ASB Články na tému

tunely

Približne na prelome tisícročí sa spoločnosť Doprastav, a.s., začala venovať segmentu podzemných stavieb, ktorý zahŕňa aj výstavbu a rekonštrukciu tunelov rôznymi technológiami.

Cestná doprava na Slovensku čelí rastúcej intenzite premávky, čo zvyšuje nároky na infraštruktúru. Diaľničné úseky a cestné tunely sú kľúčovými prvkami dopravnej siete a ich technologické vybavenie musí spĺňať najprísnejšie bezpečnostné a prevádzkové normy. Spoločnosť PPA CONTROLL, a. s., zohráva významnú úlohu v tejto oblasti už od roku 2002, pričom jej prvým projektom bolo technologické vybavenie diaľničného tunela Branisko.

Tunely na novostavbách diaľnic aj železníc predstavujú spravidla nielen objekty s najvyššími nákladmi, ale aj s najdlhším časom výstavby, ktorý následne ovplyvňuje čas výstavby celého úseku príslušnej dopravnej infraštruktúry. Rýchlosť výstavby je okrem objektívnych faktorov, akými sú geologické a morfologické podmienky, podmienená aj subjektívnymi faktormi, najmä zvolenou metódou razenia a tiež počtom pracovísk – čelieb, z ktorých sa tunelové rúry razia.

Stavbu D1 Hubová – Ivachnová s dĺžkou hlavnej trasy 14 920 m realizuje Združenie Čebrať s vedúcim členom OHLA, a. s., Brno, a členom združenia spoločnosťou VÁHOSTAV, a. s., Bratislava. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Konštrukčné vrstvy vozoviek na hlavnej trase a v tuneli zabezpečuje spoločnosť VÁHOSTAV. Ukladanie nestmelenej zmesi (UM (ŠD)) a cementom stmelenej zmesi (CBGM) realizuje jej dcérska spoločnosť VHS-Asfalty, s. r. o., Bratislava. Tieto zmesi vyrába spoločnosť VÁHOSTAV vo vlastnej výrobni pri obci Lisková.

Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou ­tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.

Časopis Inžinierske stavby -

Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.

Časopis Inžinierske stavby -

Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.

Časopis Inžinierske stavby -

V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.

Časopis Inžinierske stavby -

V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.

V tuneli Višňové zabetónovali poslednú klenbu. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej má tunel dokončené základové pásy a sekundárne ostenie vrátane hĺbených častí tunela. Na betonáž nasadili päť betónovacích vozíkov a počas betonáží pracovalo v tuneli priemerne 300 ľudí.

TASR -

Metrostav Norge AS razí cestný tunel medzi dvomi faerskými dedinkami. Ide o historicky prvú zákazku tejto spoločnosti na území Faerských ostrovov. Samotné razenie tunela by malo trvať 33 týždňov. Práce sťažuje nepredvídateľné počasie ale aj ovce.