Modernizรกcia ลพelezniฤnรฝch koridorov na Slovensku
Projekty aย realizรกcia modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch koridorov na Slovensku za poslednรฉ roky stratili potrebnรบ dynamiku aย uลพ vรดbec ich nemoลพno porovnรกvaลฅ so stavbami vย cestnej infraลกtruktรบre.
Vย 90. rokoch minulรฉho storoฤia sa otvoril eurรณpsky dopravnรฝ trh sย vรฝnimkou ลพelezniฤnej dopravy. Eurรณpska dopravnรก politika sa preto vย sรบฤasnosti zameriava na rieลกenie tejto prioritnej otรกzky, priฤom otvorenรญm trhu ลพelezniฤnej dopravy sa oฤakรกva zvรฝลกenie podielu ลพelezniฤnej dopravy pri preprave tovarov aย osรดb. Cieฤพom liberalizรกcie trhu ลพelezniฤnej dopravy vย SR do roku 2015 je minimรกlne zachovaลฅ jej sรบฤasnรฝ podiel (asi 21โ%) na celkovom objeme prepravenรฝch tovarov aย osรดb aย vytvรกraลฅ podmienky na jej ฤalลกรญ rast. Doterajลกรญ spรดsob modernizรกcie aย rozvoja ลพelezniฤnej infraลกtruktรบry na Slovensku vyvolal vย porovnanรญ sย okolitรฝmi ลกtรกtmi zaostรกvanie vย rozvoji koridorovรฝch tratรญ, zniลพovanie konkurencieschopnosti aย rast cien, najmรค vย nรกkladnej doprave. V dopravnej politike SR do roku 2015 sa prijali tieto opatrenia:a)ย ย ย postupne realizovaลฅ modernizรกciu aย rozvoj tratรญ vย รบsekoch zaradenรฝch do TEN-T:
- Bratislava โ ลฝilina โ ฤierna nad Tisou โ ลกtรกtna hranica sย Ukrajinou, prioritne modernizovaลฅ รบsek ลฝilina โ Novรฉ Mesto nad Vรกhom (koridor V),
- Poฤพsko/ลกtรกtna hranica SR โ Skalitรฉ โ ฤadca โ ลฝilina (koridor VI),
- Rakรบsko (Viedeล)/ลกtรกtna hranica SR โ Bratislava โ cezhraniฤnรก ฤasลฅ,
- ฤesko/ลกtรกtna hranica SR โ Kรบty โ Bratislava โ ล tรบrovo โ ลกtรกtna hranica SR/Maฤarsko (koridor IV),
- ลพelezniฤnรฉ prepojenie Letiska Bratislava aย Letiska Koลกice na sieลฅ TEN-T,
b)ย ย ย modernizovaลฅ aย rozvรญjaลฅ ลพelezniฤnรฉ trate mimo sietรญ TEN-T, prioritne traลฅ Plaveฤ โ Preลกov โ Kysak โ Koลกice โ ฤaลa,
c)ย ย ย podporovaลฅ realizรกciu elektrickej trakcie, najmรค vย prรญmestskej ลพelezniฤnej doprave regionรกlnych centier.
Uznesenรญm vlรกdy SR ฤ. 445 zย 8. jรบna 2005 bola schvรกlenรก Dopravnรก politika SR do roku 2015, v ktorej sa stanovujรบ tieto ลกpecifickรฉ ciele:
|
Modernizรกcia ลพelezniฤnรฝch tratรญ musรญ zabezpeฤiลฅ:
- dosiahnutie ลกtandardov definovanรฝch vย dohodรกch AGC aย AGTC,
- interoperabilitu traลฅovรฝch รบsekov siete TEN-T,
- zvรฝลกenie traลฅovej rรฝchlosti konvenฤnรฝch ลพelezniฤnรฝch tratรญ podฤพa moลพnostรญ na 160โkm/h (sย moลพnosลฅou prevรกdzky rรฝchlosลฅou aลพ do 200โkm/h pri vlakovรฝch sรบpravรกch sย vรฝkyvnรฝmi skriลami) aย pri vybranรฝch nรกkladnรฝch vlakoch na 120โkm/h sย elektrickou prevรกdzkou,
- realizรกciu peronizรกcie aย poloperonizรกcie ลพelezniฤnรฝch stanรญc aย zastรกvok sย moลพnosลฅou bezbariรฉrovรฉho prรญstupu pre cestujรบcich,
- dostatoฤnรบ dฤบลพku nรกstupรญsk,
- zvรฝลกenie bezpeฤnosti prevรกdzky.
Modernizรกcia ลพelezniฤnรฝch koridorov na Slovensku
Modernizรกcia ลพelezniฤnรฝch koridorov na รบzemรญ SR vychรกdza zย eurรณpskych dohรดd AGC, AGTCV aย zย ich spresnenรญ na II. aย III. paneurรณpskej konferencii ministrov dopravy. Vย kontexte tรฝchto dohรดd boli do programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ zaradenรฉ aj vybratรฉ trate vย sieti ลฝSR. Prรญprava modernizรกcie medzinรกrodnรฝch ลพelezniฤnรฝch koridorov sa na slovenskรฝch ลพelezniciach zaฤala uลพ vย roku 1994. Hlavnรฉ aย dnes preferovanรฉ sรบ:
- koridor ฤ. Va โ Bratislava โ ลฝilina โ Koลกice โ ฤierna nad Tisou โ ลกtรกtna hranica sย Ukrajinou โ vย dฤบลพke 545โkm,
- koridor ฤ. IV โ ลกtรกtna hranica sย ฤR โ Kรบty โ Bratislava โ ล tรบrovo โ ลกtรกtna hranica sย Maฤarskom โ vย dฤบลพke 203โkm,
- koridor ฤ. VI โ ลฝilina โ ฤadca โ Skalitรฉ โ ลกtรกtna hranica sย Poฤพskom โ vย dฤบลพke 51 km.
Do roku 2010 sa dokonฤilo aย na plรกnovanรบ rรฝchlosลฅ 160โkm/h sa sprevรกdzkovalo iba necelรฝch 100โkm trate vย รบseku od ลพelezniฤnej stanice Bratislava-Raฤa po ลพelezniฤnรบ stanicu vย Novom Meste nad Vรกhom, ฤo predstavuje asi len 12,5 % zย celkovej dฤบลพky siete medzinรกrodnรฝch koridorov na Slovensku, zahrnutรฝch do Eurรณpskej siete TENT-T. Je to ลพalostne mรกlo, najmรค vย porovnanรญ so ลพeleznicami susednรฝch ลกtรกtov. Projektovรฉ, inลพinierske aย konzultaฤnรฉ firmy ลกpecializovanรฉ na ลพelezniฤnรบ infraลกtruktรบru preto predpokladajรบ vย roku 2010 pokles trลพieb aย vรฝkonov.
Stratรฉgia rozvoja ลพelezniฤnej dopravy na Slovensku by mala preto vย najbliลพลกรญch rokoch sledovaลฅ novรฉ trendy, aย to:
- ฤo najskรดr zaviesลฅ vย grafikone dopravy jednoznaฤnรบ aย podฤพa moลพnostรญ nemennรบ aย pravidelnรบ โ intervalovรบ osobnรบ dopravu tak, aby sa stala pre verejnosลฅ ฤo najviac spoฤพahlivou, aย tรฝm aj zaujรญmavou,
- investovaลฅ prostriedky do novรฝch modernรฝch vlakovรฝch sรบprav pre osobnรบ dopravu, aby sa cestovanie vlakom stalo pre cestujรบcich pohodlnรฝm aย prรญjemnรฝm,
- zaฤaลฅ mohutnรบ revitalizรกciu ลพelezniฤnรฝch stanรญc aย zastรกvok (modernรฉ aย kvalitnรฉ sociรกlne vybavenie, jednotnรฝ aย komfortnรฝ informaฤnรฝ aย orientaฤnรฝ systรฉm, kamerovรฉ bezpeฤnostnรฉ systรฉmy, parkovacie plochy pre osobnรฉ autรก, bicykle aย podobne) aย koncepฤne ich rieลกiลฅ uลพ ako terminรกly integrovanej verejnej osobnej dopravy,
- zabezpeฤiลฅ integrรกciu verejnej osobnej dopravy vย regiรณnoch, najmรค vย bratislavskom aย koลกickom.
Je nevyhnutnรฉ, aby prebiehajรบca modernizรกcia nabrala vรคฤลกiu dynamiku, pretoลพe po skonฤenรญ plรกnovacieho obdobia 2007 aลพ 2013 mรดลพe byลฅ jej financovanie neprรญjemne veฤพkou zรกลฅaลพou pre ลกtรกtny rozpoฤet.
Na Slovensku sa vย ostatnom ฤase zabรบda na vedฤพajลกie aย regionรกlne trate, ktorรฉ sรบ vลกak vย rรกmci dopravnej politiky ลกtรกtu rovnako ako koridorovรฉ trate nevyhnutnou sรบฤasลฅou schรฉmy prepravy po ลพeleznici. Preto ich modernizรกciu aย elektrifikรกciu treba zaradiลฅ do dlhodobรฉho plรกnu stratรฉgie rozvoja ลพeleznรญc na Slovensku.ย ย
Sย prevรกdzkou na modernizovanรฝch koridoroch รบzko sรบvisรญ aj modernizรกcia vozลovรฉho parku. Ak bude pretrvรกvaลฅ tendencia prevรกdzkovaลฅ ลกtรกtom aj nรกkladnรบ dopravu, bude potrebnรฉ primerane investovaลฅ aj do modernizรกcie vozลovรฉho parku.
Financovanie sektora dopravy
Rozvoj dopravnej infraลกtruktรบry sa opiera oย viaczdrojovรฉ financovanie โ verejnรฉ zdroje, ktorรฉ tvoria nรกrodnรฉ rozpoฤtovรฉ zdroje, fondy Eร aย prostriedky vytvorenรฉ koncesnรฝm systรฉmom (prevody vรฝnosov zย poplatkov), sรบkromnรฉ zdroje (projekty sย privรกtnym partnerstvom PPP) aย ostatnรฉ zdroje (bankovรฉ รบvery, ลกtรกtne dlhopisy). รroveล vรฝdavkov vynaloลพenรฝch na dopravnรบ infraลกtruktรบru vo vyspelรฝch krajinรกch Eร predstavuje vย sรบฤasnosti asi 2โ% HDP. Vย SR zatiaฤพ tieto vรฝdavky predstavujรบ iba 1,5โ% HDP. รspech rozvoja dopravnej infraลกtruktรบry na Slovensku aย moลพnosลฅ ฤerpania finanฤnรฝch prostriedkov zย fondov Eร zรกvisรญ aj od seriรณzne stanovenej ceny stavebnรฝch aย projektovรฝch prรกc. Ako vyplรฝva zย doterajลกรญch ลกtatistรญk, ceny stavieb diaฤพnic ฤi modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ sรบ na viacerรฝch รบsekoch neprimerane vysokรฉ.
ย
Vysokorรฝchlostnรฉ trate
Osobnรก doprava na vysokorรฝchlostnรฝch tratiach sa vย ekonomicky vyspelรฝch krajinรกch Eurรณpy, ale aj niektorรฝch ekonomicky vyspelรฝch aglomerรกciรกch รzie vย sรบฤasnosti povaลพuje za najprogresรญvnejลกรญ, ekologicky prijateฤพnรฝ aย druhรฝ zย najrรฝchlejลกรญch aย najbezpeฤnejลกรญch spรดsobov dopravy. Dokonca sa stรกva vรกลพnou konkurenciou leteckej dopravy. Privรกtny sektor sa zaฤรญna podieฤพaลฅ na jej budovanรญ aย prevรกdzke vย rรกmci projektov PPP, najmรค keฤ takรฝto projekt rieลกi komplexne vย jednom koridore naprรญklad aj diaฤพniฤnรบ infraลกtruktรบru. Zdรดvodnenie vรฝstavby aย prevรกdzky vysokorรฝchlostnรฝch tratรญ (VRT) je vลกak mimoriadne ลฅaลพkรฉ. Kย dneลกnรฉmu dลu sa koncepฤne aย strategicky nedorieลกilo budovanie VRT na รบzemรญ SR ani nadvรคznosลฅ na sieลฅ VRT vย Eร. Doteraz sa sรญce vypracovali viacerรฉ materiรกly (rรดznej zรกvรคznosti) pre moลพnรฉ trasovanie VRT, ktorรฉ sรบ zapracovanรฉ aj vย รบzemnรฝch plรกnoch VรC, miest aย obcรญ, avลกak bez aktualizรกcie potrieb aย zdรดvodnenia. Analรฝzou stavu podmienok moลพno dospieลฅ kย prijateฤพnej รบrovni stanovenia koncepcie VRT na รบzemรญ SR, priฤom sa treba zameraลฅ na:
- hospodรกrske aย ekonomickรฉ potreby โ vย SR aย susediacich ลกtรกtoch bola aย eลกte stรกle je zvรฝrazลovanรก potreba rozvoja dopravnej infraลกtruktรบry najmรค vย osi sever โ juh. Na osi vรฝchod โ zรกpad sa vย poslednรฝch rokoch znรญลพil medzinรกrodnรฝ zรกujem aย zรกujem zostal iba na vnรบtroลกtรกtnej รบrovni. Aลพ pripravovanรฉ rozลกรญrenie Eร smerom na vรฝchod pridรกva tejto osi na vรฝzname;
- podmienky existujรบcej infraลกtruktรบry โ pre severojuลพnรฉ prepojenie (modernizรกcia ลพelezniฤnรฝch tratรญ na IV., V. aย VI. koridore) aย pre vรฝchodozรกpadnรฉ prepojenie (modernizรกcia ลพelezniฤnej trate na V. koridore). Sรบฤasลฅou
V. medzinรกrodnรฉho koridoru je prakticky aj os vรฝchod โ zรกpad, tzv. severnรฝ hlavnรฝ ลพelezniฤnรฝ ลฅah. Vย pokroฤilejลกom ลกtรกdiu realizรกcie modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ vย osi sever โ juh je ฤeskรก republika. Tieto skutoฤnosti zniลพujรบ reรกlnosลฅ moลพnosti trasovania VRT vย severojuลพnom smere, teda Povaลพรญm;
- รบzemnรฉ podmienky โ morfolรณgia รบzemia SR je vย porovnanรญ sย okolitรฝmi ลกtรกtmi (Poฤพsko, Maฤarsko) vรฝrazne ฤlenitejลกia aย na budovanie dopravnej infraลกtruktรบry technicky, aย najmรค ekonomicky omnoho nรกroฤnejลกia. Na takรฝto investiฤnรฝ zรกmer je zย pohฤพadu morfolรณgie รบzemia jednoznaฤne vรฝhodnejลกie trasa VRT juลพnรฝm รบzemรญm Slovenska.
Zรกver
Pozitรญvnym prezentovanรญm ลพelezniฤnej dopravy aย optimalizรกciou spoplatnenia ลพelezniฤnej dopravnej cesty pre nรกkladnรบ iย osobnรบ dopravu sa mรดลพe zรกsadne zmeniลฅ postoj podnikateฤพskej obce aย verejnosti kย ลพelezniฤnej doprave. Na to je vลกak potrebnรฉ, aby vlรกda SR pri tvorbe ลกtรกtneho rozpoฤtu na najbliลพลกie roky reลกpektovala schvรกlenรบ dopravnรบ politiku vย celom rozsahu aย koneฤne primerane zvรฝลกila prรญsun finanฤnรฝch prostriedkov na modernizรกciu ลพelezniฤnej infraลกtruktรบry na Slovensku, ฤรญm sa odstrรกni doterajลกรญ vรฝraznรฝ nepomer vย prospech cestnej dopravnej infraลกtruktรบry.
TEXT: Ing.ย Slavomรญr Podmanickรฝ
FOTO: REMING Consult
Slavomรญr Podmanickรฝ je generรกlnym riaditeฤพom
spoloฤnosti REMING Consult, a. s.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby.