Riešenie odpočívadiel na diaľniciach a rýchlostných cestách

Skvalitňovanie služieb poskytovaných užívateľom siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku úzko súvisí aj s vývojom riešení obslužných dopravných zariadení – odpočívadiel. V článku uvádzame podstatné zmeny v riešeniach odpočívadiel, ktoré priniesli súčasné požiadavky.

Definícia odpočívadla

Podľa STN 73 6100 Názvoslovie pozemných komunikácií je odpočívadlo priestor oddelený od jazdného pásu určený na odstavenie vozidiel a oddych cestujúcich a vodiča (v lese, na vyhliadke, pri vode a pod.), ktorý neumožňuje prechod a prejazd na iné miesta. Odpočívadlá sa delia na malé a veľké. Podľa STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic patria odpočívadlá medzi obslužné dopravné zariadenia. Na diaľniciach a rýchlostných cestách sa zriaďujú malé odpočívadlá vo vzdialenostiach 15 až 25 km a veľké vo vzdialenostiach 30 až 70 km.

Zásady riešenia odpočívadiel – usporiadanie plôch podľa funkcie

Odpočívadlá slúžia užívateľom komunikácie na zastavenie motorového vozidla a využitie možnosti krátkodobého či dlhodobého odpočinku spojeného s poskytovanými službami. Tie pozostávajú z ponuky odstavných plôch pre osobné autá, autobusy a nákladné autá, odpočinkových plôch s možnosťou individuálneho pasívneho alebo aktívneho odpočinku, z možnosti doplniť si pohonné hmoty či využiť stravovacie alebo ubytovacie zariadenie pri dlhšie trvajúcom zastavení. Pri návrhu riešenia odpočívadiel treba zohľadniť požiadavku na vytvorenie optimálnej postupnosti jednotlivých služieb na vyčlenenej ploche odpočívadla s ohľadom na rozčlenenie dopravných trás vozidiel, prioritou je však bezpečné vedenie peších trás po odpočívadle.

Príklad parkoviska pre nákladné vozidlá ako samostatného areálu

Pri vjazde na odpočívadlo sú osobné vozidlá oddelené od nákladných vozidiel. Plochy pre nákladné vozidlá sú umiestnené bližšie k diaľnici alebo rýchlostnej ceste ako plochy pre osobné vozidlá. Na komunikáciu súbežnú s diaľnicou alebo rýchlostnou cestou nadväzujú parkovacie plochy pre autobusy a nákladné vozidlá, ktoré sú oddelené od parkovísk osobných vozidiel odpočinkovou plochou vybavenou drobnou architektúrou, prístupnou cestujúcim z osobných áut, autobusov i nákladných vozidiel. Parkovanie osobných vozidiel je priradené k samostatnej komunikácii, tiež súbežnej s diaľnicou alebo rýchlostnou cestou. Odpočinkové plochy umiestnené na strane odpočívadla odvrátenej od rýchlostnej cesty/diaľnice umožňujú vytvoriť hygienicky hodnotné prostredie určené na oddych. Do tohto priestoru sa umiestňujú objekty hygienických alebo stravovacích služieb na malých odpočívadlách a objekty stravovacích služieb na veľkých odpočívadlách.

Čerpacia stanica pohonných hmôt sa na veľkých odpočívadlách umiestňuje hneď za vjazd na odpočívadlo tak, aby nákladné aj osobné vozidlá mohli využiť jej služby pred zaparkovaním na plochách podľa typu vozidiel.

Koncepcia rozmiestnenia a vybavenia odpočívadiel

Základné požiadavky na umiestnenie a vybavenie odpočívadiel stanovuje Koncepcia rozmiestnenia a vybavenia odpočívadiel na diaľniciach a rýchlostných cestách v Slovenskej republike (ďalej len koncepcia odpočívadiel). Prvá koncepcia odpočívadiel pre diaľnice bola spracovaná v roku 1996 a pre rýchlostné cesty v roku 2004. V súčasnosti je v platnosti aktualizovaná koncepcia odpočívadiel s účinnosťou od 1. 7. 2013. Jej ďalšia aktualizácia sa pripravuje v tomto roku. V uvedenom materiáli sa stanovuje rozmiestnenie odpočívadiel podľa zoznamu diaľnic a rýchlostných ciest so stanovením vzájomných vzdialeností podľa STN 73 6101, ktoré sú korigované intenzitou dopravy, prípadne miestnymi podmienkami. Podľa STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic sa odpočívadlá navrhujú malé a veľké. Rozdelenie odpočívadiel do viacerých typov podľa kapacity poskytovaných služieb, uvádzané v koncepcii odpočívadiel, závisí od lokality odpočívadla, intenzity dopravy a podielu nákladných vozidiel v dopravnom prúde.

* Malé odpočívadlá sa realizujú len v prípade, že vzdialenosť medzi dvomi veľkými odpočívadlami je väčšia ako 40 km.
** Odpočívadlá typu A1 a D1 sa umiestňujú pri alebo na hraničných priechodoch alebo pri veľkých mestských aglomeráciách.

Z tabuľky je zrejmé, že kapacita parkovacích miest jednotlivých typov vozidiel sa oproti kapacitám, ktoré sa navrhovali do vydania koncepcie, výrazne posilnila a navýšila pri všetkých veľkostných typoch odpočívadiel. Vychádza to z rozširujúcej sa siete diaľnic a rýchlostných ciest, zo zvýšenia intenzity dopravy a skvalitňovania poskytovaných služieb v objektoch na odpočívadlách. Počet parkovacích miest pre nákladné vozidlá sa zvýšil vzhľadom na to, že plochy odpočívadiel využívajú vodiči nákladných vozidiel na zákonom predpísané bezpečnostné prestávky a nepretržitý denný odpočinok.

Návrh urbanistického riešenia odpočívadiel

Aký má teda zvýšenie kapacity parkovacích miest pre jednotlivé typy vozidiel vplyv na zásady riešenia odpočívadla – čiže na usporiadanie plôch podľa funkcií? Na prvý pohľad sa zdá, že žiadny. Keď však začneme rozkladať jednotlivé funkcie s prislúchajúcimi kapacitami vedľa seba alebo za sebou v zmysle predchádzajúcej kapitoly, výsledkom je spevnená plocha s rozsahom viacerých hektárov, s dlhými prístupovými vzdialenosťami k jednotlivým funkciám/službám a náročnou orientáciou v priestore, čo nie je želaný výsledok. Optimalizáciu riešenia dosiahneme rozdelením kapacity parkovacích miest jednotlivých typov vozidiel podľa účelu – druhu funkcie, pre ktorú na odpočívadlo prichádzajú. Parkovacie miesta pre osobné vozidlá môžeme rozdeliť do viacerých polôh a umiestniť ich k čerpacej stanici pohonných hmôt, objektu stravovacieho zariadenia, zóne pasív­neho oddychu a k zóne aktívneho oddychu.

Parkovanie autobusov pričleníme k objektu vybavenia odpočívadla, kde budú môcť cestujúci využiť stravovacie a hygienické služby. Parkovacie miesta pre nákladné vozidlá rozdelíme vo vhodnom pomere na krátkodobé parkovanie s využitím služieb na odpočívadle a na dlhodobé parkovanie na účely potrebného nepretržitého denného odpočinku vodičov, ktoré vyčleníme do samostatného priestoru mimo územia služieb poskytovaných na odpočívadle. Rozčlenením parkovacích plôch na menšie úseky a oddelením jednotlivých častí zelenými a oddychovými plochami výrazne znížime nepríjemný optický dojem z nekonečnej spevnenej plochy, zlepšíme klímu na odpočívadle a spríjemníme oddych vo verejnom priestore odpočívadla.

Rozšírenie kapacity parkovacích miest pre nákladné vozidlá – odpočívadlo Sekule na diaľnici D2 vpravo

Dlhodobé parkovanie nákladných vozidiel

Parkovisko nákladných vozidiel na dlhodobé parkovanie sa stáva samostatným areálom. Jeho dopravné napojenie má umožniť vozidlám čerpanie pohonných hmôt na odpočívadle. Predpis o zabezpečení bezpečných parkovísk pre nákladné vozidlá vydaný Európskou komisiou určuje pri takýchto parkoviskách päť bezpečnostných kategórií, ktoré definujú mieru ich zabezpečenia. Podľa kategórie bezpečnosti sa potom vytvorí prevádzková schéma parkovania – voľné parkovanie, chránené parkovanie v oplotení, zabezpečené parkovanie v oplotení kontrolované pomocou kamerového systému, parkovacieho a informačného systému.

Minimálna dĺžka nepretržitého odpočinku je osem hodín, z čoho vyplýva, že v areáli parkoviska nákladných vozidiel treba poskytnúť vodičom základné služby. Podľa veľkos­ti parkoviska sa potom navrhuje kapacita objektu s hygienickým vybavením. Doplnkovými službami v objekte s vybavením môžu byť priestory na automaty s občerstvením alebo bufet s poskytovaním stravovacích služieb a predajom základných potravín na ďalšiu cestu. V pokojnej časti areálu navrhujeme plochy vyhradené na oddych vodičov, či už aktívny (exteriérový fitnes park), alebo pasívny (lavice a stoly na posedenie, ležadlá).

Navrhovanie areálov parkovísk nákladných vozidiel na dlhodobé parkovanie vedľa odpočívadiel je vhodným riešením na zvyšovanie kapacity parkovacích miest aj pri modernizácii jestvujúcich odpočívadiel na diaľniciach a rýchlostných cestách Slovenskej republiky. Fungujúce prevádzkové vzťahy na odpočívadle zostávajú zachované, rozširujú sa len o dopravné napojenie parkoviska nákladných vozidiel. Časť existujúcich plôch na parkovanie nákladných vozidiel potom môže posilniť kapacitu parkovacích miest pre osobné vozidlá.

Oddychové zóny na odpočívadlách a ich vybavenie

Požiadavky na charakter a vybavenie oddychovej zóny na odpočívadlách sú neustále vo vývojovom procese – rovnako, ako sa vyvíjajú potreby cestujúcej verejnosti na oddych. Najmenšie zmeny registrujeme v zóne pasívneho oddychu, kde vytvárame upokojujúce priestory s lavičkami a zastrešené lavice so stolmi. Aktívny odpočinok, v rámci ktorého majú prvky vybavenia prispieť k zvýšeniu psychickej pohody cestujúcich, sa rozšíril. Na odpočívadlách vytvárame priestory, kde sa umiestňujú herné zariadenia pre detských návštevníkov rôznych vekových skupín, predovšetkým pre vekovú kategóriu od 2 do 15 rokov, a samostatne zasa zariadenia pre vodičov a spolucestujúcich bez vekového obmedzenia, ako aj bez obmedzenia hmotnosti či kondície, ktoré pozostávajú z viacfunkčných zostáv a bodových solitérnych prvkov. Oplotený výbeh pre psy tvorí samostatný priestor.

Vhodne zvolenými sadovníckymi úpravami sú oddychové zóny podľa účelu odčlenené od prevádzky na komunikáciách odpočívadla a zároveň rozčlenené navzájom, aby sa zabezpečila čo najväčšia psychická pohoda oddychujúcich a potlačila prítomnosť priľahlých plôch komunikácií. Podľa smernice sa majú na veľké odpočívadlá umiestňovať stojany s alternatívnym zdrojom energie – minimálne dva stojany na dobíjanie elektrickej energie. V rámci navrhovania odpočívadiel sa táto funkcia začleňuje v postupnosti služieb k čerpacej stanici pohonných hmôt alebo za ňu tak, aby bolo možné v budúcnosti rozšíriť počet stojanov podľa požiadaviek prevádzky elektromobilov na našich diaľniciach a rýchlostných cestách.

Na vybraných odpočívadlách sa v koncepcii odpočívadiel odporúča situovať spevnené plochy, ktoré sa budú občasne využívať ako pracovisko technickej a dopravnej kontroly. Plocha sa môže využiť aj na odstavovanie vozidiel nadrozmernej prepravy. Tieto plochy navrhujeme zaradiť v postupnosti služieb na odpočívadle za čerpanie pohonných hmôt nákladných vozidiel na samostatnú plochu bez ďalšieho vybavenia.

Príklad riešenia oddychovej zóny na odpočívadle – odpočívadlo Sekule na diaľnici D2 vpravo

Návrhy na spracovanie aktualizácie smernice odpočívadiel

Prioritou pri navrhovaní funkcií na odpočívadlách je dať cestujúcej verejnosti v priestore odpočívadla pocit bezpečnosti. Monitorovanie všetkých priestorov odpočívadiel kamerovým systémom vyvedeným do operátorského pracoviska správy diaľnic a rýchlostných ciest považujeme za samozrejmú súčasť informačného systému diaľnice/rýchlostnej cesty. Ďalším faktorom pocitu bezpečnosti je prevádzkový čas objektov situovaných na odpočívadlách. Pri nepretržitej prevádzke čerpacích staníc pohonných hmôt alebo objektov stravovacích služieb je zabezpečená určitá miera spoločenskej kontroly, ktorá je potrebná hlavne v nočných hodinách. Na malých odpočívadlách, kde sú objekty vybavenia v nočných hodinách mimo prevádzky alebo sa tam vôbec žiadne nenachádzajú, možno z dôvodov bezpečnosti uvažovať aj o zákaze prístupu na odpočívadlo počas nočných hodín.

Smernica o odpočívadlách sa nezaoberá navrhovaním parkovacích miest pre motorky. Tie považujeme za vhodné umiestniť v blízkosti objektu stravovacích služieb. Odporúčame osadiť ich pod prístrešok, ktorý ich ochráni pred nepriaznivým počasím. Práve nepriaznivé počasie môže byť totiž príčinou prerušenia jazdy a využitia služieb na odpočívadle. Pri navrhovaní odpočívadiel určujú právne normy počet parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Medzi cestujúcimi sú však aj ďalšie skupiny, ktoré by ocenili individuálny prístup, vďaka ktorému by vzniklo vyčlenenie parkovacích miest pre rodiny s deťmi a samostatne cestujúce ženy v priamej nadväznosti na objekt stravovacích služieb. Ďalšou funkciou, ktorá si postupne nachádza miesto na našich odpočívadlách, je účelová plocha na osadenie sila na skladovanie posypovej soli. Silo na skladovanie posypovej soli sa umiestňuje na výjazdovú komunikáciu z odpočívadla nad samostatný prejazdný pruh pre vozidlá údržby.

Záver

Väčšina odpočívadiel na našich diaľniciach, ktoré ešte nie sú zrealizované, bola naprojektovaná pred rokom 2013, pred platnosťou koncepcie. Preto treba pred začatím ich výstavby preveriť pôvodný návrh formou koncepčnej štúdie a upraviť tak kapacity aj rozsah poskytovaných služieb podľa súčasných požiadaviek.

TEXT : Ing. arch. Beata Durdíková,
Ing. arch. Zuzana Macháčová
OBRÁZKY: DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Beata Durdíková a Zuzana Macháčová pracujú v spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., ako hlavné projektantky na oddelení architektúry a urbanizmu.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby