Projekt železničného prepojenia koridorov TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave

Príprava projektu TEN-T (Trans European Network for Transport) prebieha v Bratislave intenzívne už od roku 2007. Jeho cieľom je zvýšiť interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete vybudovaním železničnej osi Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava/Budapešť na vysoko výkonnú trať pre osobnú a nákladnú dopravu. Železničná trať na území mesta Bratislava bude zároveň plniť aj funkcie vnútromestskej hromadnej dopravy, zabezpečujúc prepravu obyvateľov mesta do mestskej časti Petržalka a z nej.

Projekt TEN-T sa skladá z troch stavieb, pričom dve z nich zasahujú širšie centrum Bratislavy. Hlavnou stavbou je prvá stavba vedúca od železničnej stanice Rača, cez stanicu Predmestie, Filiálku až po železničnú stanicu Petržalka. V rozhodujúcej miere sa bude úsek viesť v tuneloch. Druhou stavbou je napojenie letiska Milana Rastislava Štefánika na železničnú štruktúru mesta a treťou stavbou je elektrifikácia trate od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom.

Širšie súvislosti a ciele projektu
Projekt v súlade s cieľmi Európskej únie (EÚ) nadväzuje na medzinárodné dohody AGC a AGTC. Zabezpečí modernizáciu a kompatibilitu technických parametrov železničnej infraštruktúry, umožní rozvoj železničnej dopravy a prepojí dva významné koridory prechádzajúce územím Slovenskej republiky – koridor č. IV: Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Thessaloniky a koridor č. V: Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov a jeho vetvu Bratislava – Žilina – Košice – Čierna n/Tisou.

Modernizácia železničných tratí vychádza z koncepcie európskych dopravných koridorov, ktoré boli definované na paneurópskych konferenciách ministrov dopravy, a to najmä na 2. paneurópskej konferencii, ktorá sa konala v roku 1994 na Kréte. Pre paneurópsku dopravnú sieť bola vyčlenená sieť multimodálnych koridorov pre členské krajiny EÚ (TEN-T). V rámci nej sa pripravujú a realizujú dopravné siete (cesty, železnice, vzdušné trasy a vodné cesty) tak, aby ich mohli bez obmedzení využiť všetky krajiny Európy. Z hľadiska železničnej dopravy je cieľom zjednotenie celého železničného systému v EÚ a harmonizácia technických, kvalitatívnych ukazovateľov a legislatívnych opatrení tak, aby došlo k zvyšovaniu výkonnostných parametrov železníc.

Výstavbou časti projektu Predmestie – Filiálka – Petržalka, prepojenie koridorov, vznikne nové železničné prepojenie medzi existujúcimi železničnými stanicami Predmestie a Petržalka. Dôjde tým k obnoveniu bývalého prepojenia, ktoré sa zrušilo pre mohutný rozvoj mesta v 70. rokoch, keď sa povrchovo vedená trať stala výraznou prekážkou v ďalšom rozvoji mesta.

Názvy jednotlivých častí projektu: Stavba č. 1: ŽSR, Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka – Bratislava Petržalka (prepojenie koridorov) Stavba č. 2: ŽSR, Bratislava – železničné zapojenie Letiska M. R. Štefánika 1. etapa ŽSR, Bratislava – železničné zapojenie Letiska M. R. Štefánika 2. etapa ŽSR, Bratislava – železničné zapojenie Letiska M. R. Štefánika 3. etapa Stavba č. 3: ŽSR, Devínska Nová Ves – Marchegg, elektrifikácia

Pripravovaný rozvoj Bratislavy južným smerom vyvolá zvýšené nároky na prepravné kapacity vo vzťahu k centru mesta, čo bude možné zabezpečiť integráciou mestskej koľajovej dopravy do železničných koridorov. Prepojením miest Bratislava – Viedeň kapacitnou koľajovou dopravou a napojením letiska M. R. Štefánika na železničnú sieť sa dosiahne integrácia dvoch hlavných miest susedných krajín a susedných regiónov. Rekonštrukcia železničnej infraštruktúry bude mať pozitívny dosah na zvýšenie kvality poskytovaných služieb, bezpečnosť dopravy a dostupnosť centra Bratislavy vo vzťahu k regiónu.

Realizáciou projektu sa zabezpečí vybudovanie priameho prepojenia železničnej stanice Predmestie so stanicou Petržalka. Navrhovaná trať sa bude viesť cez širšie centrum mesta a  bude súčasne plniť aj druhý nemenej významný cieľ – prispievať k integrácii systémov hromadných dopráv na území hlavného mesta. V rámci navrhovanej trate dôjde k segregácii nákladnej a osobnej dopravy s tým, že dopravnú cestu budú využívať okrem dopravcov osobnej medzinárodnej, diaľkovej a ostatnej železničnej dopravy aj dopravcovia zabezpečujúci mestskú, prímestskú a regionálnu koľajovú dopravu. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa na navrhovanej trase vybudujú nové, resp. sa obnovia zaniknuté železničné stanice a zastávky. Takýmito sú železničná stanica Filiálka a železničné zastávky Slovany, Nivy a Centrum.

Prepojenie koridorov
Rozhodujúcou a dominantnou časťou pripravovaného projektu je prvá stavba – prepojenie koridorov. Stavba rieši realizáciu novej železničnej trate medzi existujúcimi železničnými stanicami Predmestie a Petržalka na ich najkratšej spojnici tak, ako predurčujú osi ich hlavných dopravných koľají. Vzhľadom na túto skutočnosť sa navrhovaná železničná trať vedie pod existujúcou zástavbou mesta, čo predurčuje jej výškové vedenie, t. j. vedenie trate v tuneli.

V prvej časti až po stanicu Filiálka vedie v zásade v trase existujúcej železničnej trate (v posledných rokoch využívanej len ako vlečka na obsluhu niektorých podnikov a odstavovanie vozňov), ďalej vedie po juhovýchodnom okraji centrálnej mestskej zóny prakticky až po nábrežie Dunaja. Podchádza Dunaj vo vzdialenosti približne 290 m východne od Starého mosta a na petržalskej strane sa pravotočivým oblúkom dostáva do súbehu s existujúcou traťou Ústredná nákladná stanica – Petržalka a zapája sa cez novomestské zhlavie do stanice Petržalka. Na petržalskej strane tesne za protipovodňovou hrádzou sa navrhuje odbočka Dunaj. Jej výstavba umožní pripojenie koľají mestskej dráhy z navrhovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy vedúceho z južnej časti Petržalky.

Celá navrhovaná stavba má líniový charakter a jej celková dĺžka je asi 8,24 km vrátane rekonštruovanej stanice Predmestie. Nová dvojkoľajná železničná trať od konca súčasnej stanice Filiálka po zapojenie do stanice Petržalka predstavuje vzdialenosť 4,40 km, k čomu možno pripočítať i jednokoľajnú spojku Slovany v dĺžke asi 600 m a preloženú dvojkoľajnú trať Predmestie – Nové Mesto v dĺžke asi 900 m od konca zhlavia stanice Predmestie po zhlavie stanice Nové Mesto.

Prvý úsek, stanica Predmestie – stanica Filiálka, je po stránke dopravnej navrhnutý ako dvojkoľajná, elektrifikovaná trať s dĺžkou zhruba 2,48 km vedená prevažne v dvojkoľajnom hĺbenom tuneli. Nasledujúci traťový úsek stanica Filiálka – stanica Petržalka má dĺžku 5,42 km a vo veľkej miere vedie v dvoch jednokoľajných razených tuneloch. Najväčšia navrhovaná traťová rýchlosť je 80 km/hod. bez obmedzenia.

Rozsah koľajiska podzemnej stanice Filiálka je výsledkom optimalizácie dopravných požiadaviek a ekonomickej náročnosti. Koľajové riešenie uvažuje štyry priebežné koľaje s dvoma ostrovnými nástupišťami s dĺžkou 400 m a s jednou stredovou koľajou obojstranne zapojenou do hlavných koľají, ktorá umožňuje obraty mestských vlakov.

Na železničnej trati medzi stanicami Predmestie a Petržalka sa navrhujú tri podzemné železničné zastávky: Slovany, Nivy a Centrum. Zastávka Slovany umiestnená v prvej, teda hĺbenej časti úseku, bude mať dve jednostranné nástupištia pri koľaji č. 1 a č. 2 s dĺžkou 150 m. Zastávky Nivy a Centrum sa vybudujú v rámci razeného úseku trate. Budú mať podobne ako Slovany po dve jednostranné nástupištia umiestnené medzi koľajami č. 1 a č. 2 vzájomne komunikačne prepojené tromi priečnymi chodbami, nástupištia budú mať dĺžku 150 m. Na uvedených zastávkach sa predpokladá zastavovanie mestských vlakov, zastavovanie prímestských vlakov, resp. regionálnych vlakov zostavených adekvátne pre dĺžku hrany nástupišťa.

Okrem priameho spojenia staníc Predmestie a Petržalka sú v rámci úseku navrhnuté dve odbočky, ktoré zvyšujú previazanosť a využiteľnosť trate. Odbočka Slovany bude vybudovaná v medzistaničnom úseku Predmestie – Filiálka s cieľom priameho koľajového napojenia novej železničnej trate na stanicu Nové Mesto. Odbočka Dunaj sa vybuduje na zapojenie mestskej dráhy, vedenej z mestskej časti Petržalka, do novej železničnej trate Predmestie – Filiálka – Petržalka. Odbočné výhybky sú navrhované pre traťovú rýchlosť 80 km/hod.

Celá stavba rešpektuje požiadavky modernizácie infraštruktúry železničnej dopravnej cesty, nakoľko bude zohľadňovať technické požiadavky vyplývajúce z predpisu Všeobecné zásady a technické požiadavky na modernizované trate ŽSR rozchodu 1 435 mm v rozsahu, ktorý  možno splniť vzhľadom na náročné urbanistické, dopravné a stavebno-technické podmienky umiestnenia tratí železničného uzla v meste.

Opis technického riešenia
Stavba prepojenie koridorov začína rekonštrukciou železničnej stanice Predmestie. Úsek po stanicu Filiálka predstavuje vybudovanie dvojkoľajného tunela, ktorý sa bude realizovať hĺbením v otvorenom výkope. Súčasťou tohto medzistaničného úseku je aj vybudovanie odbočky Slovany, zastávky Slovany a objektov únikových východov z tunela a objektov vstupov do zásahových ciest pre prípad mimoriadnych udalostí v tuneli. Súčasťou zastávky Slovany je aj administratívna časť Strediska miestnej správy. Vybudovanie odbočky Slovany, ktorá prepojí stanice Filiálka a Nové Mesto jednokoľajnou spojkou v tuneli je navrhnuté v križovatke ulíc Kukučínova – Pluhová.

Navrhovaná železničná stanica Filiálka je lokalizovaná do územia bývalej železničnej stanice, je navrhovaná ako podzemná a nadväzujú na ňu z oboch strán tunelové úseky železničných tratí. Zo severu je to dvojkoľajný hĺbený tunel a z juhu dva jednokoľajné razené tunely. Stanica uvažuje aj o prepojení vestibulu na existujúci podchod Trnavské mýto.

Medzistaničný úsek Bratislava Filiálka – Bratislava Petržalka predstavuje líniovú časť stavby, v rámci ktorej sa vybudujú dva jednokoľajné tunely medzi stanicami Filiálka a Petržalka, v prevažnej dĺžke razené mechanizovaným štítom a len v časti bezprostredne nadväzujúcej na stanicu v Petržalke budované hĺbením v otvorenej stavebnej jame. Súčasťou predmetného úseku sú dve podzemné zastávky a to Nivy a Centrum, situované ešte na ľavej strane Dunaja a odbočka Dunaj, v ktorej sa bude realizovať rozplet železničnej trate v smere do stanice Petržalka a trasy mestskej dráhy smerujúcej do južnej časti Petržalky (Janíkov dvor). V predmetnom úseku, sú na základe požiadaviek Prezídia Hasičského a záchranného zboru navrhované vstupné objekty pre zásahové jednotky záchranného zboru v prípade mimoriadnych udalostí.

Spôsob výstavby traťových tunelov je pre uvedené úseky spoločný. Tie sa budú realizovať ako dve samostatné rúry technológiou razenia mechanizovanými štítmi, t. j. technológiou podpovrchovou bez narušenia povrchu územia. Štartovacia jama pre raziaci štít bude pre úsek Filiálka – odbočka Dunaj situovaná v južnej polohe stanice Filiálka. Pre úsek odbočka Dunaj – stanica Petržalka bude štartovacou jamou stavebná jama podzemnej odbočky Dunaj, ktorá bude zároveň slúžiť i ako cieľová šachta na demontáž raziacich strojov.

Razené zastávky Nivy a Centrum budú budované konvenčnou technológiou razenia so spevňovaním zeminového prostredia. Realizácia zastávok sa predpokladá tak, že v prvej fáze sa vybudujú zvislé šachty na oboch koncoch potrebné na realizáciu staničných tunelov. V druhej fáze sa bude po etapách realizovať hĺbená časť vestibulu, tento postup bude rešpektovať dilatačné celky a nevyhnutnosť zachovať obsluhu a prístup automobilovej dopravy k okolitým objektom.

V prípade zastávky Nivy bude potrebné venovať zvláštnu pozornosť návrhu etapizácie výstavby z hľadiska obslužnosti a prístupnosti územia, nakoľko výstavba vestibulov a vertikálnych komunikačných šácht bude prebiehať v bezprostrednej blízkosti hlavnej autobusovej stanice a podzemného vstupu do centrály VÚB banky. Zároveň je potrebné brať do úvahy budúcu urbanizáciu lokality, pretože sa predpokladá, že v čase realizácie zastávky Nivy sa bude realizovať aj výstavba rozsiahleho urbanistického komplexu Twin City.
Vzhľadom na blízkosť brehu Dunaja sa predpokladá možnosť odvozu zeminy vyťaženej z razenia a výstavby tunelových rúr lodnou dopravou, čo by si vyžiadalo vybudovanie provizórneho prístaviska a nadväzných dočasných komunikácií na petržalskej strane rieky.

Na umožnenie plynulého pokračovania prác v trase budúceho nosného koľajového systému slúžiaceho e potrebám MHD bude vytvorený „zárodok“ tejto trate v úseku za odbočkou Dunaj. V rámci tejto časti stavby sa budú realizovať dva jednokoľajné tunely z odbočky Dunaj smerované v trase pripravovanej mestskej dráhy približne v dĺžke 500 m. Tunely končia v objekte prvej budúcej stanice mestskej dráhy Einsteinova. Podľa predpokladov by mala trasa oboch tunelov výhľadovo pokračovať plynulo ďalej až do lokality druhej stanice NS MHD Chorvátske rameno, kde by malo dôjsť k zmene technológie výstavby.

Je potrebné uviesť, že celá stavba je popri problémoch vyvolaných hustou zástavbou a pripravovanými investíciami v území, ktorým prechádza, ovplyvnená vo výraznej miere aj existujúcou technickou infraštruktúrou. Prakticky v celej záujmovej oblasti je výrazná koncentrácia inžinierskych sietí, keďže trasa je vedená centrom mesta. V jednotlivých komunikáciách, ktoré sú stavbou dotknuté je množstvo inžinierskych sietí, či už ide o siete potrubné alebo káblové, či o hlavné rády alebo „podružné“ rozvody, alebo lokálne prípojky inžinierskych sietí do okolitých nehnuteľností. Projekt preto počíta s množstvom prekládok a rekonštrukcií jestvujúcej infraštruktúry tak, aby konečné riešenie stavby prepojenia koridorov bolo optimálne z hľadiska vložených nákladov ako aj v priebehu prevádzky po realizácii tohto diela.

Záver
Dopracovaná dokumentácia stavebného zámeru a dokumentácia na územné rozhodnutie pre jednotlivé stavby bola úspešne konferenčne prerokovaná s investorom – Železnicami Slovenskej republiky. Predpokladaným termínom na vydanie územného rozhodnutia je máj 2009. Jedným z dôležitých a dlho očakávaných míľnikov projektu bolo schválenie zmien a doplnkov územného plánu mesta Bratislava, ktoré prebehlo v decembri minulého roka. Zmeny a doplnky územného plánu totiž premietajú projekt Železničného prepojenia koridorov TEN-T s letiskom a železničnou sieťou do plánu mesta, čím sa projekt stal realizovateľný.

V súčasnosti spoločnosť spracováva podklady na územné rozhodnutie, ktoré budú smerovať k jeho vydaniu a neskôr k vydaniu stavebného povolenia. Cieľom je získanie stavebných povolení a začiatok realizácie jednotlivých stavieb v priebehu rokov 2010 a 2011. Ak sa tento harmonogram dodrží, stavba by mohla byť uvedená do prevádzky v roku 2015.

Okrem uvedených dokumentácií začala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT spracovávať aj tzv. technicko-ekonomickú štúdiu (TEŠ), ktorej úlohou je analyzovať a následne zadefinovať odporúčané technické riešenia koľajovej trate v trase NS MHD v úseku mestskej časti Petržalka a stanoviť ekonomické parametre stavby. Zložitosť úlohy spočíva predovšetkým v tom, že je nutné vytvoriť moderný integrovaný dopravný systém koľajovej dopravy s využitím spoločnej infraštruktúry pre železničnú a električkovú dráhu. TEŠ má načrtnúť možnosti spôsobu budovania trate Bosákova ulica – Janíkov Dvor, ktorá sa má realizovať na základe Memoranda o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území hlavného mesta SR Bratislavy budovanej v rámci prioritného projektu TEN-T 17, na integráciu mestskej koľajovej dopravy a železničnej koľajovej dopravy. Zároveň má štúdia vyriešiť zapojenie trate z Janíkovho dvora do tunela pripravovaného v rámci projektu TEN-T, a to v odbočke Dunaj – Bosákova ulica, v ktorej sa vybuduje koľajový rozplet trate ŽSR smerujúcej do stanice BA Petržalka a trate NS MHD smerujúcej do Janíkovho Dvora, ako aj určiť miesto a podmienky styku železničnej a električkovej dráhy. Ďalej TEŠ ponúkne úvahy o zapojení trate Bosákova ul. – Janíkov Dvor na trať Bratislava Petržalka – Rusovce v smere do Rusoviec a do železničnej stanice Bratislava Petržalka.

Investorom projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave sú Železnice Slovenskej republiky. Predpokladá sa jeho výrazné spolufinancovanie zo zdrojov Európskej únie. Celú projektovú a inžiniersku prípravu projektu zabezpečuje spoločnosť DI Koridor, ktorú na základe podmienok verejnej súťaže založili a jej akcionármi sú spoločnosti DOPRAVOPROJEKT a INFRAPROJEKT z Bratislavy.

Ing. arch. Gabriel Koczkáš
Foto: DOPRAVOPROJEKT

Gabriel Koczkáš je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžnierske stavby/Inženýrské stavby.