Jedna z najväčších diaľničných stavieb na Slovensku je pred dokončením

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1, hranica ČR/SR a hranica SR/UR. Tá je súčasťou medzinárodného ťahu E-50 Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko na juh alebo cez Rusko ďalej na východ.

Z hľadiska vnútroštátneho významu patrí do vnútroštátnej diaľničnej siete, ktorá bude spolu s vymedzenými ťahmi z vybranej siete tvoriť základnú komunikačnú kostru na území SR.

Po dobudovaní tohto úseku a úseku Lietavská Lúčka – Višňové sa podstatne zlepšia podmienky v dopravnom uzle Žilina, ako aj dopravné prepojenie západu a východu Slovenskej republiky.

Základné údaje charakterizujúce stavbu

Stavba diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sa začína v pracovnom staničení km 24,118 ≡ km 187,000 podľa pasportu a končí v pracovnom staničení km 35,435 ≡ km 198,317 podľa pasportu. Celková dĺžka úseku je 11,317 km.

Diaľnica je navrhnutá v kategórii D 26,5/100 na voľnej trase (podľa STN 73 6101) a v kategórii 2T-8/100 v tuneloch (podľa STN 73 7507). Stavba zahŕňa spolu 218 stavebných a technologických objektov.
Dominantné objekty stavby sú:

Diaľnica (SO 101-00)

Diaľnica D1 je navrhnutá v kategórii D 26,5/100 (voľná šírka komunikácie je 26,5 m, návrhová rýchlosť 100 km/h), polomery oblúkov smerového vedenia sa pohybujú v rozmedzí R = 800 až 1 750 m. Niveleta je navrhnutá v pozdĺžnom sklone od 0,30 do 3,00 %. Lomy nivelety sú zaoblené vypuklými zakružovacími oblúkmi s R_v = 10 000 ÷ 100 000 m a vydutými zakružovacími oblúkmi s R_u = 10 000 ÷ 50 000 m.

Vozovka diaľnice D1 je navrhnutá ako polotuhá pre dopravné zaťaženie triedy I (veľmi ťažké), s asfaltobetónovým krytom a s celkovou hrúbkou min. 580 mm. V predportálových úsekoch tunelov je navrhnutá tuhá vozovka s cementobetónovým dvojvrstvovým krytom a s celkovou hrúbkou min. 700 mm.

Estakáda na D1 v Dolnom Hričove v km 24,740 (SO 201-10)

Estakáda v Dolnom Hričove pozostáva z dvoch súbežných mostov. Dĺžka nosnej konštrukcie ľavého mosta je 839,1 m a pravého mosta 824,0 m. Nosná konštrukcia každého z mostov je rozdelená na dva dilatačné celky. Časti objektu boli budované technológiou výsuvu NK a budovania na podpernej skruži.

Estakáda na D1 v Lietavskej Lúčke (SO 209-00)

Mostným objektom je 18-poľová priečne delená konštrukcia PDK, realizovaná letmou montážou pomocou žeriavov MSK. Nosná konštrukcia má konštantnú výšku a tvorí ju komôrkový priečny rez s vyloženými konzolami. Dĺžka ľavého mosta je 1 041,774 m, pravého mosta 1 041,794 m.

Tunel Ovčiarsko

Dĺžka tunela Ovčiarsko v severnej tunelovej rúre je 2 360 m, v južnej tunelovej rúre 2 367 m. Razenie tunela prebiehalo podľa zásad NRTM (cyklické razenie).

Tunel Žilina

Tunel Žilina je kratší, no má náročnejšie inžinierskogeologické podmienky. Dĺžka v severnej tunelovej rúre je 684 m a v južnej tunelovej rúre 687 m. Razenie tunela prebiehalo podľa zásad NRTM (cyklické razenie).

Proces výstavby

So stavbou sa začalo dňa 22. 1. 2014 odovzdaním a prevzatím staveniska. Nasledovali najskôr práce na realizácii doplnkových geo­logických a geotechnických monitoringov a na geodetickom zameraní jestvujúceho terénu.

Predmetná pasportizácia jestvujúceho stavu sa zrealizovala ako prvá, a to predovšetkým z dôvodu poskytnutia dodatočných podkladov projektantom zhotoviteľa, aby bolo možné v maximálnej možnej miere optimalizovať projektové riešenia jednotlivých stavebných objektov.

Optimalizáciu projektových riešení umožňovali zhotoviteľovi za podmienok stanovených investorom stavby v rámci súťažných podkladov zmluvné podmienky Žltej knihy FIDIC, nazývané aj „navrhni a postav“. Podľa nich môže zhotoviteľ spoločne s projektantom využiť svoje know-how a práce realizovať omnoho efektívnejšie.

V rámci stavby sa zmluvne umožnená optimalizácia využila hlavne pri optimalizácii zakladania mostných objektov, výstavbe nosných konštrukcií mostných objektov, ako aj pri návrhu priečneho profilu sekundárneho ostenia obidvoch tunelov.

Výhodou pri výstavbe tunelov bolo aj to, že zhotoviteľ, spoločnosť Doprastav, a. s., sa v krátkom čase spolupodieľal na výstavbe tunela Poľana, ktorý je súčasťou diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité a ktorý bol pre motoristickú verejnosť uvedený do prevádzky v roku 2017.

Spoločnosť Doprastav, a. s., sa ako líder Združenia Ovčiarsko podieľala na výstavbe predmetného úseku diaľnice D1 od km 32,6 vrátane mostných objektov SO 206-00, 207-00, 208-00, a predovšetkým SO 209-00 Estakáda na D1 v Lietavskej Lúčke. Zároveň rozhodujúcou mierou zabezpečovala výstavbu tunelov Ovčiarsko a Žilina vrátane subdodávateľsky zabezpečovaného technologického vybavenia tunelov.

Medzi nepredvídateľné okolnosti, ktoré skomplikovali výstavbu predmetného úseku, patrilo predovšetkým neštandardné geologické prostredie pravostranných zárezov diaľničného telesa v kombinácii s nadmerným množstvom zrážok a taktiež mimoriadne komplikované geologické prostredie tunela Žilina.

V rámci eliminácie vplyvu komplikovaného geologického prostredia na lehotu výstavby navrhol zhotoviteľ riešenie formou sanácie zosuvných území prostredníctvom lomového kameňa a takisto „protirazenie“ z východného portálu tunela Žilina tak, aby sa v maximálnej možnej miere eliminovali geologické faktory pri dodržaní zásad BOZP a aby sa minimalizoval časový faktor vplyvu na termín výstavby celej stavby.

V rámci výstavby sa Združeniu Ovčiarsko postupne podarilo splniť všetky štyri míľniky zadefinované Objednávateľom, a to konkrétne:

Míľnik č. 1

V termíne 22. 7. 2014 boli zrealizované nulté a prvé inklinometrické a piezometrické merania všetkých monitorovacích objektov diaľnice a portálových častí tunelov Ovčiarsko a Žilina.

Míľnik č. 2

V termíne 21. 4. 2015 sa podarilo zrealizovať hĺbkové (špeciálne) zakladanie spoločne so základmi spodnej stavby na mostných objektoch.

Míľnik č. 3

V termíne 15. 2. 2017 bolo zrealizované kompletné prerazenie oboch tunelových rúr tunelov Ovčiarsko a Žilina.

Míľnik č. 4

V termíne 20. 9. 2018 bola zrealizovaná betonáž CB krytov vozoviek na celej dĺžke oboch tunelových rúr tunelov Ovčiarsko a Žilina, ako aj ukončená výstavba nosných konštrukcií na mostných objektoch.

Aktuálny stav prác a faktory ovplyvňujúce termín ukončenia diela

K aktuálnemu stavu možno konštatovať, že stavba D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je zo stavebnej stránky ukončená. To konkrétne znamená, že z 218 stavebných objektov prevzal investor stavby 214, čo predstavuje 98 %.

Preberacie konania, ktoré prebehli k 20. 11. 2019, zadefinovali rozsah nedorobkov, ktoré zhotoviteľ postupne intenzívne odstraňuje. Následne pristúpi k protokolárnej kontrole odstránených nedorobkov za účasti investora stavby, ako aj stavebného dozoru.

V rámci realizácie zmluvných prác, ktoré aktuálne na úseku finišujú, ide predovšetkým o dodávku a montáž veľkorozmerových premenných dopravných značiek v rámci technologickej časti informačného systému diaľnice, dolaďovanie jednotlivých systémov a o následné individuálne odskúšanie riadiaceho systému tunelov Ovčiarsko a Žilina.

Po ukončení individuálnych funkčných skúšok sú naplánované komplexné skúšky tunelov Ovčiarsko a Žilina, ktoré sa uskutočnia miestnym riadením tunelov z prevádzkovo-technologických objektov, a takisto aj integrácia jednotlivých technologických zariadení a technologických celkov do integrovaného operačného pracoviska Považská Bystrica.

Po realizácii integrácie sa komplexné skúšky úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka zrealizujú aj z integrovaného operátorského pracoviska Považská Bystrica.

Lehotu výstavby ovplyvnili/ovplyvňujú nielen nepredvídateľné geologické podmienky, ale aj ďalšie faktory, a to predovšetkým časté zmeny noriem a vyhlášok v oblasti dopravného značenia (počas výstavby aktualizované 2-krát, pričom bola pripravená už ďalšia aktualizácia dopravného značenia) a takisto v rozhodujúcej miere nedobudovaný nadväzujúci úsek D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.

Nejasný stav napojenia, pri ktorom mala byť stavba D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka uvedená do prevádzky, sa odrážal predovšetkým v návrhu dopravno-prevádzkových stavov v rámci premenného dopravného značenia, vo vyhotovení stavových prechodov a v ich následnom zapracovaní a naprogramovaní do riadiaceho systému dopravy tak, aby bol celý systém premenného dopravného značenia funkčný a prispôsobený stavu, pri ktorom má byť úsek uvedený do prevádzky.

Pri návrhu dopravno-prevádzkových stavov pritom nejde len o úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, je potrebné počítať aj s dopravným značením v rámci susednej stavby Privádzač Lietavská Lúčka II. etapa, keďže v zmysle aktuálneho zadania investora budú predmetné úseky riadené ako jeden virtuálny tunel, t. j. v rámci križovatky Lietavská Lúčka budú stavby prepojené tzv. spojovacou vetvou (s využitím jednej z križovatkových vetiev križovatky Lietavská Lúčka).

To znamená, že v rámci spustenia dopravy na predmetných úsekoch budú exitové križovatky pre dopravu križovatka Hričovské Podhradie a križovatka Solinky v meste Žilina.

Zhotoviteľ aktuálne zabezpečuje pre investora stavby projektovú dokumentáciu a po vydaní určenia dopravného značenia v zmysle vyššie uvedeného zrealizuje práce tak, aby mohla byť stavba D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka v uvedenom režime spolu s nadväzujúcim úsekom uvedená do prevádzky.

Záver

Ako vidieť z aktuálneho stavu prác na stavbe, je zrejmé, že výstavba diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sa blíži k svojmu koncu. Na plné využitie tohto krásneho a technicky náročného úseku však bude nevyhnutné v čo najkratšom čase dobudovať aj nadväzujúci úsek D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala spolu s tunelom Višňové, na ktorého dokončenie čaká nielen odborná, ale predovšetkým motoristická verejnosť.