História a prebudenie zriaďovacej stanica Žilina – Teplička

Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.

Celková genéza prípravy a realizácie stavby v rokoch 1960 – 1992
Rôzne štúdie a výskumné úlohy spracované na začiatku 60. rokov 20. storočia dokázali neúnosnosť rekonštrukcie existujúcich vlakotvorných staníc v Žiline a Vrútkach a jednoznačne preukázali výhodnosť výstavby novej zriaďovacej stanice v priestore medzi žst. Varín a žst. Žilina.

Z hľadiska celosieťovej vlakotvorby bola zriaďovacia stanica Žilina – Teplička zaradená do I. kategórie, t. j. medzi 10 základných vlakotvorných staníc 1. stupňa na území bývalej ČSSR, v ktorých sa predpokladalo spracovanie viac ako 3 000 vozňov za deň. Zriaďovacia stanica Žilina – Teplička predstavuje súbor stavieb situovaný v smere západ – východ vo voľnom priestore medzi okrajom mesta Žilina (koryto Váhu) a obcou Varín. Stavby sa nachádzajú na nezastavanom priestore po ľavej strane dvojkoľajovej železničnej trate Vrútky – Žilina od žkm 329,6 (žst. Varín) po žkm 335,2. Na pravú stranu prechádzajú v žkm
334,9 spojovacou koľajou A2, ktorá mimo­úrovňovo (železničný nadjazd) križuje traťové koľaje a premosťuje Váh. V žst. Žilina osobná stanica sa v km asi 336,0 napája na existujúce traťové koľaje.

Základným cieľom súboru stavieb bolo zabezpečiť zvýšenú prepravu, zmodernizovať železničné zariadenia, sústrediť vlakotvorné práce zo žst. Žilina a žst.Vrútky na jedno miesto a zefektívniť železničnú dopravu.

 
Doterajšie dokumentácie
Ministerstvo dopravy bývalej ČSSR už v rokoch 1964 – 1966 zadalo vypracovať štúdie na nové kapacitné vlakotvorné zariadenia v priestore Žilina – Vrútky, a to v mieste dnešnej zastávky Teplička nad Váhom. Výsledná štúdia súboru stavieb bola spracovaná v roku 1973 (SUDOP Praha) a na jej základe sa vypracovali ďalšie stupne dokumentácie pre realizáciu 1. stavby (tranzitné koľajisko) zo súboru stavieb v rokoch 1975 – 1976. V rokoch 1977 – 1980 sa spracovala nová štúdia súboru stavieb spolu s projektovou úlohou 2. stavby a následne ďalšie stupne dokumentácie pre realizáciu 2. stavby. Táto sa ešte rozdelila na 1. a 2. etapu. Stavba sa realizovala v rokoch 1980 – 1992, no nebola dokončená.

V roku 1989 sa opätovne spracovala nová štúdia súboru stavieb spolu s projektovou úlohou 3. stavby. Podľa poslednej štúdie súboru stavieb sa výstavba celého areálu rozdelila do šiestich stavieb:

• 1. stavba – tranzitné koľajisko a súvisiace objekty (zrealizovaná v rokoch 1976 – 1981),
• 2. stavba – 1. časť zriaďovacích kapacít a súvisiace objekty (zrealizovaná v rokoch 1980 – 1992 a 2009 – 2011),
• 3. stavba – výstavba prvej časti objektov na opravu a údržbu nákladných vozňov, hnacích vozidiel a železničnej infraštruktúry a čiastočné rozšírenie koľajových skupín (zatiaľ nerealizovaná),
• 4. stavba – dobudovanie zriaďovacích kapa­cít na definitívny stav (zatiaľ nerealizovaná),
• 5. stavba – komplexná dostavba rušňového a vozňového depa vrátane dostavby sociálneho zázemia pre zamestnancov (zatiaľ nerealizovaná),
• 6. stavba – podzemná tesniaca stena na ochranu vodného zdroja Teplička (dokončená v roku 1991).

Podľa pôvodných investičných zámerov (ČSSR) mal byť celý súbor stavieb v plnom rozsahu dostavaný a uvedený do plnej prevádzky v roku 2000. V roku 1995 sa ešte spracovala dopravno-technologická štúdia, ktorej úlohou bol minimálny návrh riešenia dostavby zriaďovacej stanice. Toto bol posledný dokument, po ktorom stavba ostala ležať ľadom.

 
Revitalizácia stavby po roku 2004 – projektová príprava
Areál zriaďovacej stanice od zastavenia výstavby v roku 1992 ostal opustený a bol vydaný napospas klimatickým vplyvom a záujmu rôznych skupín obyvateľstva, venujúcim sa zberu rozličných materiálov. V dôsledku toho došlo k úplnej devastácii rozostavaných pozemných objektov, prakticky k úplnej likvidácii vybudovaných častí trakčného vedenia a osvetlenia, a zarasteniu koľajiska náletovými krovinami a stromami.
Až začiatkom roka 2004 sa opäť začalo vážnejšie hovoriť o dobudovaní a sprevádzkovaní zriaďovacej stanice. V tomto roku bola vypísaná súťaž na zabezpečenie projektovej prípravy stavby ŽSR, Žilina – Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa s tým, že realizácia sa bude financovať zo štrukturálnych fondov EÚ. Na základe výsledkov súťaže bola predprojektovou a projektovou prípravou stavby vrátane autorského dozoru, poverená spoločnosť PRODEX, spol. s r. o., Bratislava. Predmetom prípravných a projektových prác bolo:

• vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie v podrobnosti pre realizáciu stavby (DSPRS),
• vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie (DSP) v profesii zabezpečovacie zariadenie, oznamovacie zariadenie, elektrotechnika a energetika,
• obsahovú náplň dokumentácie tvorilo v základnom tvare odvodenom od pôvodnej objektovej skladby 32 prevádzkových súborov a 72 stavebných objektov,
• nad rámec pôvodnej objektovej skladby boli do riešenia zahrnuté objekty železničného spodku a zvršku vchodovej skupiny, ktorá bola pôvodne predmetom 2. stavby, 1. etapy,
• z obsahu pôvodného riešenia stavby sa vyňali (nebolo možné zachovať pôvodné riešenie stavby) objekty riešiace vonkajší prívod pitnej, úžitkovej a požiarnej vody v dôsledku zmeny základných vstupov. Pre tieto objekty sa v roku 2007 postupne spracovala dokumentácia na stupni DSP a DRS a zabezpečilo sa vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia,
• z obsahu pôvodného riešenia stavby sa vyňali (nebolo možné zachovať pôvodné riešenie stavby) objekty riešiace centrálny kanalizačný zberač, a to v dôsledku zmien vyvolaných výstavbou Vodného diela Žilina a s tým súvisiacou kolaudáciou pôvodného kanalizačného zberača ŽSR za účasti Vodohospodárskej výstavby, š. p., vrátane všetkých súvisiacich zmien celkovej koncepcie odkanalizovania zriaďovacej stanice. Išlo o výstavbu nového obchvatového kanalizačného zberača dĺžky asi 3,5 km s prečerpávacou stanicou, ktorý bude slúžiť na odkanalizovanie Terchovskej doliny a areálov KIA Motors, MOBIS a priľahlých obcí. Pre tieto objekty sa v roku 2007 postupne spracovala dokumentácia na stupni DSP a DRS a zabezpečilo sa vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia,
• na základe rozhodnutia zodpovedných zložiek ŽSR sa do rozsahu stavby doplnil a doprojektoval kamerový systém pre hlavné koľajové skupiny a pozemné objekty, pre ktorý sa následne zabezpečilo vydanie stavebného povolenia,
• majetkovoprávne vysporiadanie stavby – vzhľadom na dĺžku trvania realizácie stavby by sa dalo povedať, že všetko je už vysporiadané. Nijaké vysporiadanie však v minulosti neprebehlo a na vysporiadaní pozemkov pod stavbou sa intenzívne pracovalo až od roku 2004 dodnes, keď je si­tuácia taká, že sa – až na malé výnimky – podarilo túto problematiku uzavrieť.

Požadované stupne dokumentácie (DSPRS s časťami DSP) boli spracované v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné podľa platného územného rozhodnutia zabezpečiť stavebné povolenie – zmenu stavby pred dokončením a schválenie jednotlivých dokumentácií.

Rozsah stavby bol daný pôvodným rozsahom 2. stavby, 2. etapy a zadávacími podmienkami na výber zhotovovateľa dokumentácie, v ktorých sa rozsah stavby upravil o predĺženie prvého koľajového zväzku smerovej skupiny na plnú dĺžku. Následne sa rozhodlo o rozšírení odchodovej skupiny o jednu koľaj z dôvodu zapojenia vlečky areálu KIA. Konkrétny rozsah stavby a obsahová náplň sa upresňovali na základe vykonaných prieskumov a následných vstupných porád podľa jednotlivých profesných odvetví. K zásadným zmenám došlo v týchto oblastiach:

• vypustil sa pôvodný spôsob zásobovania teplom a teplou vodou prostredníctvom centrálnej kotolne na pevné palivo (uhlie) – podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie je zásobovanie teplom a teplou vodou zabezpečené miestnymi elektrokotol­ňami v jednotlivých pozemných objektoch,
• v dôsledku zmenenej situácie z hľadiska zásobovania vodou sa vypustila pôvodne uvažovaná akumulácia a po dohode so Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami (SEVAK) Žilina sa prešlo na priame zabezpečenie pitnou, úžitkovou a požiarnou vodou zo zdrojov SEVAK-u s tým, že sa vykonali potrebné úpravy na rozvodoch mimo oblasti pôvodného rozsahu stavby,
• odkanalizovanie koľajiska a celého priestoru stavby bolo upravené, pričom sa vypustila výstavba centrálnej čistiarne odpadových vôd. Čistenie splaškových a inak znečistených vôd sa bude vykonávať miestne pri jednotlivých pozemných objektoch v malých domových ČOV a iných zariadeniach so zaústením do kanalizačného zberača v koľajisku zriaďovacej stanice s priamym odvedením dažďových a prečistených splaškových vôd do recipientu,
• vzhľadom na zmenené vstupy sa prehodnotil spôsob zásobovania zriaďovacej stanice elektrickou energiou – stanovili sa iné prípojné miesta, ktoré však nemali zásadný vplyv na rozsah riešenia stavby,
• v dôsledku výstavby a sprevádzkovania závodu KIA a MOBIS sa odchodová skupina rozšírila o jednu koľaj a vykonali sa nevyhnutné úpravy v oblasti zabezpečenia odbočky Váh na vjazdy vlakov z vlečky KIA,
• v oblasti zabezpečovacej a oznamovacej techniky, elektrotechniky a energetiky sa použili moderné technológie s výhľadom na využitie a kompatibilitu pre budúce roky prevádzkovania stavby.

Revitalizácia stavby po roku 2004 – realizácia stavby
Na jar roku 2009 prebehol druhý tender na výber zhotovovateľa stavby, ktorý sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca (prvý, vypísaný na jeseň roku 2008 bol zrušený). Víťazom súťaže na realizáciu stavebných prác sa stalo združenie Teplička, vedené českou spoločnosťou Eurovia CS, a. s., Praha. Ďalšími členmi združenia boli spoločnosti AŽD Praha, spol. s r. o., AŽD, a. s., Bratislava a ELZA – Elektromontážny závod Bratislava, a. s. Objednávateľom (investorom) sú Železnice Slovenskej republiky. Náklady na stavbu boli podľa víťaznej ponuky 122,890 miliónov eur. Koncom júla 2009 sa odovzdalo stavenisko a začali sa stavebné práce. Technický dozor investora na stavbe zabezpečuje na základe samostatného výberového konania firma SGS Czech
Republic, s. r. o.
 
Orientačný rozsah riešenia základných objektov stavby
Celkové projektové a realizačné riešenie stavby predstavovalo široký rozsah prác na technologických a stavebných objektoch, preto uvádzame len základné časti zriaďovacej stanice Žilina – Teplička.

Koľajisko
Základom zriaďovacej stanice je koľajisko tvorené troma hlavnými koľajovými skupinami radenými za sebou:

• vchodová skupina slúži na príchod nákladných vlakov do zriaďovacej stanice a ich prípravu na samotné rozraďovanie; tvorí ju 6 koľají s užitočnými dĺžkami 750 až 1 000 metrov,
• smerová skupina so spádoviskom slúži na rozraďovanie nákladných vozňov a tvorbu nových ucelených nákladných vlakov; tvorí ju 18 relačných koľají s užitočnými dĺžkami 790 až 880 metrov,
• odchodová skupina slúži na definitívne zoradenie nových nákladných vlakov a ich prípravu pre odchod; tvorí ju 5 koľají s užitočnými dĺžkami 740 až 1 090 metrov.

Okrem základných koľajových skupín slúžiacich na triedenie sa vybudovali aj manipulačné koľaje na odstavenie vyradených vozňov a objazdy hnacích vozidiel a spojovacie koľaje D22, A2 a B2 slúžiace na vchod a odchod nákladných vlakov na sieť ŽSR.

Celkovo sa v rámci zrealizovanej stavby zabudovalo asi 36,5 km koľají a 100 ks výhybiek a výhybkových konštrukcií. Na koľajisko zriaďovacej stanice sa v rozhodujúcej miere použil zvršok tvaru 49 E1 na betónových podvaloch. Pri zapojení do traťových koľají sa použil zvršok tvaru 60 E1 na betónových podvaloch.

 
Pozemné objekty – budovy (zastavaná plocha/objem)
Pre potreby umiestnenia vnútorného technologického zariadenia a umiestnenia pracovísk na zabezpečenie obsluhy, údržby a prevádzky zriaďovacej stanice sa vybudovali nové pozemné objekty:

• prevádzková budova Vchod (zastavaná plocha/objem – 75 m2/355 m3), slúžiaca pre potreby údržby železničného zvršku vchodovej skupiny,
• centrálna prevádzková budova (525 m2/4 459 m3), ktorá je srdcom a dušou zriaďovacej stanice; tu je umiestnené aj dispečerské centrum, z ktorého sa bude riadiť celý chod zriaďovacej stanice,
• stavadlová veža a stanovište dozorcu spádoviska (454 m2/4 783 m3 a 34 m2/142 m3) – stavadlová veža je srdcom spádoviska a stanovište dozorcu spádoviska bude riadiť a zabezpečovať fyzické delenie odvesov spúšťaných na spádovisko,
• prevádzková budova Stred (429 m2/4 251 m3) bude zabezpečovať technickú a prevádzko­vú prípravu novozoradených nákladných vlakov na odchod na železničnú sieť ŽSR,
• transformovne TS1, TS2, TS3 budú zabezpečovať dodávku elektrickej energie potrebnej na bezproblémový chod celej zriaďovacej stanice.

Zabezpečovacia zariadenie
Prevádzku zriaďovacej stanice bude riadiť a zabezpečovať elektronické staničné zabezpečovacie zariadenie ESA 11 od firmy AŽD Praha, ktoré bude spolupracovať s hlavným spádoviskovým zariadením AlisterCargo od firmy Funkwerk IT GmbH. Na zabezpečovacie zariadenie ESA 11 je v celej zriaďovacej stanici pripojených 117 návestidiel, 98 elektromotorických prestavníkov, 39 koľajových obvodov, 111 počítačov náprav, 3 prejazdové zabezpečovacie zariadenia, 4 pomocné stavadlá, 5 výkoľajok a 1 elektromagnetický zámok. Technologické zariadenie je umiestnené v budove RZZ (releového zabezpečovacieho zariadenia), ktorá bola vybudovaná v rámci 1. stavby, v centrálnej prevádzkovej budove a prevádzkovej budove Stred. Riadiace dispečerské pracovisko je umiestnené v centrálnej prevádzkovej budove a jeho dominantou je veľkoplošná zobrazovacia jednotka VEZO na zobrazenie reliéfu koľajiska riadenej oblasti. Zriaďovacia stanica v Žiline Tepličke je prvým takto komfortne vybaveným pracoviskom na Slovensku.

Z hľadiska manipulácií s vozňami je najdôležitejšou časťou zriaďovacej stanice spádovisko, ktoré slúži na rozpúšťanie vozňov do 18 relačných koľají smerovej skupiny. Pohyb vozňov v priestore spádoviska a ich bezpečný prechod od vrcholu spádoviska (kopec) až po zbernú časť smerových koľají zabezpečuje systém vrcholových, údolných a cieľových pružinovo-hydraulických bŕzd, ktorých je na spádovisku osadených celkom 124 ks.

Spádovisko stanice Žilina – Teplička (Spádovisko Váh) je riadené elektronickým spádoviskovým stavadlom so zabezpečovacím zariadením AlisterCargo firmy Funkwerk IT GmbH, ktoré zabezpečí riadenie výmen a ostatných prvkov spádoviska v procese stavania posunových ciest, ako aj automatického rozraďovania vozňov. Diaľkové riadenie pružinovo-hydraulických koľajových bŕzd v procese automatického rozraďovania vozňov bude zabezpečovať subsystém riadenia bŕzd.
 
Trakčné vedenie
Celé koľajisko zriaďovacej stanice (okrem spádoviska) je zatrolejované trakčným vedením typovej zostavy S a J. Existujúca napäťová sústava priľahlej železničnej trate Košice – Žilina je v súčasnosti jednosmerná 3 kV, v blízkej budúcnosti sa však uvažuje o prechode na sústavu striedavú 25 kV, 50 Hz. Pri projektovej príprave aj realizácii sa s týmto prechodom počítalo a v typových zostavách S a J sa použili takzvané univerzálne prvky, vyhovujúce na inštaláciu oboch trakčných napäťových sústav (úsekové odpojovače, úsekové deliče, polymérové plastové izolátory s napäťovou hladinou 25 kV a podobne).
 
Osvetlenie
Osvetlenie koľajových skupín zriaďovacej stanice zabezpečujú osvetľovacie veže s výškou 20,0 m a 36,0 m, ktoré sú miestne podľa potreby doplnené osvetľovacími stožiarmi Ž14. Osvetľovacie veže sú prírubové, oceľové, ohraňované, žiarovo zinkované stožiare s pevnou osvetľovacou plošinou na vrchole a rebríkom vybaveným zabezpečovacou koľajničkou proti pádu. Stožiare sú zosilnené proti výkyvu z dôvodu osadenia prvkov kamerového systému na plošinách každej veže. Na plošinách veží sú osadené asymetrické svetlomety typu SiCOMPACT A2 MIDI 250 W, respektíve 400 W so zabudovanými predradnými prístrojmi. Ovládanie osvetlenia je miestne a diaľkové z ovládacích skriniek v centrálnej prevádzkovej budovestavadlovej veži a prevádzkovej budove Stred, riadené počítačmi.
 
Ostatné
Pre potreby prístupu k jednotlivým koľajovým skupinám a pozemným objektom sa v rámci zriaďovacej stanice vybudovala sieť vnútrozávodných komunikácií a spevnených plôch. V celom rozsahu je vybudované oznamovacie zariadenie pre bezproblémovú komunikáciu všetkých zložiek pracujúcich v obvode zriaďovacej stanice, ako aj pre styk s verejnou železničnou sieťou. Celý priestor zriaďovacej stanice sa sleduje kamerovým systémom s priamym prepojením na centrum Železničnej polície v Žiline.
 
Záver
Stavebné práce skončili v decembri 2011 a plná prevádzka by sa mala podľa predbežných plánov spustiť začiatkom apríla 2012. Zriaďovacia stanica vo vybudovanom rozsahu umožňuje špičkovo spracovať asi 1 200 nákladných vozňov za 24 hodín a odbaviť 45 končiacich a 41 odchádzajúcich nákladných vlakov.
Realizácia a sprevádzkovanie zriaďovacej stanice Žilina – Teplička v rozsahu 2. stavby má veľký význam najmä pre mesto Žilina. Po jej sprevádzkovaní by sa totiž mala úplne zrušiť vlakotvorná činnosti v obvode zriaďovacia stanica Žilina a pozemky pri Váhu, na ktorých sa nachádzajú dnešné zriaďovacie obvody Stará a Nová Harfa, bude možné využiť na iné účely.

Realizácia ďalších stavieb v oblasti Žiliny – Tepličky, ktorá by riešila dobudovanie zriaďovacích kapacít a dostavbu zariadení na prevádzku a údržbu nákladných vozňov a hnacích vozidiel, je v súčasnosti vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť, ale najmä veľké zábery pozemkov v lukratívnej oblasti Mojš pri Vodnom diele Žilina asi len hudbou vzdialenej budúcnosti.
 
TEXT: Ing. Ivan Pisko, Ing. Peter Poláček
FOTO: PRODEX

Ivan Pisko je hlavný inžinier projektu v spoločnosti PRODEX, spol. s r. o. Najskôr bol projektantom v profesii železničného spodku a zvršku a následne hlavným inžinierom projektu stavby zriaďovacej stanice Žilina – Teplička v rokoch 1982 – 1991 a 2004 – 2011.

Peter Poláček je hlavný inžinier projektu v spoločnosti PRODEX, spol. s r. o. V rokoch 2005 – 2006 bol spracovateľom projektovej dokumentácie viacerých objektov zriaďovacej stanice v profesii železničný spodok a zvršok a od roku 2010 bol zodpovedný za výkon autorského dozoru na stavbe.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.