Rozvoj železničnej infraštruktúry na Slovensku
Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.
Rozvoj železničnej infraštruktúry, ktorý je založený na finančnej podpore z európskych fondov, predstavuje zdĺhavý proces. Základom modernizácie železničnej infraštruktúry je Operačný program Doprava, ktorý predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. Obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrnujúcich viacročné opatrenia a ich dosiahnutie.
Modernizácia železničných koridorov v sieti ŽSR a ostatnej infraštruktúry je v existencii ŽSR najrozsiahlejšou a finančne najnáročnejšou vôbec. Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest ŽSR zároveň prevzali povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. Operačný program Doprava schválila Európska komisia 13. 9. 2007. Železnice Slovenskej republiky zabezpečujú prípravu a realizáciu projektov schválených v troch prioritných osiach:
- prioritná os č. 1 – železničná infraštruktúra,
- prioritná os č. 3 – infraštruktúra intermodálnej prepravy,
- prioritná os č. 4 – infraštruktúra integrovaných dopravných systémov.
Každá zo strategicky plánovaných investičných akcií znamenajúca prínos pre železničnú infraštruktúru musí prejsť viacerými stupňami dokumentácie projektovej prípravy – od posúdenia vplyvu stavby na životné prostredie, stavebného zámeru cez vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia až po skutočné vyhotovenie stavby. K jednotlivým stupňom sa vyjadruje štátna správa, samospráva, dotknuté organizácie, prípadne združenia v zákonne stanovených lehotách.
Na druhej strane má železnica svoje špecifiká, či už v technickej, alebo technologickej oblasti. Železničné trate sa vedú v rôznych krajinných oblastiach, kde si naprojektovanie, ale aj samotná realizácia stavby vyžadujú značné časové rozpätie práve na zabezpečenie spomínaných stupňov dokumentácie projektovej prípravy. V neposlednom rade treba brať do úvahy financie, ktoré možno prideliť zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie plánovaných, respektíve realizovaných investičných akcií vo vzťahu k modernizácii železničnej infraštruktúry. Treba však povedať, že ŽSR úspešne naplnili Operačný program Doprava najmä v prioritnej osi č. 1, ktorá rieši modernizáciu železničného koridoru V.
Efekty modernizácie sú dvojaké. Z pohľadu cestujúceho sa zvýšením traťovej rýchlosti na 160 km/h zrýchli doprava. Zároveň sa vďaka kvalitnejšej infraštruktúre, súčasťou ktorej je napríklad najmodernejší systém riadenia dopravy alebo mimoúrovňové križovania s cestnou infraštruktúrou, zvýši bezpečnosť, kvalita a komfort železničnej osobnej dopravy. Z pohľadu železníc sa znížia náklady na správu a údržbu železničnej dopravnej cesty. Moderné zabezpečovacie zariadenia už nepotrebujú pri svojej obsluhe také množstvo personálu a postupne sa bude znižovať počet zamestnancov. Náklady na údržbu klesajú aj vďaka modernej technike. Skvalitnenie technického stavu infraštruktúry je pre ŽSR nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti v európskom priestore.
Modernizácia tratí v roku 2013
Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce)
Plán na rok 2013: 26 806 176,94 €
Plán na rok 2013: 90 000 000,00 eur
Plán na rok 2013: 102 368 155,10 € |
Po konsolidácii optimalizácia a racionalizácia
Optimalizácia a racionalizácia v hospodárení ŽSR prebieha kontinuálne od roku 2002 v troch základných etapách. Už v minulosti bol proces optimalizácie naštartovaný v súlade s plnením konsolidačnej funkcie, opatreniami pri riadení ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy, ale aj v súlade s vládou schváleným Programom revitalizácie železničných spoločností.
Konsolidačná funkcia ŽSR vyplynula z Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR a bola schválená uznesením vlády SR č. 549/2003. Jej hlavným cieľom boli oddlženie Železníc SR zo strany štátu, návrh opatrení na riešenie finančnej situácie zo strany ŽSR a zavedenie opatrení na podporu zabezpečenia dlhodobej ekonomickej stabilizácie ŽSR zo strany štátu. Tieto opatrenia sa každoročne vyhodnocovali a aktualizovali a bol vytvorený finančný model na obdobie piatich rokov. Na základe vyhodnotenia plánu konsolidačnej funkcie, ukazovateľov kontrolného mechanizmu a výsledkov hospodárenia ŽSR v roku 2007 sa konštatovalo, že ťažisko zámerov vymedzených v rámci plánu plnenia konsolidačnej funkcie bolo splnené a proces konsolidácie ŽSR bol ukončený. ŽSR sa stali spoločnosťou plniacou si záväzky voči štátnym a verejnoprávnym inštitúciám, finančným inštitúciám a všetkým dodávateľom včas a v stanovenej výške.
Opatrenia pri riadení ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy sa v ŽSR prijali na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa ŽSR č. 1/2009, keď bol schválený súbor opatrení na riadenie ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy. Súbor štyridsiatich opatrení bol rozdelený do troch základných častí. Išlo o opatrenia, ktoré majú priamy dosah na Memorandum o riešení ekonomického a sociálneho stavu v železničnom sektore, opatrenia, ktoré môžu, ale nemusia mať priamy dosah na memorandum, a opatrenia, ktoré nemajú dosah na memorandum.
Programom revitalizácie železničných spoločností, ktorý bol prijatý 16. marca 2011 uznesením vlády SR č. 188, je definovaný cieľ – realizovať činnosti tak, aby sa dodržal hlavný zámer – zabezpečiť prevádzkovú, technickú a ekonomickú stabilitu v železničnom sektore SR. V programe sa definujú opatrenia v železničnom sektore, ale aj v rámci štátu. Definuje krátkodobé (okamžité), ale aj koncepčné (strategické) opatrenia na stabilizáciu železničného sektora, ktoré sa postupne napĺňajú. V podmienkach ŽSR bol tento program naplnený v roku 2012.
Plnením úloh vyplývajúcich z konsolidácie a programu revitalizácie došlo v období rokov 2002 až 2012 okrem stabilizácie napríklad aj k zníženiu počtu zamestnancov o 8 276. ŽSR tak hospodária s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Z pohľadu ozdravovania hospodárenia ŽSR v roku 2012 a v nasledujúcom období bude prioritnou úlohou pokračovať v nastavenom trende s cieľom zabezpečiť už v roku 2013 čerpanie fixnej časti ekonomicky oprávnených nákladov ŽSR vo výške 260 miliónov eur.
Strategické ciele do budúcnosti
Okrem krátkodobých opatrení sú v podmienkach ŽSR stanové koncepčné strategické opatrenia, pri ktorých je základným princípom stabilizácie predovšetkým presun výkonov z cestnej dopravy na dopravu železničnú. Železničná doprava v súčasnosti realizuje len asi 16 % objemu nákladnej prepravy SR. Vzhľadom na skutočnosť, že železničná doprava je najekologickejším druhom dopravy a Slovensko má vybudovanú pomerne veľkú železničnú sieť, v súčasnosti je jej kapacita vyťažená približne na 38 až 40 %. Cestné komunikácie sú naopak preťažené. Pri presune výkonov z cestnej dopravy na železničnú je kľúčovým faktorom štátna regulácia, ktorá by mala prostredníctvom legislatívnych nástrojov vytvoriť podmienky na presun najmä nákladnej dopravy. Vytvoriť a používať by sa mali také nástroje, ktoré zabezpečia harmonizáciu podmienok realizácie dopravy.
Zdroj: Železnice Slovenskej republiky
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
