Rozvoj železničnej infraštruktúry na Slovensku

Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.

Modernizácia tratí je kľúčová
Rozvoj železničnej infraštruktúry, ktorý je založený na finančnej podpore z európskych fondov, predstavuje zdĺhavý proces. Základom modernizácie železničnej infraštruktúry je Operačný program Doprava, ktorý predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. Obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrnujúcich viacročné opatrenia a ich dosiahnutie.

Modernizácia železničných koridorov v sieti ŽSR a ostatnej infraštruktúry je v existencii ŽSR najrozsiahlejšou a finančne najnáročnejšou vôbec. Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest ŽSR zároveň prevzali povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. Operačný program Doprava schválila Európska komisia 13. 9. 2007. Železnice Slovenskej republiky zabezpečujú prípravu a realizáciu projektov schválených v troch prioritných osiach:

• prioritná os č. 1 – železničná infraštruktúra,
• prioritná os č. 3 – infraštruktúra intermodálnej prepravy,
• prioritná os č. 4 – infraštruktúra integrovaných dopravných systémov.

Každá zo strategicky plánovaných investičných akcií znamenajúca prínos pre železničnú infraštruktúru musí prejsť viacerými stupňami dokumentácie projektovej prípravy – od posúdenia vplyvu stavby na životné prostredie, stavebného zámeru cez vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia až po skutočné vyhotovenie stavby. K jednotlivým stupňom sa vyjadruje štátna správa, samospráva, dotknuté organizácie, prípadne združenia v zákonne stanovených lehotách.

Na druhej strane má železnica svoje špecifiká, či už v technickej, alebo technologickej oblasti. Železničné trate sa vedú v rôznych krajinných oblastiach, kde si naprojektovanie, ale aj samotná realizácia stavby vyžadujú značné časové rozpätie práve na zabezpečenie spomínaných stupňov dokumentácie projektovej prípravy. V neposlednom rade treba brať do úvahy financie, ktoré možno prideliť zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie plánovaných, respektíve realizovaných investičných akcií vo vzťahu k modernizácii železničnej infraštruktúry. Treba však povedať, že ŽSR úspešne naplnili Operačný program Doprava najmä v prioritnej osi č. 1, ktorá rieši modernizáciu železničného koridoru V.

Efekty modernizácie sú dvojaké. Z pohľadu cestujúceho sa zvýšením traťovej rýchlosti na 160 km/h zrýchli doprava. Zároveň sa vďaka kvalitnejšej infraštruktúre, súčasťou ktorej je napríklad najmodernejší systém riadenia dopravy alebo mimoúrovňové križovania s cestnou infraštruktúrou, zvýši bezpečnosť, kvalita a komfort železničnej osobnej dopravy. Z pohľadu železníc sa znížia náklady na správu a údržbu železničnej dopravnej cesty. Moderné zabezpečovacie zariadenia už nepotrebujú pri svojej obsluhe také množstvo personálu a postupne sa bude znižovať počet zamestnancov. Náklady na údržbu klesajú aj vďaka modernej technike. Skvalitnenie technického stavu infraštruktúry je pre ŽSR nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti v európskom priestore.

Modernizácia tratí v roku 2013 Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100 na traťovú rýchlosť 160 km/h – I. etapa a II. etapa (úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce) Plán na rok 2013: 73 950 987,00 € Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100, na traťovú rýchlosť do 160 km/h, VI. etapa (úsek Beluša – Púchov) Plán na rok 2013: 26 806 176,94 € Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 –159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/h – IV. etapa a V. etapa – úsek Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša Plán na rok 2013: 90 000 000,00 eur Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 –159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/h – III. etapa – úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá Plán na rok 2013: 102 368 155,10 €

Po konsolidácii optimalizácia a racionalizácia
Optimalizácia a racionalizácia v hospodárení ŽSR prebieha kontinuálne od roku 2002 v troch základných etapách. Už v minulosti bol proces optimalizácie naštartovaný v súlade s plnením konsolidačnej funkcie, opatreniami pri riadení ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy, ale aj v súlade s vládou schváleným Programom revitalizácie železničných spoločností.

Konsolidačná funkcia ŽSR vyplynula z Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR a bola schválená uznesením vlády SR č. 549/2003. Jej hlavným cieľom boli oddlženie Železníc SR zo strany štátu, návrh opatrení na riešenie finančnej situácie zo strany ŽSR a zavedenie opatrení na podporu zabezpečenia dlhodobej ekonomickej stabilizácie ŽSR zo strany štátu. Tieto opatrenia sa každoročne vyhodnocovali a aktualizovali a bol vytvorený finančný model na obdobie piatich rokov. Na základe vyhodnotenia plánu konsolidačnej funkcie, ukazovateľov kontrolného mechanizmu a výsledkov hospodárenia ŽSR v roku 2007 sa konštatovalo, že ťažisko zámerov vymedzených v rámci plánu plnenia konsolidačnej funkcie bolo splnené a proces konsolidácie ŽSR bol ukončený. ŽSR sa stali spoločnosťou plniacou si záväzky voči štátnym a verejnoprávnym inštitúciám, finančným inštitúciám a všetkým dodávateľom včas a v stanovenej výške.

Opatrenia pri riadení ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy sa v ŽSR prijali na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa ŽSR č. 1/2009, keď bol schválený súbor opatrení na riadenie ŽSR v podmienkach finančnej a ekonomickej krízy. Súbor štyridsiatich opatrení bol rozdelený do troch základných častí. Išlo o opatrenia, ktoré majú priamy dosah na Memorandum o riešení ekonomického a sociálneho stavu v železničnom sektore, opatrenia, ktoré môžu, ale nemusia mať priamy dosah na memorandum, a opatrenia, ktoré nemajú dosah na memorandum.

Programom revitalizácie železničných spoločností, ktorý bol prijatý 16. marca 2011 uznesením vlády SR č. 188, je definovaný cieľ – realizovať činnosti tak, aby sa dodržal hlavný zámer – zabezpečiť prevádzkovú, technickú a ekonomickú stabilitu v železničnom sektore SR. V programe sa definujú opatrenia v železničnom sektore, ale aj v rámci štátu. Definuje krátkodobé (okamžité), ale aj koncepčné (strategické) opatrenia na stabilizáciu železničného sektora, ktoré sa postupne napĺňajú. V podmienkach ŽSR bol tento program naplnený v roku 2012.

Plnením úloh vyplývajúcich z konsolidácie a programu revitalizácie došlo v období rokov 2002 až 2012 okrem stabilizácie napríklad aj k zníženiu počtu zamestnancov o 8 276. ŽSR tak hospodária s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Z pohľadu ozdravovania hospodárenia ŽSR v roku 2012 a v nasledujúcom období bude prioritnou úlohou pokračovať v nastavenom trende s cieľom zabezpečiť už v roku 2013 čerpanie fixnej časti ekonomicky oprávnených nákladov ŽSR vo výške 260 miliónov eur.

Strategické ciele do budúcnosti
Okrem krátkodobých opatrení sú v podmienkach ŽSR stanové koncepčné strategické opatrenia, pri ktorých je základným princípom stabilizácie predovšetkým presun výkonov z cestnej dopravy na dopravu železničnú. Železničná doprava v súčasnosti realizuje len asi 16 % objemu nákladnej prepravy SR. Vzhľadom na skutočnosť, že železničná doprava je najekologickejším druhom dopravy a Slovensko má vybudovanú pomerne veľkú železničnú sieť, v súčasnosti je jej kapacita vyťažená približne na 38 až 40 %. Cestné komunikácie sú naopak preťažené. Pri presune výkonov z cestnej dopravy na železničnú je kľúčovým faktorom štátna regulácia, ktorá by mala prostredníctvom legislatívnych nástrojov vytvoriť podmienky na presun najmä nákladnej dopravy. Vytvoriť a používať by sa mali také nástroje, ktoré zabezpečia harmonizáciu podmienok realizácie dopravy.

Zdroj: Železnice Slovenskej republiky

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.