieha revitalizácia brownfieldového areálu bývalej cvernovej továrne. Projekt sa začal minulý rok rekonštrukciou objektu pradiarne a silocentrály (projektom Pradiareň 1900), o ktorej sme písali v minuloročnom čísle Inžinierskych stavieb. Projekt ZWIRN pokračuje tento rok realizáciou podzemného parkovacieho domu a novým námestím na úrovni terénu.

Nadväzuje na urbanistický koncept prvej fázy projektu Eurovea, ktorý dopĺňa. Okrem rozšírenia nákupného centra Eurovea bude zahŕňať dve kancelárske budovy, podzemné garáže a dva bytové domy, pričom jeden z nich bude aj prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower. Aktuálne už prebieha realizácia prác na podzemných železobetónových konštrukciách v otvorenej stavebnej jame. Článok sa venuje statickému návrhu hĺbkového založenia objektov pomocou veľkopriemerových pilót, ako aj ich následnej realizácii vzhľadom na geologické podložie aj tesnú blízkosť koryta rieky Dunaj.

V súčasnosti prebieha vo významnom rozsahu program sanácie zosuvných území na Slovensku. Takisto pri aktuálnom rozširovaní a budovaní cestnej a železničnej siete prechádzajú tieto stavby zložitými územiami v náročných inžinierskogeologických pomeroch, kde sa uplatnia postupy sanácie a stabilizácie. Popri štandardných technológiách na sanáciu a stabilizáciu zosuvných území sa pritom pomaly pristupuje aj k menej tradičným metódam. Článok sa zaoberá použitím vybraných alternatívnych metód sanácie zosuvov.

Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany s dĺžkou 24 km je rozdelená na dve etapy, resp. na dva úseky, a to I. úsek Šaca – Haniska a II. úsek Košice, juh – Košické Oľšany. Celková dĺžka I. úseku rýchlostnej cesty Šaca – Haniska je 6,8 km, rýchlostná cesta sa navrhuje ako štvorpruhová, smerovo rozdelená komunikácia kategórie R 24,5 s návrhovou rýchlosťou 100 km/h.

V rámci komplexnejšieho zabezpečenia stability cesty v telese tzv. Kraľovianskeho zosuvu sa realizoval jeden úsek aj s použitím nového stabilizačného systému, umožňujúceho spätné využitie materiálu in situ. Pôvodne bola predmetná cesta vybudovaná v prípravnej fáze výstavby diaľnice D1 Turany – Hubová (v údolnom variante V1 v km 4,7 – 6,4), ktorej pokračovanie bolo zastavené.