Článok opisuje dôvody, prípravu návrhu a získané skúsenosti z rekonštrukcie mostného objektu na ceste III/3423 ponad potok Krížovianka v obci Krížovany. Pri rekonštrukcii sa pôvodná nosná konštrukcia zo železobetónových nosníkov typu Hájek nahradila doskovou konštrukciou so zabetónovanými nosníkmi.
Inžinierske stavby
XXIX. Seminár Ivana POLIAČKA s medzinárodnou účasťou sa uskutoční 18. -20.11.2024 v Hoteli Grand Jasná, Demänovská Dolina.
Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu.
Spoločnosť Doprastav, a. s., realizovala na úseku „I/18 Liptovský Mikuláš, Palúdzka – Okoličné“ obnovu krytu vozovky, pričom stavebné práce sa vykonávali nepretržite 7 dní v týždni a najmä z dôvodu minimalizácie obmedzenia dopravy aj v nočných hodinách, čo sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie.
Cestné komunikácie čelia stále sa zvyšujúcemu dopravnému zaťaženiu, čo spôsobuje rýchlejšie opotrebenie povrchu vozovky spojené s vyššími nákladmi na jej údržbu a opravy.
Cyklolávka nad rýchlostnou cestou R1 svojím tvarom a architektonickým riešením púta pozornosť nielen pri pohľade zo zeme, ale aj pri prejazde. Túto jedinečnú konštrukciu tvorí oceľová dvojkomorová ortotropná mostovka, excentricky zavesená na šikmom pylóne pomocou oceľových závesov.
S rímsovým debnením novej generácie NG možno realizovať vnútorné debnenie ríms vopred a nezávisle od ostatného debnenia. Dodatočná možnosť nastavenia sklonu rímsového debnenia len pomocou akumulátorového skrutkovača uľahčuje a urýchľuje zadebnenie a oddebnenie ríms. Vďaka možnosti nastavenia sklonu odpadá prácna výroba a rezanie drevených ramenátov pre podloženie debnenia spodnej hrany rímsy.
V júli 2024 uplynie úctyhodných 70 rokov od okamihu, keď vtedajšia vláda rozhodla o založení národného podniku VÁHOSTAV. Samotný názov podniku bol symbolicky odvodený od najdlhšej slovenskej rieky Váh. Značka VÁHOSTAV potom významne zasiahla do mnohých segmentov stavebného trhu. Poďme si preto na tomto mieste krátko pripomenúť tie najvýznamnejšie stavby nesúce značku, ktorá sa nezmazateľne odtlačila do slovenskej pôdy.
Na využitie hydroenergetického potenciálu slovenských riek padlo v povojnových časoch rozhodnutie o vybudovaní vodných diel na jednotlivých povodiach slovenských riek. Výstavbou bol poverený národný podnik HYDROSTAV. Okolo roku 1954 prebiehala výstavba na Oravskej priehrade, v Nosiciach, Kostolnej, Hornej Strede, Novom Meste nad Váhom a na ďalších miestach. Každoročne narastal objem prác, ktoré bolo čoraz zložitejšie zodpovedne riadiť z jedného miesta. Z tohto dôvodu sa rozhodlo o rozdelení pôsobnosti. HYDROSTAV bude realizovať stavby od Vodnej nádrže Nosice po prúde rieky Váh a opačným smerom, proti prúdu rieky Váh, bude stavby realizovať novovzniknutý národný podnik VÁHOSTAV. Je viac než symbolické, že názov podniku bol odvodený od rieky Váh, ktorú mal svojou činnosťou pretvárať pre životné potreby budúcich generácií.
Skúsenosti s realizáciou asfaltových vozoviek v cestných tuneloch majú máloktorí zhotovitelia. Na základe poznatkov zo zahraničia, keď boli v Európe evidované v cestných tuneloch viaceré požiare, sa na Slovensku navrhovali diaľničné tunely výlučne s cementobetónovou vozovkou, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ale hlavne z hľadiska životnosti. Aktuálne sa však naskytá príležitosť zrealizovať v cestnom tuneli asfaltovú vozovku z dôvodu urýchlenia jej výstavby a odovzdania úseku cesty do predčasného užívania. Táto príležitosť predstavuje skúšku nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre projektanta, pretože návrh asfaltovej vozovky v tuneli má svoje špecifiká a obmedzenia najmä z hľadiska kvalitatívnych parametrov jednotlivých vrstiev vozovky.
Ide o cestu I. triedy s celkovou dĺžkou 11,470 km, ktorá vznikla prekategorizovaním pôvodnej cesty II/586. Cesta I/13 je súčasťou európskej medzinárodnej trasy E575 a z hľadiska dopravného významu predstavuje dôležitý cestný ťah. Riešený úsek sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda, a prechádza cez katastrálne územia obcí Veľký Meder, Ižop a Čiližská Radvaň.
Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu. Predmetná komunikácia spája bratislavské mestské časti Dúbravka a Lamač, no zároveň je z funkčného hľadiska pre veľkú časť okresu Bratislava IV aj prístupným bodom na diaľnicu D2. Realizáciu stavebných prác zabezpečovala spoločnosť STRABAG, s. r. o., v termíne od augusta 2022 do októbra 2023. Išlo o jednu z najväčších investícií magistrátu hlavného mesta do rozvoja cestnej infraštruktúry za ostatné roky.
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.
„Poďme vyhodnotiť, aké sú v tejto chvíli možnosti štátu, zadefinujme si priority a zdroje, ktoré máme k dispozícii, a podľa toho sa pustime razantne do prípravy a výstavby,“ hovorí v pokračovaní rozhovoru štátny tajomník Ministerstva dopravy SR Igor Choma. Tentoraz sa aj v súlade s témou tohto čísla dostáva k slovu najmä výstavba a údržba ciest.
Terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) v Bratislave-Vrakuni (železničná zastávka) bude v prevádzke od utorka 2. júla. Jeho nástupište má dĺžku 180 metrov, novú koľaj a je kryté.