V súčasnosti sa mnoho technických projektov navrhuje a realizuje v prostredí flyšových hornín, veľmi rozšírených na území Slovenska. Flyšové formácie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznou litologickou heterogenitou a sú charakteristické výskytom málo pevných a tektonicky porušených štruktúr striedajúcich sa s pevnými polohami hornín.
Inžinierske stavby
Prevádzka terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) je súčasťou bratislavského integrovaného dopravného systému. TIOP má umožniť prestupy medzi železničnou a mestskou hromadnou dopravou, čo pomáha optimalizovať ich podiel na realizácii prepravy osôb v rámci celej aglomerácie.
Súčasťou prebiehajúcej výstavby rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, ktorá prechádza údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačné celky DC1 a DC2 SO 209-02 sú realizované metódou výsuvnej skruže. Ide o skruž s horným nosníkom od spoločnosti BERD, ktorá podopiera naše nosníkové debnenie Doka Top50.
Dňa 15. septembra 2024 bol v Týne nad Vltavou opäť spustený do prevádzky Most 28. října, ktorý prešiel celkovou rekonštrukciou a prakticky by sa dalo povedať, že ide o nový most. Z toho pôvodného sa zachovalo iba jeho založenie a spodná stavba. Dôvodom demolácie nosnej konštrukcie bol havarijný stav, zistený hlavnou mostnou prehliadkou a následnou diagnostikou.
V 60. rokoch 20. storočia prebiehal prudký rozvoj mostného staviteľstva spojený s intenzívnym uplatnením predpätého betónu a rozmachom technológie letmej betonáže nosnej konštrukcie, a to na Slovensku aj v okolitých krajinách. Príspevok sa venuje dobovým koncepčným riešeniam, uplatneným technologickým postupom, hodnoteniu aktuálneho stavu týchto mostov a možnostiam technického riešenia rekonštrukcií.
Využívanie finančných prostriedkov EÚ na rozvoj dopravnej infraštruktúry je pre Slovensko kľúčovým pilierom budovania modernej a efektívnej cestnej siete. V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 sú finančné zdroje alokované aj na kľúčové diaľničné a cestné projekty, ktoré majú zásadný význam pre zlepšenie dopravnej priepustnosti, bezpečnosti a regionálneho rozvoja.
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V tomto článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov.
Dostavba D1, na ktorú sa roky čaká, má 10,1 km. Jej súčasťou sú tri mimoúrovňové križovatky, päť protihlukových stien, tri oporné múry a 14 mostov v celkovej dĺžke 1 907 m. D1, stavba 0136 Říkovice – Přerov predstavuje posledný úsek, ktorý chýba na dokončenie D1. Bez neho je Přerov dlhodobo zahltený tranzitnou dopravou. Vyvedením dopravy zo zastavaného územia preto dôjde k zásadnému zlepšeniu životného prostredia v tomto meste.
Skupina MARTI GROUP so sídlom vo Švajčiarsku sa zameriava na podzemné staviteľstvo a pôsobí v mnohých krajinách Európy. Spoločnosť TuCon, a. s., bola od svojho vzniku súčasťou tejto skupiny, s ktorou spolupracovala na zahraničných projektoch. Od septembra 2024 zjednotila spoločnosť TuCon, a. s., obchodné meno s materskou spoločnosťou a ďalej bude vystupovať pod obchodným menom Marti a. s. Na slovenskom trhu sa ako podzhotoviteľ podieľala na výstavbe tunelov Považský Chlmec a Prešov.
Tunel Prešov je navrhnutý v trase diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Celková dĺžka južnej tunelovej rúry je 2 244,0 m, z toho razená časť má 2 187,0 m. Celková dĺžka severnej tunelovej rúry je 2 230,5 m, z toho razená časť má 2 165,5 m.
Na základe 30-ročných skúseností s plánovaním a realizáciou geotechnického monitoringu si v tomto príspevku dovolíme upozorniť na najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú geológovia, projektanti geotechniky či investori, no, samozrejme, najmä samotné firmy realizujúce tento monitoring.
Rail Baltica sa považuje za míľnik európskej dopravnej infraštruktúry. Do roku 2030 má dvojkoľajová vysokorýchlostná železničná trať s dĺžkou 870 km prepojiť pobaltské štáty so stredoeurópskou železničnou sieťou. Spoločnosť Doka zohráva v tomto projekte vďaka jej komplexným riešeniam kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania napätého harmonogramu stavby.
Správny návrh mostného objektu vrátane technológie jeho budovania je kľúčový pre budúceho realizátora. Pri výstavbe diaľničných úsekov v zložitých územných podmienkach, kde sa nachádzajú desiatky mostov, si to od projektanta vyžaduje vedomosti a skúsenosti. V článku sú stručne opísané mosty navrhnuté na úseku D3 Kysucké nové Mesto – Oščadnica.
Z geologického hľadiska predstavuje územie pred západným portálom tunela Višňové mimoriadne komplikovaný komplex. Bezprostredne pred vstupom do tunela vedie diaľnica D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala v záreze s pravostranným zárubným múrom V222. Tento zárubný múr bol navrhnutý tak, aby v hlbokom blokovom zosuve stabilizoval celé územie nad diaľnicou D1.
Spoločnosť Soletanche Bachy Slovensko zabezpečila na neobvyklom objekte v novej mestskej zóne Bratislavy okrem paženia a tesnenia stavebnej jamy so špeciálnym zakladaním aj zemné práce s likvidáciou nevyužitého stavebného odpadu.