Terminál intermodálnej prepravy Žilina

V Slovenskej republike je v súčasnosti osem prekladísk, v ktorých sa dá prekladať aspoň jeden druh intermodálnej prepravnej jednotky (IPJ). Termín prekladiská je použitý zámerne, keďže uvedené zariadenia nemožno s výnimkou terminálu v Dobrej (pri Čiernej nad Tisou) a Dunajskej Strede nazývať terminálmi intermodálnej prepravy.

Prekladiská v Bratislave ÚNS, Bratislave – prístave (Pálenisku), Žiline, Ružomberku, Košiciach a v Čiernej nad Tisou boli vybudované v 70. až 80. rokoch minulého storočia ako kontajnerové prekladiská hospodárskeho zoskupenia socialistických krajín (RVHP), prednostne určené a vybavené technickými prostriedkami len na manipuláciu s 20-stopovým kontajnermi ISO.

Prekladiská na Slovensku
Úroveň technického vybavenia a služieb v jestvujúcich prekladiskách  s výnimkou Dunajskej Stredy v SR nie je kompatibilná s modernými terminálmi intermodálnej prepravy (TIP) v ostatných krajinách Európskej únie. Manipulačné koľaje dosahujú približne len tretinu, výnimočne polovicu požadovanej dĺžky, čo neumožňuje manipuláciu s ucelenými vlakmi intermodálnej prepravy podľa Dohody o významných železničných tratiach kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch (European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations, ďalej len AGTC). Z dôvodu dodatočných  železničných  radiacich operácií a predlžovania času na spracovanie vlakov sa znižuje kvalita intermodálnej prepravy a zvyšujú sa náklady.

Väčšina manipulačných  zariadení nevyhovuje požiadavke prevádzkovej praxe v krajinách EÚ na únosnosť 45 ton na závese, teda v prekladiskách nemožno manipulovať so všetkými nákladovými jednotkami, ktoré sa bežne v intermodálnej preprave používajú.

Najväčším nedostatkom kontajnerových prekladísk v SR je však obmedzená veľkosť ich úložných plôch. Tá sa nedá ani dodatočne rozšíriť, a tak umiestniť v intravilánoch miest. Zahraniční zasielatelia a operátori intermodálnej prepravy poznajú skutočný stav prekladísk, preto len výnimočne akceptujú Slovensko ako krajinu s vhodnými podmienkami na koncové a počiatočné prepravy zásielok intermodálnej prepravy.

Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy do roku 2010, schválená uznesením vlády SR č. 37/2001, a jej aktualizácia z roku 2003 vymedzili štyri tzv. základné terminály intermodálnej prepravy (v oblasti Bratislavy, Žiliny, Košíc a Zvolena). Sú to terminály, ktorých strategický význam spočíva v ich polohe – v paneurópskych (helsinských) dopravných koridoroch, železničných tratiach intermodálnej prepravy zaradených v Dohode AGTC a ich významných križovaniach. Sú zároveň súčasťou projektu TEN-T v súlade s rozhodnutím 884/2004 Európskeho parlamentu a Rady.

Terminál intermodálnej prepravy Žilina
Terminál intermodálnej prepravy Žilina je jedným z terminálov medzinárodného významu, s ktorými počíta schválená koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy vypracovaná Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Navrhovaný TIP Žilina je situovaný medzi železničnou traťou Žilina – Vrútky a Vodným dielom Žilina v bezprostrednej blízkosti zriaďovacej stanice Teplička nad Váhom. Tá sa budovala v rokoch 1976 až 1992, no ani jedna z jej rozhodujúcich častí sa dosiaľ neskolaudovala ani neuviedla do prevádzky. V súčasnosti prebieha súťaž na zhotovovateľa rekonštrukcie zriaďovacej stanice Teplička. Plánovaná výstavba terminálu sa napojí do zhlavia medzi smerovou a odchodovou skupinou zriaďovacej stanice, teda pri projektovaní sa vychádza zo stavu, že zriaďovacia stanica Teplička je funkčná.

Terminál bude slúžiť na prekladanie IPJ z cestnej na železničnú nákladnú dopravu a opačne, ako aj na skladovanie IPJ. V termináli sa plánuje výstavba piatich koľají, z ktorých štyri budú obsluhovať dva portálové koľajové žeriavy s únosnosťou na závese 45 ton, prekladajúce tovar medzi dopravnými prostriedkami navzájom (vlak – vlak, vlak – nákladný automobil a naopak) alebo z prepravných prostriedkov na úložnú  plochu a opačne.

Jednu koľaj bude možné využiť aj na prepravu systémom RoLa – preprava tovaru v nákladnej jednotke kombinovanej dopravy spolu s posádkou vo vyhradenom ležadlovom vozni (kamióny sa pomocou čelnej rampy naložia na plošinu špeciálneho železničného vozňa a pokračujú v preprave na vlaku). Okrem žeriavov sa odporúča, aby terminál disponoval aspoň jedným doplnkovým prekládkovým mechanizmom, ktorý by sa pohyboval v priestoroch mimo ich dosah. Ako doplnkový mechanizmus na prepravu prázdnych kontajnerov sa použije mobilný manipulačný prostriedok s únosnosťou  asi 15 ton.

Terminál bude zabezpečovať manipuláciu s IPJ zo žilinského kraja a severnej časti Trenčianskeho kraja, prípadne doplňovať linky RoLa v smere sever – juh. Terminál leží na križovatke tratí AGTC C – E40 a C – E63 a jeho atrakčný obvod s dosahom 80 km umožňuje obslúžiť celý žilinský kraj, severné okresy trenčianskeho kraja, Ostravsko v ČR a južnú časť Katovického vojvodstva v Poľsku. Terminál má predpoklady stať sa vstupným a prípojným terminálom na prepravu vo všetkých smeroch a v budúcnosti bude tvoriť súčasť logistického centra pre oblasť severného Slovenska.

Riešenie terminálu
Výber vhodného typu sa uskutočnil na základe záverov analýzy doterajších riešení terminálov kombinovanej dopravy. Pri hľadaní riešenia bolo v prvom rade potrebné dbať na to, aby terminál spĺňal podmienky AGTC a mal dostatočnú výkonnosť s ohľadom na výsledok prieskumu potenciálu tovarov vhodných pre kombinovanú dopravu.

Vnútorné usporiadanie terminálu je navrhnuté s koľajovými skupinami a funkčnými celkami vedľa seba. V smere od železnice k bočnej hrádzi Vodného diela Žilina budú nasledovať v tomto poradí:

• cestná komunikácia na zabezpečenie obojstranného prístupu k mobilným čelným rampám na nakládku a vykládku cestných súprav prepravovaných v režime RoLa,
• vchodová a odchodová koľajová skupina s jednou koľajou umožňujúcou prepravy RoLa,
• manipulačné koľaje terminálu,
• úložné plochy pre IPJ,
• cestná komunikácia na obchádzanie terminálu,
• rezervný priestor na budúce úložné a manipulačné plochy určené na depóniu.

Terminál intermodálnej prepravy Žilina bude výkonný terminál s veľkou kapacitou napojený na logistické centrá, preto sa navrhlo požadujúce vybavenie a technológia:

• dva portálové koľajové žeriavy,
• jeden mobilný čelný ramenový prekladač ľahkej konštrukcie,
• obslužná technológia prekládky s prvkami prúdovej metódy práce s jedným okruhom,
• vertikálna prekládka veľkých kamiónov (VK), výmennej nadstavby na cestné nákladné vozidlo (VN) a návesov,
• možnosť horizontálnej nakládky a vykládky cestných súprav v systéme RoLa,
• a doplnkové služby:
  • colné vypravenie,
  • opravy a revízie VK a VN,
  • sociálne vybavenie a stravovacie služby,
  • logistické služby,
  • poradenské a informačné služby,
  • čistenie nádržkových IPJ.

V čase predpokladaného spustenia TIP do prevádzky (predpokladá sa najskôr v roku 2012) by mohol prepravný prúd smerujúci do atrakčného obvodu dosahovať v prvom roku prevádzky asi 200 000 ton tovaru vhodného na intermodálnu prepravu a vystupujúci prúd asi 300 000 ton (bez započítavania objemov od KIA Motors). V rutinnej prevádzke možno očakávať postupné narastanie množstva prepraveného tovaru. Z toho vyplýva, že potreba regiónu si vyžiada presunúť intermodálnou prepravou asi 500 000 ton ročne. Tento objem tovaru predstavuje pri vyťažení 16,5 t/IPJ asi 30 000 IPJ/rok.

Terminál je navrhnutý tak, že prekladacie zariadenia, plochy, koľaje a parkoviská sú v navrhovanom termináli dimenzované s dostatočnou rezervou, aby aj v prípade objemov, ktoré prekročia očakávania, terminál zvládal denné úlohy. Priestorové usporiadanie TIP poskytuje do budúcnosti možnosť rozširovať terminál aj logistické centrum nákladnej dopravy (LCND). Možnosť dokúpenia tretieho portálového žeriavu vytvára predpoklad na zabezpečenie dostatočnej rezervy prekládkovej výkonnosti terminálu.

Severný pohľad

Žeriavová dráha je pre oba žeriavy spoločná a jej dĺžka je 750 m, aby bolo možné obslúžiť celý vlak bez posunovania. V záujme využitia žeriavovej dráhy sú všetky navrhnuté manipulačné koľaje dlhšie ako 750 m.
Terminál intermodálnej prepravy Žilina bude napojený na cestnú sieť novoriešenou prístupovou komunikáciou a úrovňovou stykovou križovatkou na komunikáciu II/583/A.

Prístupová komunikácia je navrhnutá v kategórii C 9,5/60 so šírkou jazdných pruhov 3,5 m.
Alternatívnym riešením je napojenie terminálu pôvodnou komunikáciou popod hrádzu Vodného diela Žilina s napojením na cestu III/018 89 a ďalším pokračovaním po ceste I/18 v smere na Martin.

Z navrhovanej technológie a použitých technických zariadení vyplynula potreba pracovných síl a predpokladá sa, že v čase dosiahnutia špičkovej výkonnosti bude v termináli zamestnaných okolo 35 zamestancov.

Technické údaje navrhovaných žeriavov Nosnosť na závese: 45 t Rozchod koľají žeriavu: 44,78 m Pracovné rýchlosti: zdvih pri plnom zaťažení: 0 – 20 m/min zdvih pri čiastočnom zaťažení: 0 – 40 m/min rýchlosť žeriavu po koľajach: 0 – 120 m/min rýchlosť pohybu závesu:    0 – 140 m/min otáčanie závesu: 0 – 2 otáčky/min rozsah otočenia závesu: 305° výška zdvihu: 12 m

Základná prepravná kapacita pri nábehu: 30 000 IPJ/rok Počet prekladaných IPJ za deň (250 dní): 120 IPJ/deň Pri 8-hodinovom pracovnom čase jedna manipulácia trvá: 8 minút Celkový počet IPJ v dosahu žeriavu: 3 598 TEU* Celkový počet prázdnych IPJ na skladovej ploche: 1 998 TEU Administratívna budova Plocha kancelárskych miestností: 482,22 m2 Plocha jedálenského zariadenia: 257,85 m2 Opravárenská hala IPJ Plocha opravárenskej haly: 767,89 m2 Kapacita opravovaných IPJ: 4 – 5 ks 20-stopových alebo 6 – 8 ks 20-stopových kontajnerov Plocha skladov: 146,40 m2 Plocha kancelárskeho zabezpečenia: 86,63 m2 Parkoviská Počet parkovísk nákladných áut (NA) na vstupe: 63 státí Počet parkovísk NA na výstupe: 35 státí Počet parkovísk osobných áut (OA) na vstupe: 95 státí Počet odstavných plôch pre výmenné nádstavby: 33 státí Plocha odstavených IPJ v dosahu žeriava: 31 587 m2 Plocha odstavených prázdnych IPJ: 23 817 m2 Plocha na deponovanie poškodených IPJ: 8 877 m2 * Pozn.: TUE – jednotková veličina kapacity s veľkosťou 20-stopového kontajneru ISO radu

Ing. Eduard Prochác
Vizualizácie: Ing. Peter Žižák

Eduard Prochác je manažér projektu a autorizovaný inžinier pozemných stavieb, ktorý pracuje v spoločnosti REMING Consult, a. s., od roku 2005.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.