Podchody pre cestujúcich ŽSR (2. časť)

V prvej časti článku sme priniesli základné informácie o podchodoch pre cestujúcich realizovaných v rámci modernizácie železničných tratí­ v sieti ŽSR. Otvorili sme témy, ktoré sa projektantom javia ako problematické z pohľadu legislatívy, návrhu a realizácie. Ďalej­ sme priniesli naše poznatky (vlastný monitoring), skúsenosti a možné technické riešenia vedúce k funkčnej a bezpečnej prevádzke­ podchodov­. V druhej časti sa zaoberáme ďalšími  témami so špecifickými problémami.

Izolácia podchodu
Podchod musí po celý čas svojej ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám, medzi ktoré patrí aj ochrana proti pôsobeniu:

• zemnej vlhkosti (III. kategória namáhania),
• dažďovej vody (II. kategória namáhania voľne stekajúcou gravitačnou vodou),
• podzemnej vody (I. kategória namáhania tlakovou vodou),
• korózneho namáhania (agresívna voda, bludné prúdy, chemicky znečistené horninové prostredie).

Častými miestami vnikania vody do podchodov a následného kapilárneho vzlínania vody konštrukciami stien, stropov a podláh sú dilatačné škáry, pracovné škáry, priehlbne výťahových a záchytných šácht a styk stropnej dosky a zvislej steny (pri kĺbových a rozopieraných konštrukciách).

Z hľadiska funkčnosti a bezpečnej prevádzky podchodu, početnosti a závažnosti porúch, veľkej (cenovej, materiálovej a technologickej) náročnosti ich odstraňovania, ako aj malej záruky úspešného odstránenia porúch je mimoriadne dôležitá úloha projektovej prípravy (inžinierskogeologický prieskum), projektanta (návrh hydroizolácie ako systémovej súčasti izolačného súvrstvia) a dodávateľa stavebných prác (realizácia izolačného súvrstvia ako konštrukčnej súčasti podchodu).

Pretrvávajúcimi problémami sú:

• rozsah a podrobnosť technických návrhov,
• exaktné určenie dôvodu vnikania vody,
• miera a prevzatie zodpovednosti za vznik porúch spôsobujúcich vnikanie vody,
• nedostatočné normové prostredie v oblasti navrhovania a realizácie hydroizolácií spodných stavieb (slovenské technické normy sú zastarané, príkladom opaku je Česká republika, ktorá pripravuje ďalšiu revíziu),
• ekonomické hľadisko investora stavby pri podpore aplikácií nových materiálov a technológií (napr. hydroizolácie s dvojitým tesnením s tzv. samoopravnou vrstvou alebo monitorovacie dvojplášťové hydroizolačné systémy).

Ochrana výstupov z podchodu
Komunikačné prvky podchodu (schodiská a šikmé rampy), ako aj cestujúcu verejnosť treba na nástupištiach chrániť pred nepriaznivým pôsobením atmosférických zrážok. V železničných staniciach s malou špičkovou frekvenciou cestujúcich sa zriaďuje:

• strešná konštrukcia na podperách zakrývajúca schodiskový/rampový priestor a časť nástupišťa, ktorá slúži ako čakací priestor pre cestujúcich,
• strešná a obvodová konštrukcia zakrývajúca len schodiskový/rampový priestor.

V železničných staniciach so strednou až veľkou špičkovou frekvenciou cestujúcich sa zriaďuje:

• zastrešenie nástupíšť zvyčajne so strednými podperami, ktorých výška a tvar vychádzajú z priechodného prierezu a obrysu vozidiel, vrátane nadstavca pre elektrifikované trate v zmysle predpisu ŽSR Ž11 (pás zastrešenia prekrývajúci celú šírku nástupišťa).

Ak vychádzame zo skúseností správcov podchodov a projektantov, dnes možno konštatovať, že práve zastrešenia nástupíšť s výškou 3 750 mm až 4 300 mm, predovšetkým strechy v tvare roztvoreného písmena V (tzv. lastovičky), nemôžu úplne zabrániť tomu, aby na nástupište zo strán nepršalo alebo nesnežilo.

Atmosférické zrážky pôsobia aj na schodiskové/rampové priestory, čím dochádza k premáčaniu zvislých a vodorovných konštrukcií, znehodnoteniu povrchových úprav stien a nášľapných vrstiev, a zníženiu bezpečného pohybu cestujúcich. Riešením je pri návrhoch nahradiť zábradlie výstupov z podchodu s výškou 1 100 mm (majú len ochrannú funkciu pred pádom cestujúcich do voľného priestoru) za celoobvodové ochranné stienky z plných priehľadných konštrukcií s výškou zabezpečujúcou potrebnú ochranu pred prienikom atmosférických zrážok. Významná je podpora tohto návrhu zo strany investora stavby.

Úprava nášľapnej vrstvy v podchode
Nášľapnú vrstvu tvorí podlahová vrstva zaisťujúca technické a estetické vlastnosti povrchu podlahy podchodu a je dôležitá pre používateľa (bezpečný pohyb) aj správcu (bezproblémová prevádzka a údržba).
V podchodoch zrealizovaných pred modernizáciou železničných tratí môžeme vidieť rozličné materiály tvoriace nášľapnú vrstvu a ich poruchy a chyby:

• liaty asfalt (tvorba vzduchových bublín, nestálosť materiálu),
• betónová mazanina (prašnosť a drobenie povrchu, tvorba trhlín),
• cementový poter (praskanie, odlupovanie od podkladu),
• liata samonivelizačná podlahovina (odlupovanie od podkladu),
• keramická dlažba (odlupovanie od podkladu, praskanie, nerovnosť povrchu presahujúca dovolené odchýlky),
• umelý a prírodný kameň (tvorba trhlín).

Poruchy a chyby môžu spôsobovať:

• nedostatočné projektové riešenie,
• nevhodne zvolený materiál nášľapnej vrstvy,
• nezohľadnenie druhu prostredia a účelu prevádzky,
• nedodržanie preberacích podmienok pre podklad,
• nezohľadnenie poveternostných podmienok na realizáciu,
• nedostatočná technologická disciplína,
• chýbajúce dilatácie,
• účelové urýchlenie realizácie.

Priestor podchodu, aj keď je krytý, treba brať ako vonkajší pochôdzny s vodorovnými a šikmými plochami. Pôsobí tu vlhkosť, kondenzát, zmena teplôt, mráz, chemický posyp a v nemalej miere voda a sneh prenesené z okolitého terénu. V podchodoch pre cestujúcich nachádzajúcich sa v železničných staniciach na úseku modernizovanej železničnej trate Bratislava-Rača – Trnava nastavil projektant pre návrh nášľapnej vrstvy chodby predovšetkým tieto mechanické, fyzikálne a chemicko-fyzikálne vlastnosti:

• pochôdznosť s vlastnosťami na vyššie zaťaženie podobné podlahám pri prevádzke dopravnými prostriedkami (účelové predimenzovanie),
• rovinnosť povrchu, materiálová stálosť, nehorľavosť,
• bezškárovosť (kompaktnosť, homogénnosť a monolitnosť),
• odolnosť proti vode, nasiakavosti, vodnému kondenzátu,
• odolnosť proti opotrebovaniu, tvrdosť povrchu, hutnosť, oderuvzdornosť (vysoká životnosť, minimálne nároky na opravu a údržbu),
• odolnosť proti mrazu,
• odolnosť proti chemickým látkam (chemický posyp v zimnom období),
• zvýšená drsnosť povrchu (protiklzné kritéria stanovené súčiniteľom šmykového trenia),
• stálofarebnosť (pigmentácia v celej výške prierezu),
• pevnosť v tlaku doplnená o pevnosť v ťahu pri ohybe,
• nezávislosť od kvality zhotovenia podkladovej podlahovej vrstvy (neprenášanie deformácií z podkladových vrstiev).

Tieto vlastnosti vykazoval špeciálny samonosný vystužený pružný mazaninový systém z kategórie priemyselných podláh s hrúbkou 30 mm z vysokopevnostných materiálov na čisto minerálnej báze zloženej z mikrosilikátov, cementu, kremičitých pieskov a oceľových vlákien s vysokou hustotou v celej výške prierezu. Pre bezpečný pohyb cestujúcich bol veľkou prednosťou celistvý rovný jemnozrnný povrch bez škár.

Nastavené parametre pre nášľapné vrstvy podláh sa však z pohľadu realizácie ukázali ako veľký problém. Dodávateľ stavebných prác presadil zmenu a pre chodby podchodov sa použili betónové dlažbové platne s rozmerom 400 × 400 × 40 mm. Po ich uložení sa medzi platňami nachádzajú škáry široké 8 mm a nerovnosť povrchu presahuje dovolené odchýlky.

Na úpravu schodiskových stupňov sú veľmi vhodným materiálom dlažbové a obkladové dosky z prírodného kameňa. Pochôdzne plochy schodísk sú vystavené väčšiemu pôsobeniu jednotlivých statických, prevádzkových a poveternostných účinkov. Osvedčeným a často používaným prírodným stavebným kameňom je vďaka svojim fyzikálnym a mechanickým vlastnostiam žula (granit). Žula je masívna rovnozrnná trvanlivá hornina s homogénnou stavbou, s nízkou nasiakavosťou, vysokou pevnosťou v tlaku a odolná proti obrusovaniu a mrazu.

Povrch lícových strán dosák zo žuly možno opracovávať mnohými spôsobmi, a tak dosahovať požadované kritéria na bezpečnosť pohybu ako aj vzhľad. Odporúča sa použiť (STN EN 12058, STN EN 12670):

• na stupnice dlažbové dosky s minimálnou hrúbkou 40 mm s hrubo brúseným povrchom (zrnitosť brusného kotúča F60) alebo s povrchom zdrsneným mechanickými nárazovými nástrojmi (štokovanie, hrotovanie, ryhovanie),
• na podstupnice obkladové dosky s minimálnou hrúbkou 20 mm s hladkým povrchom.

Pri návrhoch vzhľadu povrchov podláh sa často zabúda na mieru bezpečného pohybu cestujúcich. Technické normy a predpisy ŽSR sa odvolávajú na jediné kritérium stanovené STN 74 4507 – určenie minimálneho súčiniteľa šmykového trenia na vodorovných a šikmých plochách a schodiskách, čo sa ukazuje ako nedostatočné. Najmä, keď realizátor podlahy nemôže v podmienkach stavby preukázať požadované parametre a tieto hodnoty nie sú deklarované ani výrobcami produktov v segmente podlahovín. Jedinou možnou kontrolou sú skúšky preukázania protišmykových vlastností povrchu podlahy laboratórnym spôsobom. Tento spôsob kontroly, napríklad zo strany technického dozoru investora stavby, je však zriedkavý.

Dôsledkom sú potom riešenia nášľapných vrstiev podláh, ktoré vedú k prevádzke na hranici bezpečného pohybu cestujúcich. Názorným príkladom môže byť podchod pre cestujúcich a chodcov v železničnej stanici Petržalka. Podchod s vyšším štandardom povrchových úprav pozostáva z dvoch častí – pôvodnej s vyústením na nástupištia a predĺženej s vyústením pri Panónskej ceste. Nášľapnú vrstvu chodby pôvodného podchodu tvorí dlažba z prírodného kameňa (žula) s hrúbkou 40 mm. Nášľapnú vrstvu chodby predĺženého podchodu tvorí keramická dlažba (neglazované hutné dlaždice) hrúbky 8 mm. Identické materiály tvoria aj obklad schodiskových stupňov. V chodbe pôvodného podchodu je použitý kvalitný vhodný materiál, ale s nevyhovujúcou povrchovou úpravou – striedanie plôch s hladkým povrchom a pásov 400 mm širokých so zdrsneným povrchom. Pochôdzna plocha schodiskových stupňov je dokonca vysoko leštená (lesklá).

V chodbe predĺženého podchodu je použitý materiál s nedostatočnou hrúbkou na daný účel a druh prostredia (pri keramických dlaždiciach sa odporúča minimálna hrúbka 15 mm). Pre vizuálnu celistvosť povrchu chodby podchodu sa aj v predĺženej časti podchodu striedajú plochy s hladkým povrchom a pásy s reliéfnym povrchom. Nevhodnosť riešenia pochôdznych plôch v podchode sa prejavuje predovšetkým za daždivého počasia a v zimnom období, keď sa na podlahe nachádza voda a sneh z okolitého terénu. Cestujúci a chodci podvedome používajú na prechod podchodom tri pozdĺžne pásy so zdrsneným povrchom, čo je pri svetlej šírke chodby podchodu 6 000 mm nedostatočné.

Prevádzka stanice v minulosti skúšala riešiť bezpečnosť pohybu cestujúcich ukladaním kartónových papierov na podlahu chodby podchodu a schodiská. Podstatným momentom kvality skladaných nášľapných vrstiev je kladenie dlažby do maltového lôžka. Táto technológia kladenia (vhodnejšie sú profesio­nálne lepidlá garantujúce pevnosť, flexibilitu a priľnavosť) a nedostatočná hrúbka materiálu sa v podchode prejavila v prípade keramickej dlažby. Jednotlivé dlaždice sa uvoľňujú od podkladu a praskajú.

Kreativita architektonických návrhov nášľapných vrstiev sa pritom dnes môže oprieť o širokú databázu produktov a technológií s cieľom dosiahnuť všetky atribúty dizajnu, vzhľadu a bezpečnosti pohybu cestujúcej verejnosti.

Povrchová úprava stien a stropu v podchode
Aplikácie ochranných náterových systémov (aj proti grafitom), stierok a omietok na zvislé plochy betónových konštrukcií v podchodoch z pohľadu realizácie a údržby sa s odstupom času neukázali ako úplne vhodné. Vyhotovenie povrchových úprav tradičným mokrým spôsobom s požadovanou kvalitou vyžaduje veľkú zručnosť a technologickú disciplínu. Stierky a omietky nie vždy dosahujú potrebnú pevnosť a oderuvzdornosť pre dané prostredie a sú náchylné na vznik trhlín a opadávanie.

V prípade náterov a stierok sa ich použitie podmieňuje realizáciou železobetónových monolitických konštrukcií so špecifickými požiadavkami na povrch v pohľadovej kvalite, čo je technicky (vysoké nároky na typ a údržbu debnenia, aplikáciu oddebňovacích prostriedkov, kvalitu betónovej zmesi a zhutňovanie), časovo a cenovo náročné. Lícové strany zvislých konštrukcií po oddebnení často vykazujú vzduchové póry, dutiny, štrkové hniezda, kaverny, viditeľné pracovné škáry, vystupujúce obrysy po debniacich dieloch, miesta s nerovnomernou nasiakavosťou a farebné mastné škvrny po použití nevhodného separačného prostriedku.

Tieto nedostatky treba prácne sanovať reprofilačnými opravnými maltami a brúsením, čo zvyšuje celkové náklady. Súčasťou prípravy podkladu na konečnú úpravu povrchov sú ďalej základné nátery na zjednotenie savosti podkladu, na vytvorenie adhézneho a kotviaceho mostíka, prípadne penetračné nátery. Nátery  proti grafitom sú cenovo a prakticky náročné (na dosiahnutie povrchovej čistoty je potrebné znehodnotené nátery odstraňovať tlakovou teplou vodou a následne nanášať nové).

Optimálnym riešením sú keramické obklady upevnené na kovový rošt pomocou rektifikačných závesov. Vyhotovenie povrchových úprav suchým montovaným spôsobom je rýchle, jednoduché, bezporuchové a bez požiadaviek na prípravu podkladu. Závesný systém umožňuje regulovať napätie z objemových zmien obkladu, čím predchádza možným deštrukciám obkladačiek. Predsadený keramický obklad prekrýva nerovnosti povrchu zvislých nosných betónových konštrukcií ako aj povrchové nedostatky, je prevetrávaný bez kondenzačných zón. V priestore medzi obkladom a nosnými stenami možno viesť káblové rozvody. Prednosť dávame keramickým obkladovým prvkom s nízkou nasiakavosťou skupiny I (STN EN 14 411). Obklady ďalej plnia ochrannú, kryciu, protipožiarnu a estetickú funkciu. Znižujú udržiavacie a prevádzkové náklady a pri použití nepriznaných škár sú odolné proti vandalizmu. Farebnosťou, škárorezom a špecifickým dizajnom obkladových produktov možno dodať každému podchodu určitú charakteristickú črtu. Nové technológie spracovávania povrchov obkladov umožňujú dosiahnuť trvanlivo samočistiace plochy podporujúce odstránenie grafitových nástrekov.

Strop/podhľad chodby podchodu môže byť buď priznaný, alebo znížený zavesenou montovanou konštrukciou. Znížený podhľad má predovšetkým kryciu a estetickú funkciu. Do plochy podhľadu možno inštalovať rozličné prvky vybavenia podchodu (svietidlá, výustky vzduchotechniky, kamery). V etape návrhu treba však zvážiť negatívny vplyv na cestujúceho – použitím zníženého podhľadu pri zachovaní minimálnej priechodnej výšky chodby podchodu a obrysu potrebného koľajového lôžka totiž dochádza k zvýšeniu výškového rozdielu medzi podlahou chodby podchodu a napríklad nástupišťom. Cestujúci tak musia prekonávať dlhšiu trasu výstupu z podchodu. Ďalej podhľad býva častým terčom vandalizmu (vytrhávanie lamiel alebo kaziet, prerážanie sadrokartónových dosák). Reálne možno znížený podhľad použiť v priestore podchodu monitorovaného kamerami a vybaveného výťahmi, prípadne eskalátormi.

Vybavenie podchodu
Vybavenie podchodu tvoria zariadenia pre cestujúcich a prevádzku:

• zábradlie, držadlo,
• vodiace tyče,
• líniový odvodňovač, záchytné šachty,
• zdroje osvetlenia,
• zariadenie pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (napr. navádzacie akustické majáky),
• osobný výťah,
• informačné a ozvučovacie zariadenie,
• kamerový systém,
• vzduchotechnika,
• zdroje núdzového osvetlenia.

Zastavíme sa pri povinnosti zriaďovania vodiacich tyčí na šikmých rampách, ktorá je vo vyhláške č. 532/2002 Z. z. čl. 1.3.11 ministerstva životného prostredia (dnes ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja), formulovaná takto: „Rampa musí mať po oboch stranách vodiacu tyč vo výške 300 mm“. Text citovaného článku sa preniesol do všetkých právnych predpisov a technických noriem, a tak je logické, že vodiace tyče na svojich stavbách požaduje aj investor stavby. Keby však existoval metodický pokyn alebo výklad jednotlivých článkov zriaďovateľom vyhlášky, dozvedeli by sme sa aj skutočnosť, že nie vždy je potrebné inštalovať vodiace tyče. O výklad sporného článku sme požiadali príslušné organizácie zastrešujúce telesne a zdravotne postihnutých občanov s chybou pohybového a oporného ústrojenstva, ako aj s obmedzenou schopnosťou orientácie – Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Organizáciu muskulárnych dystrofikov. Oslovili sme aj autorku novej knižnej publikácie Tvorba bezbariérového prostredia, doc. Ing. arch. Samovú, PhD.

Prostredníctvom časopisu Inžinierske stavby uvádzame účel a podmienky zriadenia vodiacich tyčí na šikmých rampách. Vodiaca tyč vo výške 300 mm tvorí zábranu proti vybočeniu invalidného vozíka z rampy pri otvorených zábradliach vytvorených napríklad zo zvislých stĺpikov, držadla a jedného vodorovného profilu (priečnik).

Vodiacu tyč vo výške 300 mm netreba zriadiť, ak zábradlie alebo zvislú rovinu, na ktorej má byť vodiaca tyč ukotvená, tvorí plná konštrukcia, napríklad stena, múrik alebo plná výplň zábradlia. Ustanovenie článku 1.3.11 je napriek všeobecnej, resp. nedostatočnej formulácií záväzné, čo v projektantskej praxi znamená pokračovanie v navrhovaní vodiacich tyčí aj v neopodstatnených prípadoch.

Záver
Zámerom príspevku a otvorenia daných tém v rovine odborného publikovania je ilustrácia závažnosti problematiky podchodov pre cestujúcich ŽSR a určité vyprovokovanie k mobilizácii všetkých zainteresovaných. Dnes po zrealizovaní časti modernizovanej železničnej trate vieme povedať, že stále existuje priestor na zlepšenie, a to nielen z pohľadu projektanta, ale aj investora stavby a dodávateľa stavebných prác.

Ďalšími témami sú napríklad metodika výpočtu priepustnosti komunikácií podľa špičkovej frekvencie cestujúcich, potreba racionálneho nadhľadu pri uplatňovaní niektorých ustanovení technických noriem a predpisov vydaných pred rokom 1989, konštruktivizmus na pracovných poradách, odvaha pri aplikácii nových materiálov a technológií, dodržiavanie autorstva projektov atď. V niektorých prípadoch sa potvrdila skutočnosť, že nie je vždy dobré vychádzať z ekonomických ukazovateľov, a to nielen z dlhodobého hľadiska.

Ľubomír Machalík
Foto: PRODEX

Ľubomír Machalík je projektantom pozemných stavieb v spoločnosti PRODEX, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.