Stratégia ŽSR – investície ako dôležitá súčasť

Železničná doprava má svoje nezastupiteľné miesto najmä pri prepravách, ktoré je vzhľadom na ich objem, rozmery nákladu, prepravné vzdialenosti a ďalšie charakteristiky výhodnejšie uskutočňovať po železnici ako po ceste. V rámci osobnej prepravy predstavuje železnica dostupný, rýchly, bezpečný, environmentálne a cenovo prijateľný druh dopravy spĺňajúci podmienku zabezpečenia dopravnej obslužnosti daného územia.

Aktuálna stratégia a zámery Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) vytvárajú predpoklad na napĺňanie úlohy železníc v rámci národného hospodárstva ako spoločensky najefek­tívnejšieho druhu dopravy, pričom vychádza z podmienok kladených na ŽSR legislatívou Európskej únie (EÚ) a SR a z nevyhnutností, ktoré je potrebné v rámci interného prostredia zabezpečiť a realizovať, aby boli ŽSR stabilizovaným podnikom, prevádzkujúcim železničnú infraštruktúru v zmysle zákona a požiadaviek vlastníka dráh. Zároveň ŽSR ako manažér infraštruktúry zabezpečujú okrem udržania vnútornej a finančnej stability aj bezpečnosť a nepretržitú prevádzku železničnej siete a služby súvisiace s prevádzkovaním a zabezpečením rozvoja železničnej infraštruktúry. 

Východiská na určenie budúcich zámerov ŽSR preto zohľadňujú nielen víziu a misiu ŽSR, základné strategické ciele ŽSR, ale aj zámery EÚ a SR v sektore dopravy, na ktorého stabilizáciu a rozvoj sa v predchádzajúcich obdobiach prijali, respektíve v súčasnosti sa spracovávajú, viaceré strategické materiály a zámery. Tými najvýznamnejšími sú legislatívne akty EÚ (vrátane revízie siete TEN-T) a materiály spracovávané pod záštitou MDVRR SR. Medzi ne môžeme zaradiť pripravovanú Dopravnú stratégiu SR – časť Sektorová analýza pre železničnú dopravu, prípravu akčného plánu modernizácie železničnej infraštruktúry – MASTER PLAN, Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí schválený vládou SR, ale aj pripravovaný návrh komplexného riešenia spôsobu nakladania štátu s neprevádzkovanými dráhami a mnohé ďalšie.

Všetky uvedené východiská sú následne pretavené do zámerov ŽSR v konkrétnych oblastiach, ako je investičná a rozvojová oblasť, inovácia a výmena technológií a systémov vrátane návrhu dispečerizácie – centier riadenia dopravy na sieti ŽSR, oblasť majetku, zvyšovania ekonomickej efektívnosti ŽSR, riadenia ľudských zdrojov a podobne. Vzhľadom na definované strategické zámery ŽSR je jednou z dôležitých oblastí oblasť investícií, modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry, respektíve inovácií, práve vo vzťahu k základnému cieľu SR v oblasti modernizácie dopravnej infraštruktúry – reagovať na problémy vzniknuté súčasným stavom dopravnej siete SR. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v nasledujúcom období vychádza predovšetkým z požiadaviek na zlepšenie kvality infraštruktúry s prihliadnutím na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti dopravy.

Investície z fondov EÚ

Strategické zámery ŽSR a samotnú oblasť investícií, modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry treba vnímať v dvoch základných rovinách. Prvou sú projekty, respektíve investície realizované s podporou financovania z fondov EÚ. Počas programového obdobia 2014 – 2020 bude zohrávať významnú úlohu v súčasnosti pripravovaný akčný plán rozvoja dopravnej infraštruktúry – MASTER PLAN. V tejto oblasti je zámerom pokračovať v modernizácii V. koridoru na úsekoch po Žilinu, ďalej VI. koridoru v časti Krásno nad Kysucou – Čadca – štátna hranica a spracovať štúdiu realizovateľnosti a projektovú dokumentáciu na modernizáciu IV. koridoru Kúty – Bratislava – Nové zámky – Štúrovo – Komárno.

Na ďalší rozvoj bude potrebné spracovať štúdie realizovateľnosti pre zvyšné úseky V. koridoru (Žilina – Košice – Čierna nad Tisou), štúdiu Dopravný uzol Bratislava a dopracovať štúdiu a projektovú dokumentáciu na elektrifikáciu a optimalizáciu trate Leopoldov – Nitra – Šurany. Výhľadovo je zámerom aj príprava štúdie elektrifikácie a optimalizácie trate Zbehy – Prievidza. Z pohľadu stratégie v investičnej oblasti sa bude pokračovať v projekte Dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina (stavebný zámer a EIA a následne ďalšie stupne projektovej prípravy). K uvedeným projektom a zámerom treba pridať aj potenciálne zámery v oblasti elektrifikácie železničných tratí, respektíve traťových úsekov. Či už ide o úsek od štátnej hranice SR/AU po Devínsku Novú Ves (v rámci projektu Twin City), Bánovce nad Ondavou – Humenné, alebo Moldavu nad Bodvou – Hanisku pri Košiciach.

Investície zo zdrojov ŽSR

Druhou rovinou sú investície z vlastných zdrojov ŽSR. V tejto oblasti budú v najbližšom období zohrávať prím najmä opatrenia, respektíve úlohy, ktoré vyplynú z potreby rekonštrukcie železničnej infraštruktúry a jej súčastí vo vzťahu k predpokladanému cieľovému grafikonu vlakovej dopravy do roku 2020, ako aj odstraňovanie prechodných obmedzení traťovej rýchlosti. Ide o plnenie úloh v rámci pravidelného vyhodnocovania plnenia zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry. Okrem uvedeného tvorí významnú časť strategických zámerov dosahovanie určených štandardov na vybraných železničných staniciach. Ide o najvýznamnejšie investičné zámery vo vzťahu k stratégii ŽSR.

Štandardy zmenia tvár staníc

Stop špinavým vlakom a staniciam dáva projekt MDVRR SR. Štandardy sa postupne začnú zavádzať na celom Slovensku a zvýšia nielen úroveň cestovania vo vlakoch, ale zlepšia aj situáciu na železničných staniciach. Cieľom týchto krokov je spokojnosť cestujúcich využívajúcich železničnú osobnú dopravu. MDVRR SR stanovilo 57 staníc, na ktorých sa budú štandardy zavádzať prioritne. Zlepšia sa tak nielen služby pre cestujúcich, ale aj vzhľad samotných staníc. Ako príklad uvádzame štandard, keď priestory staníc budú musieť byť osvetlené najmenej 30 minút pred príchodom vlaku a najmenej 15 minút po jeho odchode. Stanice so zavedenou pitnou alebo úžitkovou vodou musia mať pre cestujúcich dostupné splachovacie toalety. Z exteriérov staníc bude prevádzkovateľ dráhy odstraňovať škvrny, hrdzu či grafiti. Súčasťou zmien bude aj rozdelenie nástupíšť na sektory A, B a C, čo umožní cestujúcim rýchlejšie nájdenie vozňa podľa radenia vlaku. ŽSR si plne uvedomujú, že súčasný stav niektorých železničných staníc nespĺňa kritériá modernej stanice. Dôvodov je niekoľko, predovšetkým vek staničných budov, ktorý vo väčšine presahuje 50 až 80 rokov, dokonca aj viac ako 100 rokov. Podstatná je skutočnosť, že samotné budovy železničných staníc nemožno rekonštruovať s využitím eurofondov. V zmysle uvedeného projektu sa tieto štandardy budú realizovať a uplatňovať podľa typu štandardu postupne od 1. 1. 2015 (vybavenosť železničných staníc lavičkami, WC, vykurovacími telesami) a 1. 1. 2016, respektíve 31. 12. 2016 (vzhľad a funkčnosť budov železničných staníc). ŽSR aktuálne pripravujú analýzu personálnych, technických, technologických a finančných nárokov, ako aj presný časový harmonogram konkrétnych činností a postupov.

Hospodárenie ŽSR v súčasnosti a v najbližších rokoch

Z hospodárskeho hľadiska možno rok 2013 považovať za pozitívny. Kladný výsledok hospodárenia sa dosahoval po celý rok a podľa očakávania bude kladný aj po definitívnom uzatvorení výsledku hospodárenia. Čo sa týka investičného procesu, úspechom je jednoznačne plnenie Operačného programu Doprava, a to prioritných osí týkajúcich sa železničnej infraštruktúry. Možno konštatovať, že ŽSR v tomto smere patria medzi konečných prijímateľov s takmer 100-percentnou kontraháciou. Vplyv na dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia malo najmä nižšie čerpanie nákladov a vyššie výnosy, ako predpokladal plán. Mierny nárast výnosov oproti plánu ŽSR zaznamenali aj od dopravcov (asi o 75-tisíc €).

Na tejto skutočnosti sa podieľajú najmä dopravcovia v nákladnej doprave. ŽSR mali v roku 2013 stabilný počet zamestnancov, neplánovali ani nerealizovali hromadné prepúšťanie. Na konci roka 2013 bol počet zamestnancov 14 500. Priemerná mzda predstavuje 800 €. Plán na budúci rok počíta s udržaním zamestnanosti na úrovni 14 500. Otázky miezd sa vyriešili kolektívnym vyjednávaním. Výsledkom je prijatá kolektívna zmluva, ktorá zamestnancom ŽSR garantuje nárast miezd v roku 2014 o 3 % pri zachovaní všetkých ostatných sociálnych výhod. Z hľadiska realizácie stavieb ŽSR v roku 2013 ukončili a odovzdali do užívania tunel Turecký vrch, ktorý je po dlhom období novým železničným tunelom. Je súčasťou modernizácie V. koridoru Bratislava – Žilina – Košice. V roku 2014 bude ukončená ďalšia časť modernizácie úseku Trenčianska Teplá – Beluša.

Podnikateľský plán ŽSR na roky 2014 – 2016 vyjadruje ambíciu manažmentu udržať vnútornú a finančnú stabilitu organizácie s cieľom dosiahnuť hospodárenie, ktoré nebude mať negatívny dosah na zadlženosť firmy. Z hľadiska investičného plánu z vlastných zdrojov sa ŽSR zameria najmä na riešenie a odstraňovanie havarijných stavov, odstraňovanie pomalých traťových rýchlostí, riešenie nebezpečných miest, ako sú železničné priecestia, ďalej na investície na zabezpečenie udržateľnosti železničnej prevádzky, zlepšenie a skultúrnenie podmienok pre cestujúcu verejnosť a podobne. ŽSR očakáva v budúcom roku čerpanie nákladov v celkovej výške 460,9 mil. €. Tieto budú plne kryté výnosmi v celkovej výške 465,4 mil. €, z toho poplatky za použitie železničnej infraštruktúry od dopravcov sa predpokladajú vo výške 68,5 mil. € a celková dotácia od štátu vo výške 272,5 mil. €. Hospodárenie v roku 2014 bude teda mierne ziskové. Významnú úlohu v tomto smere zohráva najmä vybilancovaná zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na rok 2014, ktorú má ŽSR uzavretú so štátom.

Zdroj: Železnice Slovenskej republiky

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.