Prvá presypaná galéria na diaľnici v Slovenskej republike je pri obci Ivachnová: Stabilitné opatrenia zosuvného územia stavby D1 Hubová – Ivachnová

Trasa úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vedie v geologicky náročnom území. V článku sa budeme zaoberať konštrukciami zaisťujúcimi stabilitu zosuvného územia pri obci Ivachnová, v úseku km 14,562 – 15,275 vrátane popisu realizácie. Zhotoviteľom predmetných stabilitných opatrení je spoločnosť VÁHOSTAV-SK.

Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová sa začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, kde je diaľnica napojená na existujúcu cestu I/18. Trasa pokračuje smerom na východ mostom SO 201, prekonáva cestu I. triedy I/18, rieku Váh a železničnú trať Košice
– Žilina.

Ďalej vedie severným svahom údolia Váhu ponad obec Hrboltová, kde vchádza do tunela Čebrať, realizovaným pod rovnomenným horstvom, a vychádza pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka na východnej strane. Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a mostom SO 216 prekonáva cestu III. triedy Liptovská Teplá – Lisková, železničnú trať Košice – Žilina a rieku Váh.

Následne sa nový úsek diaľnice v dĺžke 14 920 m na svojom konci plynule napojí pri obci Ivachnová na sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 smerom do Košíc. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava, zhotoviteľom je Združenie Čebrať s vedúcim členom spoločnosťou OHLA ŽS, a. s., Brno, a členom združenia spoločnosťou VÁHOSTAV-SK, a. s., Bratislava.

Generálnym projektantom stavby je združenie spoločností DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava, a GEOCONSULT, s. r. o., Bratislava. Stavba sa realizuje podľa zmluvných podmienok žltého FIDIC-u a jej ukončenie sa predpokladá koncom roka 2025.
Na základe výsledkov dodatočného inžinierskogeologického prieskumu pôvodnej trasy od západného portálu tunela Čebrať smerom na Hubovú bolo nutné stavbu preprojektovať a zmeniť trasovanie, následkom čoho došlo aj k predĺženiu samotnej trasy vedenej tunelom. Problémy neobišli ani východnú časť stavby, kde bolo takisto na základe dodatočných prieskumov a súvisiacich meraní nevyhnutné vyriešiť stabilitné problémy v trase nad obcou Lisková a v časti trasy pred napojením na existujúcu diaľnicu pri obci Ivachnová. Článok sa ďalej venuje konštruk-
ciám zaisťujúcim stabilitu zosuvného územia pri tejto obci, v úseku km 14,562 – 15,275.

Technické riešenie komplexných stabilitných opatrení

Stabilitné opatrenia predstavujú návrh územia pre výstavbu a dlhodobú premávku objektu SO 101-00(2) v úseku km 14,562 – 15,275. Ide o zaistenie aktívneho prúdového zosuvu nad trasou diaľnice D1 v km 14,850 – 14,950 a komplexu aktívneho plošného zosuvu a čiastkových prúdových a plošných potenciálnych zosuvov, zasahujúcich teleso diaľnice v km 15,000 – 15,110.

Prvá časť územia je zaistená zaťažením päty, kotvenou galériou v kombinácii s povrchovým a hĺbkovým odvodnením územia. Druhá časť je zaistená kotvenou pilótovou stenou v kombinácii s povrchovým odvodnením územia. Túto časť, silové prvky, rieši projektová dokumentácia s označením H.I.

Odvodnenie a s ním súvisiace objekty sú riešené v časti H.II (obr. 1). Návrh konštrukcií vychádza aj z výsledkov monitoringu stavby z vrtov vykonaných v rámci doplnkových prieskumov v rokoch 2010 a 2017. V riešenom priestore vedie diaľnica cez tzv. Ivachnovský zosuv.

Zosuv Ivachnová je vyvinutý na úpätí ľavého svahu údolia Váhu v nadmorskej výške 505 – 555 m n. m. Do trasy diaľnice D1 zasahuje približne v km 14,8 – 15,0. Ide o svahovú deformáciu plošného charakteru, zloženú z potenciálnych a aktívnych prúdových zosuvov a menších a väčších blokov paleogénnych hornín a terasových sedimentov.

Posudzované zosuvné územie má šírku približne 400 m a dĺžku 200 m. Zosuvné územie je v odlučnej oblasti vymedzené výraznými odtrhovými hranami. V transportačnej oblasti je terén členitejší, striedajú sa valy s depresiami, s častým zamokrením a vývermi podzemnej vody.

Spodná akumulačná časť zosuvu zasahuje až na okraj údolnej nivy Váhu a čiastočne prekrýva fluviálne náplavy rieky. Výsledky inklinometrických meraní za obdobie rokov 2010 – 2019 preukázali svahové pohyby spodnej akumulačnej časti zosuvu s možným negatívnym vplyvom na stavbu diaľnice a stabilitu celého zosuvného územia.

Potenciálne a aktívne šmykové plochy sa nachádzajú v ílovitých a suťových zeminách zosuvného delúvia v hĺbkach 4,6 – 7,0 m a čiastočne zasahujú aj do silno zvetraného ílovcového podložia. Bazálne šmykové plochy boli interpretované v zvetranom a porušenom paleogénnom podloží v hĺbkach 10,5 – 14,4 m, lokálne hlbšie.

Zaistenie zosuvu (časť H.I)

V úseku km 14,809 444 – 14,993 993 sa nachádza aktívne zosuvné územie, ktoré zasahuje do telesa diaľnice okrajom akumulačnej časti. Navrhnuté opatrenie pôsobí ako silový stabilizačný prvok a spolu s presypaním konštrukcie aj ako priťaženie oblasti čela zosuvu.

Vedenie pravého jazdného pásu diaľnice je presypanou galériou. Galéria má celkovú dĺžku 140 m s krídlami na obidvoch koncoch – západné krídlo má dĺžku 20,55 m a východné krídlo 24,0 m. Začiatok úseku je v km 14,809 444, koniec v km 14,993 993.
Konštrukciu galérie tvorí uzavretý železobetónový rám podopretý dvomi radmi pilót.

Stropná doska má premennú hrúbku 825 – 1 150 mm a je zakončená rímsou s celkovou výškou 1,87 m. Čelná stena s hrúbkou 800 mm má otvory s výškou 4,15 m a so šírkou 2,33 m v osovej vzdialenosti 3,33 m. Medzi otvormi sú stĺpy s pôdorysnými rozmermi 1,0 × 0,8 m.

Stena je podopretá jedným radom pilót s priemerom 880 mm v celkovom počte 70 ks, s dĺžkou 10,0 m v osovej vzdialenosti 2 m. Zadná stena galérie má hrúbku 1,20 m a je prikotvená jedným radom predpätých pramencových kotiev – 4-pramencové kotvy s dĺžkou 38 m – a šiestimi 6-pramencovými kotvami s dĺžkou 38,0 m, s injektovaným koreňom s dĺžkou 12,0 m.

Vzájomná vzdialenosť kotiev v rade je 2,0 m, sklon kotiev je navrhnutý s ohľadom na malú osovú vzdialenosť striedavo 15° a 25° od horizontály, celkový počet je 68 ks. Stena je podopretá jedným radom pilót s priemerom 1 300 mm v celkovom počte 70 ks, s dĺžkou 14,0 m v osovej vzdialenosti 2 m.

Základová doska galérie má premennú hrúbku 600 – 735 mm a je uložená na podkladovom betóne  hrúbky 150 mm. Horná hrana dosky je vyspádovaná v sklone 1 % k osi diaľnice, kde je umiestnená drenážna rúrka s priemerom 200 mm na odvedenie priesakových vôd z konštrukčných vrstiev vozovky.

Krídla galérie sú navrhnuté ako uholníková stena založená na veľkopriemerových pilótach usporiadaných v dvoch radoch. Priemer pilót pri vyšších dilatačných celkoch krídel je 1 300 mm (dĺžka 14,0 m, spolu  22 ks) a 880 mm (dĺžka 5,5 m, spolu 19 ks) pri nižších dilatačných celkoch.

Výška steny na východnom portáli sa pohybuje od 2,43 do 9,78 m, na západnej strane od 2,34 do 9,78 m. Krídla na oboch portáloch sú rozdelené do dvoch dilatačných celkov, ktorých maximálna dĺžka je 12,0 m. Hrúbka drieku je 1 200 mm. Všetky hrany železobetónových konštrukcií sú skosené 30 × 30 mm.

Dilatačné celky krídel galérie priliehajúce ku galérii (vyššie dilatačné celky) sú prikotvené jedným radom predpätých pramencových kotiev – 4-pramencové kotvy s dĺžkou 38,0 m – a dvomi 6-pramencovými kotvami s dĺžkou 38,0 m, s injektovaným koreňom s dĺžkou 12,0 m.

Hlava kotvy je vrátane izolačnej podložky na ochranu proti bludným prúdom.  Galéria vrátane krídiel bude z rubovej strany izolovaná proti zemnej vlhkosti a priesakovej vode uzavretou celoplošnou hydroizoláciou z nataviteľných asfaltových izolačných pásov v dvoch vrstvách.

Zaizoluje sa strop, zadná stena, čelná stena galérie do úrovne vozovky ľavého jazdného pásu a tiež základy krídiel galérie. Hydroizolácia bude chránená na stenách, dne galérie a krídlach ochrannou geotextíliou min. 500 g/m² a doskami z extrudovaného polystyrénu hrúbky min. 50 mm.

Na strope bude hydroizolácia chránená ochrannou vrstvou s drenážnou funkciou (napr. SIKAPLAN W TUNDRAIN TYP D) a betónovou vrstvou  hrúbky 100 mm z betónu C 12/15 X0 Cl-0,4 Dmax16 S3, vystuženou oceľovou zváranou sieťou typu KH20.
Galéria je presypaná priťažovacou lavicou z nenamŕzavých zemín vhodných do násypov, ktorá tvorí súčasne násyp pre prevedenie existujúcej poľnej cesty pozdĺž diaľnice.

Povrchová úprava násypu je navrhnutá vegetačným substrátom s minimálnou hrúbkou 600 mm. Na ochranu proti pádu je na rímse galérie navrhnuté zábradlie s výškou 1,1 m. Odvodnenie násypu je navrhnuté v dvoch úrovniach. Horné drenážne potrubie je umiestnené na úrovni stropnej dosky galérie a bude odvádzať vody steka-
júce po povrchu galérie.

Spodné drenážne potrubie je umiestnené na úrovni základovej dosky galérie a bude odvádzať presiaknuté vody zo zásypu. Drenážne potrubia sú napojené do kanalizácie, ktorá je súčasťou objektu SO 101-00(2) Stabilitné opatrenia, časť H.II. Z týchto objektov sú aj čistiteľné.

Vody presiaknuté cez vozovku na základovú dosku galérie sú odvedené drenážnym potrubím pomocou zberných šácht v galérii a pred galériou do cestnej kanalizácie
SO 501-00(2) Stoka O. V prípade, že v priestore násypu za galériou zemná pláň po odhumusovaní nespĺňa podmienky stanovené normou STN 73 6133: 2017, je nutná úprava podložia násypu, ktorá je navrhnutá formou zazubenia s výškou jedného stupňa 1,2 m a hrúbkou 0,5 m so zhutnením na požadovaných D ≥ 92 % PS (násyp nižší ako 10 m).

Na upravenú škáru v priečnom sklone 3,0 % sa nanesie sanačná vrstva, ktorá pozostáva z dvoch vrstiev výstužného geosyntetika (výstužná dvojosová geomreža Tmin = 55 kN/m) a z troch vrstiev kameniva tak, aby došlo k jeho dokonalému zaklineniu do geosyntetiky.

Od podložia je geodoska oddelená netkanou separačno-filtračnou geotextíliou. Pri úprave zemnej pláne svahovaním dôjde k prekrytiu jednotlivých stupňov svahovania vytiahnutím pásov geomreže do telesa násypu v dĺžke min. 2,5 m, resp. 1,25 m. Prekrytie je nutné s ohľadom na zabezpečenie rovnomernosti sadania na prechode jednotlivých stupňov.

V úseku v km 14,998 – 15,110 prechádza diaľnica komplexom aktívneho plošného zosuvu a čiastkových prúdových a plošných potenciálnych zosuvov. Zaistenie je navrhnuté pilótovou stenou. Pilótová stena je situovaná v najúčinnejšej polohe v cen-
trálnej časti aktívneho zosuvu vo vzdialenosti približne 72,8 m od osi diaľnice na pravej strane v smere staničenia (obr. 1).

Konštrukciu tvorí jeden rad pilót Ø 1 300 mm v celkovom počte 80 ks, s dĺžkou 15,0 m, realizovaných v osovej vzdialenosti 1,4 m. Pilótová stena je kotvená cez kotevný prah so šírkou 1,5 m a s výškou 1,3 m v korune jedným radom predpätých pramencových kotiev (7-pramencové kotvy s dĺžkou 40,0 m s injektovaným koreňom s dĺžkou 14,0 m). Sklon kotiev (spolu 59 ks) je navrhnutý s ohľadom na malú osovú vzdialenosť striedavo 15° a 25° od horizontály.

Začiatok úseku je v km 14,998 172, koniec v km 15,110 172 D1. Celková dĺžka pilótovej steny je 112,0 m. Pilótová stena sa po realizácii zo zadnej strany zasype a dotknuté povrchy sa upravia a osejú hydroosevom.

Odvodnenie – zníženie hladiny podzemnej vody a odvod povrchových vôd (časť H.II)

Súčasťou zvýšenia stability svahu je navrhnuté zníženie HPV a riadené povrchové odvedenie vody. Toto riešenie vrátane ďalšieho príslušenstva, ako sú kanalizácie, šachty, retenčné nádrže, odvodňovacie vrty, štrková stena a vyústenie do potoka, sú súčasťou SO 101-00(2) Stabilitné opatrenia, časť H.II.

Zníženie hladiny podzemnej vody v zosuvných oblastiach riešia opatrenia, ktoré významným spôsobom zlepšujú stabilitu zosuvov. Navrhnutý je systém odvodňovacích vrtov, ktoré sú zakončené vo výustných objektoch, v kombinácii so štrkovou stenou a s drenážnymi rebrami (obr. 1 a 2).

 

Vybudované budú tri vejáre odvodňovacích vrtov. Dva vejáre sú situované za stenou galérie. Tieto vejáre majú 9 vrtov s premennou dĺžkou 50 – 100 m. Tretí vejár je situovaný v hornej časti zosuvného územia. Tvorí ho 11 vrtov s dĺžkou 100 m. Sklon vrtov je 6° dovrchne, výstroj perforovanou oceľovou rúrkou DN 89. Celkový počet vrtov je 29 ks.

Odvodňovacie vrty sú zaústené do troch výustných objektov a odtiaľ pomocou kanalizácie odvedené do potoka. Výustné objekty sú umiestnené za stenou galérie (označenie VO-1 a VO-2), výustný objekt (VO-3) je uzavretý vo svahu. Výustné objekty sú navrhnuté ako železobetónové uzavreté nádrže so šírkou 3,1 m a s dĺžkou 5,6 m.

Vstup do výustného objektu je zhora jedným vstupným otvorom (800 × 800 mm) s uzamykateľným kompozitným poklopom. Hĺbka nádrží je 6,26 – 6,9 m, steny aj dno majú hrúbku 300 mm. Dno je vyspádované smerom do čerpacej nádrže v rohu objektu. Vody z každej komory nádrže VO-1 a VO-2 odtekajú potrubím zbernej kanalizácie PP DN/OD315.

Vody z nádrže VO-3 odtekajú potrubím zbernej kanalizácie PP DN/OD315 najprv do spodného výustného objektu VO-2 za galériou v km 14,925 D1.  Odvodňovacie rebrá sú navrhnuté v obidvoch úsekoch zaistenia Ivachnovského zosuvu. V prvej, západnej časti zosuvu sú rebrá situované nad horným vejárom odvodňovacích vrtov (obr. 2).

Odvádzajú vodu z oblasti hornej odtrhovej hrany zosuvu. V tejto oblasti sa bude realizovať 10 odvodňovacích rebier s dĺžkou 35 – 90 m, hĺbkou do 5 m. Vzájomná vzdialenosť rebier je 7,0 m v spodnej časti pri zbernej kanalizácii. Druhá oblasť odvodňovacích rebier je situovaná nad pilótovou stenou vo východnej časti Ivachnovského zosuvu.

Zníženie je navrhnuté pomocou 9 odvodňovacích rebier s dĺžkou 35 m v osovej vzdialenosti 10,0 m. Hĺbka rebier je do 5 m. Zaústenie drenážneho rebra do zvodného potrubia je navrhnuté pomocou drenážnych šachiet SN8 DN/OD 630 s kalovým priestorom. Počet drenážnych šachiet odpovedá počtu rebier.

Štrková stena je situovaná v miernom svahu nad odlučnými plochami celého zosuvného územia Ivachnovského zosuvu. Jej účelom je zachytávanie a odvádzanie podzemných vôd z bázy terasových štrkov strednej a vyššej terasy Váhu, ktorá sa nachádza vo svahu nad zosuvným územím.

Navrhnutá hĺbka 3,5 m by mala zaistiť s dostatočnou rezervou pretnutie vodonosných vrstiev terasových štrkov. Táto hĺbka sa bude upresňovať počas výstavby podľa konkrétneho priebehu bázy štrkovej terasy. Dĺžka štrkovej steny je približne 700 m, šírka 1,2 m.

Na začiatku úseku (v smere staničenia D1) sú vody zo štrkovej steny zvedené do bezmenného potoka, stekajúceho po západnom okraji Ivachnovského zosuvu. Stena je zakončená popri poľnej ceste za východným okrajom zosuvného územia. Na konci stena vyklinuje na povrch.

Voda prechádza povrchovo hospodárskym prejazdom cez poľnú cestu a ďalej po svahu otvoreným žľabom do Ivachnovského potoka. Dĺžka povrchového odvodnenia je približne 295 m. Na odvedenie povrchových vôd sú nad pilótovou stenou po celej dĺžke konštrukcie navrhnuté spevnené žľaby z tvárnic so šírkou 600 mm s jednostranným rozšírením melioračnými doskami do betónového lôžka hrúbky min. 100 mm.

Voda zo žľabu steká do vtokovej šachty. Odtiaľ odtekajú všetky vody zbernou kanalizáciou. Minimálny pozdĺžny sklon žľabu je 1 %.  Zberná kanalizácia zaisťuje odvod povrchových aj podzemných vôd z priestoru zosuvného územia v riešenom úseku. V prvej, západnej časti zosuvu spája horná vetva zbernej kanalizácie spodné body drenážnych rebier.

Odtiaľ vedie približne po spádnici svahu do výustného objektu za rubom galérie v km 14,925 D1. Z výustného objektu vedie zberná kanalizácia pozdĺž galérie, v km 14,875 sa k nej pripája odpad z druhého výustného objektu a odteká proti smeru staničenia D1 do bezmenného potoka, stekajúceho po západnom okraji Ivachnovského zosuvu.

V druhej, východnej časti zosuvu spája prvá vetva zbernej kanalizácie spodné body drenážnych rebier, druhá vetva odvádza vodu z vtokového objektu žľabu nad pilótovou stenou. Po ich spojení v revíznej šachte odteká voda do infiltračného objektu s hĺbkou približne 9 m, zakončeného v štrkovej terase Váhu.

Pre prípad, ak sa prítok vody nestačí vsakovať do podložia, je navrhnuté prepadové kanalizačné potrubie do Ivachnovského potoka na východnej strane zosuvu. V mieste zaústenia do potokov sa realizuje opevnenie svahu koryta kamennou dlažbou v hrúbke 200 mm, vyškárovanou do betónového lôžka hrúbky min. 100 mm. Kanalizačné potrubie je navrhnuté z rúr PP DN/OD 315, SN16. Vstupné šachty pre revíziu a čistenie zbernej kanalizácie sú navrhnuté prefabrikované, betónové, DN 1000.

Geotechnický monitoring

Geotechnický monitoring prebiehal aj počas prípravy výstavby predmetného stavebného objektu. Merali sa deformácie svahu v zosuvnom území v inklinometrocha hladiny podzemných vôd v pozorovacích vrtoch a realizovali sa merania na pevných bodoch.

Následne počas výstavby prebiehali na priečnych rezoch po spádnici zosuvného svahu merania na konštrukciách a sledovali sa svahové pohyby v takomto rozsahu:

• meranie deformácií v inklinometrických vrtoch + geodetické merania v zosuvoch,
• meranie deformácií galérie geodetickým meraním, na rímsu budú osadené geodetické značky v každom reze,
• meranie deformácií pilót a zadnej steny galérie inklinometrami,
• skúšky integrity pilót po dokončení ich betonáže – pri všetkých pilótach,
• meranie síl na predpätých lanových kotvách dynamometrami aj po dokončení konštrukcie v každom reze,
• merania hladín podzemnej vody v pozorovacích vrtoch,
• meranie výdatnosti odvodňovacích vrtov raz za mesiac do dokončenia stavby.

Na základe meraní hladín podzemných vôd a výdatností výtokov z odvodňovacích vrtov bude možné overiť ich účinnosť a spresniť intervaly ich čistenia. Inklinometre v pilótach galérie pokračujú v konštrukcii galérie. Inklinometer v pilóte na čelnej strane bude ukončený v okne galérie medzi stĺpmi a inklinometer v pilóte na zadnej stene prechádza celou výškou galérie až nad terén.

Po skončení výstavby projekt požaduje merania v uvedených profiloch minimálne 5 rokov po uvedení celého diaľničného úseku do prevádzky alebo až do ustálenia svahových pohybov. Meranie bude prebiehať na základe špecifikácie v rámci celkového monitoringu stavby.

Realizácia

Práce na predmetných stabilitných opatreniach sa začali v júni 2023 na viacerých pracoviskách. V staničení v km 14,815 600 – 14,984 400 v mieste budúcej galérie sa vykopali jamy pre výstavbu výustných objektov VO-1 a VO2 a realizáciu odvodňovacích vrtov.

Po zriadení vrtov sa postavili samotné výustné objekty s odvedením vody z vrtov do zbernej kanalizácie, orientovanej pozdĺž telesa diaľnice. Súčasne sa realizovali veľkopriemerové pilóty v mieste zvislých stien a krídiel galérie a následne na pilótovej stene v staničení v km 14,998 – 15,110.

Nezávisle od týchto konštrukcií sa rozbehli práce na odvodnení, konkrétne výstavba štrkovej steny vrátane zberných potrubí a vyústení do recipientov a zberná kanalizácia ako prepojenie medzi výustnými objektmi VO-3 a VO-2. V mieste budúceho VO-3 sa zrealizovali odvodňovacie vrty, nadväzujúce drenážne rebrá a samotný výustný objekt.

Drenážne rebrá vrátane zbernej kanalizácie so zaústením do recipientu sa vybudovali aj nad pilótovou stenou, na ktorej bol zrealizovaný železobetónový kotevný prah, a boli vyvŕtané, osadené a po zainjektovaní koreňa kotvy aj predopnuté trvalé lanové kotvy. V tomto čase sú ukončené práce na odvodnení svahu a pilótová kotvená stena.

V rámci výstavby samotnej galérie je zrealizovaná základová doska. Je dokončená zvislá plná stena v styku s násypom, zaizolovaná, a postupne sa za ňou buduje priťažovací násyp, ktorý slúži aj ako podklad pre prekládku pôvodnej poľnej cesty. Po dosiahnutí účinnej výšky násypu sa realizujú lanové kotvy, ktoré ukotvujú samotnú galériu a pomáhajú znižovať účinok svahových deformácií.

Zrealizovaná je tiež druhá zvislá stena „s oknami“ a po jednotlivých dilatačných celkoch prebieha betonáž stropu galérie. Súbežne sa realizujú konštrukčné vrstvy vozovky budúcej diaľnice (obr. 3 a 4). Veľkopriemerové pilóty a odvodňovacie vrty zrealizovala spoločnosť OHLA ŽS, a. s., všetky ostatné práce zabezpečuje a realizuje spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. Predpoklad ukončenia prác na stabilitných opatreniach H je v auguste 2024.

Záver
Stabilitné opatrenia zosuvného územia stavby D1 Hubová – Ivachnová pri obci Ivachnová v úseku km 14,562 – 15,275 predstavujú komplexné riešenie problému predmetnej lokality na základe najnovších poznatkov. Technický návrh odzrkadľuje zložitosť geologickej skladby daného územia so všetkými dôsledkami. Dôsledné dodržiavanie technologickej disciplíny a postupov výstavby v súlade s harmonogramom stavby zodpovedným zhotoviteľom pomáha vytvoriť okrem hlavnej ochrannej funkcie stabilitných opatrení H aj jedinečné dielo s osobitým architektonickým výrazom v regióne dolného Liptova.

TEXT: Ing. Mojmír Štefanec
FOTO A OBRÁZKY: VÁHOSTAV-SK, a. s.

Mojmír Štefanec je obchodným riaditeľom divízie Slovensko v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

Zdroje
1. Dokumentácia realizácie stavby pre objekt SO 101-00(2) Diaľnica v km 7,000 –15,275 Časť stabilitné opatrenia, časť H.I km 14,809 – 15,110, ktorú vypracoval AMBERG ENGINEERING Brno pre generálneho projektanta „Združenie D1 Hubová – Ivachnová“ s vedúcim členom DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
2. VÁHOSTAV-SK, a. s., Bratislava
3. Združenie Čebrať
4. www.ndsas.sk

Článok bol uverejnený v časopise IS 2/2024