Diaฤพnica D4, tunel Karpaty
Budovanie cestnej siete nadradenรฝch komunikรกciรญ v bratislavskom regiรณne sa dosiaฤพ realizovalo s ohฤพadom na nepriechodnosลฅ masรญvu Malรฝch Karpรกt. Najjednoduchลกie prepojenie ฤพavobreลพnรฝch dopravnรฝch koridorov od severozรกpadu (D2 zo smeru Malacky, Kรบty) a severovรฝchodu (D1 zo smeru Trnava, Pezinok) sa v minulosti vyrieลกilo prevedenรญm vลกetkej dopravy na pravรฝ breh Dunaja.
Novonavrhovanรฝ รบsek diaฤพnice D4 Bratislava, Raฤa โ Zรกhorskรก Bystrica, sรบฤasลฅou ktorรฉho je diaฤพniฤnรฝ tunel Karpaty s dฤบลพkou 10 980 m, by okrem prepojenia diaฤพnic D1 a D2 popod masรญv Malรฝch Karpรกt podstatne skrรกtil dopravnรฉ vzdialenosti vo vรฝchodno-zรกpadnom smere a zรกroveล zabezpeฤil diverzifikรกciu dopravnรฉho prรบdu v prรญpade vzniku โincidentuโ v dopravnom lieviku na รบseku Prรญstavnรฉho mosta.
Pre Bratislavu, ktorej cestnรก sieลฅ nadradenรฝch komunikรกciรญ sa dosiaฤพ budovala s ohฤพadom na nepriechodnosลฅ masรญvu Malรฝch Karpรกt juลพnรฝm obchvatom mesta, t. j. cez vodnรฝ tok Dunaja, by trasa diaฤพnice D4 Bratislava, Raฤa โ Zรกhorskรก Bystrica s tunelom Karpaty znamenala nielen podstatnรฉ odฤพahฤenie vnรบtornรฉho diaฤพniฤnรฉho prieลฅahu mesta (Prรญstavnรฉho mosta a mosta Lafranconi) od tranzitnej dopravy, ale predovลกetkรฝm skrรกtenie dopravnej vzdialenosti vo vรฝchodno-zรกpadnom smere a vybudovanie alternatรญvnej komunikรกcie k preลฅaลพenรฉmu vnรบtromestskรฉmu รบseku diaฤพnice D1 a D2.
V sรบฤasnosti dochรกdza do hlavnรฉho mesta za prรกcou denne asi 100 000 aลพ 150 000 ฤพudรญ, ktorรญ v rรกmci individuรกlnej automobilovej dopravy vstupujรบ na โรบzemie hlavnรฉho mestaโ z tรฝchto smerov:
- od severozรกpadu โ zo smeru Malacky a Kรบty po diaฤพnici D2,
- od severovรฝchodu โ zo smeru Trnava a Pezinok po diaฤพnici D1 a ceste 502,
- od vรฝchodu โ zo smeru Senec a Komรกrno,
- od juhu โ smerom od hranice s Maฤarskom a Rakรบskom.
Vybudovanie diaฤพnice D4 okolo Bratislavy je len prvรฝm, zato vรฝznamnรฝm krokom k rieลกeniu problematiky dopravy na รบzemรญ hlavnรฉho mesta SR, ktorรฝ zabezpeฤรญ segregรกciu tranzitnej dopravy od individuรกlnej automobilovej dopravy, nerieลกi vลกak problematiku รบzkych dopravnรฝch hrdiel ลกirลกieho centra Bratislavy. Plnรฝ prรญnos diaฤพniฤnรฉho obchvatu Bratislavy sa prejavรญ aลพ po dobudovanรญ:
- diaฤพnice D4 na รบseku Bratislava, Raฤa โ Zรกhorskรก Bystrica s tunelom Karpaty, ktorรฝ prepojรญ dva hlavnรฉ diaฤพniฤnรฉ ลฅahy na ฤพavej strane Dunaja,
- vnรบtornรฉho mestskรฉho okruhu so systรฉmom radiรกl, ktorรฝ bude vertikรกlne segregovanรฝ od ostatnej dopravy a ktorรฉho vลกetky kriลพovania s ostatnรฝmi komunikรกciami budรบ mimoรบrovลovรฉ.
Vybudovanรญm poslednรฉho รบseku diaฤพnice D4 s tunelom Karpaty sa prepoja diaฤพnice D1 a D2 na ฤพavom brehu Dunaja a zรกroveล sa radikรกlne skrรกti dopravnรก vzdialenosลฅ pre pribliลพne 18 000 aลพ 22 000 vozidiel, ktorรฉ tadiaฤพ prejdรบ za 24 h v smere zรกpad โ vรฝchod, v porovnanรญ s tzv. nรกhradnรฝmi trasami (obr.โฏ1). Dopravnรก vzdialenosลฅ sa skrรกti:
- o 18 km oproti โnรกhradnej traseโ ฤ. 1: D2 Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ grunty, D1 Mierovรก โ Seneckรก (dฤบลพka trasy 34,85 km),
- o 31 km oproti โnรกhradnej traseโ ฤ. 2: D2 Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ grunty, D4 Jarovce โ Raฤa (po vybudovanรญ) (dฤบลพka trasy 47,80 km).
Obr. 1 Situรกcia diaฤพnice D4
Smerovรฉ a vรฝลกkovรฉ vedenie trasy
Navrhovanรฝ รบsek diaฤพnice D4 (s tunelom Karpaty) prechรกdza z rovinatรฉho รบzemia Podunajskej nรญลพiny na juhu cez hrebeล Malรฝch Karpรกt do Zรกhorskej nรญลพiny na severe zรกujmovรฉho รบzemia.
Zaฤiatok rieลกenรฉho รบseku v km 0,000 000 D4 Bratislava, Raฤa โ Zรกhorskรก Bystrica sa nachรกdza severovรฝchodne od mestskej ฤasti Bratislava-Raฤa (severne od obce Vajnory), kde nadvรคzuje na pripravovanรบ diaฤพnicu D4 Jarovce โ Kriลพovatka Raฤa, ktorรก je sรบฤasลฅou diaฤพniฤnรฉho obchvatu mesta Bratislavy, v sรบฤasnosti realizovanรฉho v rรกmci PPP projektu.
Poloha vรฝchodnรฉho tunelovรฉho portรกlu tunela Karpaty je situovanรก s ohฤพadom na umiestnenie MรK s cestou II/502 a na moลพnosti smerovรฉho a najmรค vรฝลกkovรฉho vedenia diaฤพnice kategรณrie D 26,5 pre nรกvrhovรบ rรฝchlosลฅ 120 km/h (100 km/h v tuneli) v terรฉnnej depresii Raฤieho potoka pod vรฝchodnรฝmi svahmi Vajnorskej hory.
Nadvรคzujรบci รบsek dvojrรบrovรฉho tunela Karpaty so smerovo rozdelenou dopravou vedie v priamej trase s dฤบลพkou 7 935 m v osi D4, priฤom pozdฤบลพny sklon mรก po km 7,163 stรบpanie 0,70 %, odtiaฤพ klesรก v sklone 0,70 % aลพ po zรกpadnรฝ โ stupavskรฝ portรกl.
Vyรบstenie tunela Karpaty s celkovou dฤบลพkou 10 980 m je navrhnutรฉ v km 16,525 D4, severozรกpadne od obce Marianka. Zvyลกnรฝ รบsek diaฤพnice D4 bude viesลฅ na dฤบลพke asi 1,00 km v nรกsype v pravotoฤivom smerovom oblรบku s polomerom r = 2 600 m, s klesanรญm 0,70 %.
Trasa diaฤพnice sa podฤพa DUล nultรฉho okruhu napรกja v koridore na uลพ zrealizovanรฝ รบsek diaฤพnice D4 kriลพovatka Stupava (D2/D4) โ kriลพovatka Zรกhorskรก Bystrica vo vzdialenosti asi 150 m od zรกstavby.
Tab. 1 รdaje o tuneli Karpaty
Inลพinierskogeologickรฉ pomery v trase tunela
Najdlhลกia ฤasลฅ tunela sa bude realizovaลฅ v masรญve granitickรฝch hornรญn so zastรบpenรญm viacerรฝch litologickรฝch typov. Na dobrรฉ geoยญtechnickรฉ vlastnosti zdravรฝch a neporuลกenรฝch hornรญn v tomto รบseku budรบ maลฅ nepriaznivรฝ vplyv najmรค:
- zรณny rozvoฤพnenia a zvetrania v okrajovej ฤasti masรญvu, ktorรฉ reprezentujรบ zvodnenรฉ zรณny a kolektory vody,
- zรณny poruลกenia a rozvoฤพnenia s predpokladom zvodnenia v zรณnach interpretovanรฝch hlavnรฝch listrickรฝch zlomov; pri oboch typoch poruลกenia dominuje smer SV-JZ so sklonom k JV aลพ smer S-J so sklonom k Z,
- zรณny alpรญnskej tektonogรฉzy charakteru mylonitov s orientรกciou najmรค v smere SV-JZ so sklonom k JV, ktorรฉ tvoria zรณny hydrogeologickรฝch bariรฉr,
- predpokladanรฉ ลกikmรฉ zรณny zbridliฤnatenia spรคtรฉ s etapou aktivity striลพnรฝch SZ-JV zlomov, ktorรฉ vymedzujรบ koridor tunela zo SV a z JZ a tvoria zรณny hydrogeologickรฝch bariรฉr.
V รบseku od 9,00 po 10 km (oblasลฅ Marianky) bude tunel prechรกdzaลฅ sรบvrstvรญm mariรกnskych bridlรญc s generรกlnym sklonom k JV-V, lokรกlne aลพ so subhorizontรกlnym uloลพenรญm, za ktorรฝmi nasledujรบ polohy neogรฉnnych pieskov a siltovitรฝch aลพ รญlovitรฝch pieskov.
Vรฝsledky z matematickรฉho modelovania hydrogeologickรฉho modelu masรญvu poukazujรบ na nevyhnutnosลฅ pouลพiลฅ takรบ techniku vรฝstavby tunelovรฝch rรบr, aby bolo pri razenรญ tunela moลพnรฉ rรฝchlo zabudovaลฅ nepriepustnรฉ samonosnรฉ vodotesnรฉ ostenie ฤo najbliลพลกie k ฤelbe tunela s cieฤพom minimalizovaลฅ ovplyvnenie hladiny podzemnรฝch vรดd.
Obr. 2 TBM s plรกลกลฅom, Wienerwaldtunnel (zdroj: www.herrenknecht.cn)
Vyลกลกie opรญsanรฉ moลพnรฉ negatรญvne ovplyvnenie hladiny podzemnรฝch vรดd moลพno plne eliminovaลฅ pouลพitรญm vhodnej metรณdy vรฝstavby tunelovรฝch rรบr โ metรณdy TBM (profilovรฉho raziaceho stroja s plรกลกลฅom), pri ktorej sa dรก ihneฤ po vyrazenรญ danรฉho รบseku tunela pod ochranou oceฤพovรฉho plรกลกลฅa raziaceho stroja montovaลฅ ลพelezobetรณnovรฉ segmentovรฉ ostenie z prefabrikovanรฝch dielcov s vodotesnรฝmi spojmi. Tento spรดsob vรฝstavby eliminuje vplyv drenรกลพneho รบฤinku razenia tunela na okolitรฝ horninovรฝ masรญv a hladinu podzemnรฝch vรดd.
Ak by sa poฤas realizรกcie tunelovรฝch rรบr narazil vรฝdatnรฝ zdroj podzemnej vody, treba sa orientovaลฅ na moลพnosลฅ vyuลพiลฅ podzemnรฉ dielo ako zdroj pitnej vody. Z technickรฉho aj hygienickรฉho hฤพadiska nie je problรฉmom vybudovanie zรกchytu hlavnรฝch vรฝverov podzemnej vody poฤas raziacich prรกc a ich zvedenie do tunelovej rรบry bez toho, aby sa voda kontaminovala. Takรฉto rieลกenia sรบ beลพnรฉ nielen vo svete, ale aj u nรกs (napr. ฤremoลกniansky tunel).
Technolรณgia razenia tunelovรฝch rรบr
Vzhฤพadom na dฤบลพku navrhovanรฝch tunelovรฝch rรบr sa mรก tunel raziลฅ pomocou plnoprofilovรฉho raziaceho stroja (TBM) s plรกลกลฅom. Pri kontinuรกlnom razenรญ sa poฤรญta so 14-mesaฤnรฝm ฤasovรฝm intervalom prรญpravy, ktorรฝ zahลลa vybudovanie prรญstupovรฝch ciest, zariadenรญ staveniska a portรกlovรฝch jรกm na razenie, vรฝrobu raziaceho stroja TBM, jeho dodรกvku a montรกลพ v priestore portรกlovej jamy.
Vzhฤพadom na rozsah projektu predpokladรกme, ลพe vรฝstavba รบseku sa zaฤne razenรญm diaฤพniฤnรฝch tunelov (dฤบลพka 2 ร 10 km) pomocou dvoch plnoprofilovรฝch raziacich strojov (TBM) s plรกลกลฅom s priemerom raziacej hlavy 12,50 m (obr. 3).
Obr. 3 Vzorovรฝ prieฤny rez pravou (severnou) tunelovou rรบrou tunela Karpaty
Navrhnutรก technolรณgia vรฝstavby umoลพลuje ihneฤ po vyrazenรญ tunela pod ochranou oceฤพovรฉho plรกลกลฅa raziaceho stroja montovaลฅ ลพelezobetรณnovรฉ segmentovรฉ ostenie z prefabrikovanรฝch dielcov s vodotesnรฝmi spojmi a zabezpeฤiลฅ okamลพitรบ vodotesnosลฅ realizovanรฉho diela.
Predpokladanรฉ mnoลพstvo vyลฅaลพenej rรบbaniny z tunelovรฝch rรบr diaฤพniฤnรฝch tunelov bude 2 700 000 m3, ฤo pri koeficiente nakyprenia k = 1,3 predstavuje 3 510 000 m3 materiรกlu.
Poฤas razenia tunelov sa bude vลกetka rรบbanina z tunelovรฝch rรบr dopravovaลฅ pomocou pรกsovรฝch dopravnรญkov priamo na sklรกdky materiรกlov pri zรกpadnom portรกli tunela Karpaty. Vhodnรก rรบbanina sa mรดลพe po predrvenรญ pouลพiลฅ do nรกsypov presypanรฝch zelenรฝch mostov (biokoridorov) a ฤalลกรญch zemnรฝch konลกtrukciรญ.
Stavebnotechnickรฉ rieลกenie diaฤพniฤnรฝch tunelov รบzko sรบvisรญ s technolรณgiou kontinuรกlneho razenia. Nosnรบ konลกtrukciu tunela tvorรญ dvojvrstvovรฉ ostenie. Prvou vrstvou je ลพelezobetรณnovรฉ ostenie z prefabrikovanรฝch segmentov s hrรบbkou 450 mm s vodotesnรฝmi spojmi, ktorรฉ sa realizuje ihneฤ po vyrazenรญ danรฉho รบseku. Toto ostenie zabezpeฤuje okamลพitรบ vodotesnosลฅ diela a eliminuje drenรกลพny รบฤinok tunela. Druhรบ vrstvu tvorรญ sekundรกrne (finรกlne) ostenie tunela s medziฤพahlou hydroizolaฤnou membrรกnou, ktorรฉ mรก charakter obkladu.
Celรฝ prieฤny rez tunelov je dispoziฤne rozdelenรฝ na dve ฤasti tak, aby po samotnom razenรญ tunela a zhotovenรญ segmentovรฉho ostenia s odstupom asi 2 000 m mohla kontinuรกlne nasledovaลฅ realizรกcia vnรบtornรฝch konลกtrukciรญ tunela (zรกkladovรฝch pรกsov, ลพelezobetรณnovej dosky vozovky, sekundรกrneho ostenia), a to bez preruลกenia odลฅaลพby rรบbaniny z tunela a zรกsobovania stroja prefabrikovanรฝmi tubbingmi.
Spodnรก ฤasลฅ diaฤพniฤnรฉho tunela bude slรบลพiลฅ ako kolektor pre kรกblovรฉ trasy, prรญstupovรก komunikรกcia pre zรกsahovรฉ jednotky a v neposlednom rade aj ako รบnikovรก chodba. Vstupy do tejto รบnikovej chodby budรบ zabezpeฤenรฉ cez schodiskรก z prieฤnych prepojenรญ so vzรกjomnou vzdialenosลฅou 250 m.
V hornej ฤasti sa nachรกdza dopravnรฝ priestor s prejazdnรฝm gabaritom s vรฝลกkou 4,80 m v zmysle STN 73 7507. ล รญrkovรฉ usporiadanie vozovky je navrhnutรฉ v zmysle STN 73 7507 s dvoma jazdnรฝmi pruhmi so ลกรญrkou 4,00 m a s postrannรฝmi chodnรญkmi so ลกรญrkou 1,00 m, v ktorรฝch sรบ umiestnenรฉ chrรกniฤky pre kรกblovรฉ trasy a potrubie poลพiarneho vodovodu.
Zรกkladnรฉ รบdaje o stavbe
Nรกzov: Diaฤพnica D4 Bratislava, Raฤa โ Zรกhorskรก Bystrica, tunel Karpaty
Charakter ฤinnosti: novostavba
Vyลกลกรญ รบzemnรฝ celok: Bratislavskรฝ samosprรกvny kraj
Okres: Bratislava, Pezinok, Malacky
Obec: Bratislava
Katastrรกlne รบzemie: Bratislava: Raฤa, Vajnory, Zรกhorskรก Bystrica; Pezinok: Svรคtรฝ Jur; Malacky: Stupava, Marianka, Borinka, Mรกst I, II, III, Hrubรฉ Lรบky
Obstarรกvateฤพ: Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ, a. s.
Nadriadenรฝ orgรกn: Ministerstvo dopravy a vรฝstavby SR
Zhotovovateฤพ IGHP: HydroGEP, s. r. o.
Projektant: TAROSI c.c., s. r. o.
Stupeล dokumentรกcie: technickรก ลกtรบdia
Hlavnรฝ inลพinier projektu: Ing. Jรกn Snopko
Zรกver
Vฤaka vybudovaniu poslednรฉho รบseku diaฤพnice D4 s tunelom Karpaty sa radikรกlne skrรกti dopravnรก vzdialenosลฅ pre 18 000 aลพ 22 000 vozidiel/24h v zรกpadno-vรฝchodnom smere oproti tzv. nรกhradnรฝm trasรกm a zรกroveล sa odฤพahฤรญ doprava na preลฅaลพenรฝch รบsekoch vnรบtromestskej diaฤพnice D1 a D2 (Prรญstavnรฝ most, tunel Sitina, most Lafranconi).
Motorway D4, Karpaty tunnel
The existing building network highway communications in the Bratislava region, has been carried out in โrespect “ of the Small Carpathians massif. In the past, the easiest connection left sides transport corridors from west (highway D2 from the direction Malacky, corners) and the northeast (D1 motorway from the direction of Trnava, Pezinok ) has been resolved by transferring all traffic on the right bank of the Danube.
New proposed motorway section D4 Bratislava Raca – Zรกhorskรก Bystrica, which includes highway tunnel Carpathians of 10 980 m, inter linkage of highway D1 and D2 on the underneath of the Small Carpathian significantly shorten transportation distances in the east – west and would ensure the diversification of traffic flow in the event of an „incident“ in the transport funnel Harbour Bridge.
TEXT: Ing. Jรกn Snopko, Ing. Jana Chabroลovรก, Ing. Zuzana Oravcovรก, Mgr. Matรบลก Klรบz
OBRรZKY: TAROSI c.c., s. r. o.
Jรกn Snopko a Zuzana Oravcovรก pรดsobia v spoloฤnosti TAROSI c.c., s. r. o. Jana Chabroลovรก pรดsobรญ na SvF STU v Bratislave. Matรบลก Klรบz pracuje v spoloฤnosti HydroGEP, s. r. o.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby 5/2017.