Úsek diaľnice D1 Dubná skala – Turany je vo výstavbe

Výstavba strategického severného úseku diaľnice D1 severne od Martina medzi Dubnou Skalou a Turanmi sa začala v decembri minulého roka. Stavba sa realizuje podľa metódy naprojektuj a postav – podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC. Ukončenie výstavby a uvedenie do prevádzky úseku dlhého 16,405 km je plánované v závere roka 2014.

Diaľnica D1 v úseku Dubná skala – Turany je súčasťou základného diaľničného ťahu v Slovenskej republike v smere západ – východ, je situovaná v trase multimodálneho koridoru č. V (vetva A) Bratislava – Žilina – Poprad – Košice – Užgorod – Ľvov celoeurópskej cestnej siete, ako aj európskej cesty E 50. Základným cieľom výstavby je presmerovať tranzitnú dopravu z preťaženej, technickými parametrami a stavebno-technickým stavom zaostávajúcej cesty I/18, prechádzajúcej v prieťahu alebo v dotyku intravilánmi Vrútok, Martina, Sučian a Turian na bezpečnú, kapacitnú, dopravne komfortnú trasu diaľnice D1.

Výstavba diaľnice D1 na uvedenom úseku napĺňa strategické ciele rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry v súlade s hlavnými koncepčnými a územnoplánovacími dokumentmi Slovenskej republiky a vytvára predpoklady na nadväznú výstavbu diaľnice D1 v smere na Hričovské Podhradie západným smerom a Ružomberok východným smerom. V roku uvedenia do prevádzky sa počíta s dopravným zaťažením 18 00 až 21 800 vozidiel v profile za 24 hodín. Po 30 rokoch podľa spracovanej prognózy v nadväznosti na dostavbu uceleného ťahu diaľnice D1 sa táto intenzita premávky viac ako zdvojnásobí. Z uvedených skutočností vychádza strategická priorita diaľničného úseku Dubná skala – Turany v celoštátnych aj európskych súvislostiach.

Stavbu realizuje spoločnosť VÁHOSTAV – SK, a. s., Žilina, a jej celkový rozsah je definovaný 282 stavebnými objektmi a 12 prevádzkovými súbormi. Medzi rozhodujúce časti stavby okrem diaľnice patrí diaľničný privádzač Martin, štyri mimoúrovňové križovatky Dubná skala, Martin 1, Martin 2, Turany, obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička, 27 nových trvalých mostov a 2 rekonštrukcie mostov, 10 oporných a zárubných múrov. Súčasťou stavby je výstavba takmer 10 km protihlukových stien a asi 7 km ochranných stien pre vtáky.

Prehľadná situácia vedenia trasy diaľnice D1 Dubná skala – Turany

Diaľnica D1
Začiatok predmetného úseku diaľnice D1 je situovaný v križovatke Dubná skala, kde diaľnica nadväzuje za východným portálom tunela Višňové na predchádzajúci úsek – stavby Diaľnica D1 Višňové – Dubná skala. V priestore križovatky Dubná skala diaľnica D1 mimoúrovňovo križuje na mostnom objekte postupne cestu I/18 železničnú trať Košice – Žilina a rieku Váh. Ďalej trasa prechádza úžinou medzi riekou Váh a Krpelianskym kanálom asi 800 m pred jeho zaústením do Váhu. Južne od obce Lipovec a Turčianske Kľačany je diaľnica vedená v inundácii Váhu v dĺžke takmer 4 km, pričom okrajom PHO II. stupňa obchádza z juhozápadnej strany vodný zdroj Lipovec, ďalej pokračuje súbežne s elektrickým vzdušným vedením 2 × 400 kV Varín – Sučany a obchádza dobývací priestor Lipovec. V mieste existujúcej lávky pre peších z Turčianskych Kľačian prechádza mostným objektom na ľavý breh rieky Váh. Ďalej sa diaľnica približuje ku koľajisku železničnej stanice Vrútky a následne vstupuje zo západnej strany do okraja zástavby obce Sučany. Tu vedie v dotyku s ľavostrannou hrádzou Váhu.

Trasa pokračuje súbežne so železničnou traťou Košice – Žilina. Západne od železničnej zastávky Sučany prechádza pod novobudovaným mostom cez násypové teleso bývalej cesty I/18 a následne pod existujúcim mostom na ceste I/18. Zo severnej strany obchádza areál firmy Prefa Sučany a nadjazdom križuje železnicu. Za železničnou traťou diaľnica vedie vo vysokom násype a mostom preklenie oblasť mokradí pri Kantorskom potoku. Južne od obce Turany D1 vystupuje na severné úpätie Veľkej Fatry, kde je v záreze v asi km 11,2 situované obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička. V ďalšom priebehu trasa diaľnice klesá smerom k rieke Váh, ktorú križuje mostným objektom. Následne sa diaľnica D1 postupne zatáča severovýchodným smerom a mostom prekonáva existujúcu dvojkoľajovú železničnú trať a Krpeliansky kanál. Predmetný úsek diaľnice končí v križovatke Turany v mieste napojenia na cestu I/18.

Celý úsek diaľnice D1 je navrhnutý v šírkovom usporiadaní kategórie D 26,5/120. Celko­vá dĺžka realizovaného úseku diaľnice D1 je 16,405 km. Vozovka diaľnice je polotuhá s krytom z modifikovaného asfaltového kober­ca mastixového s celkovou hrúbkou 580 mm.

Privádzač Martin
V pracovnom staničení km 5,7 diaľnice D1 sa v križovatke Martin1 pripája na diaľnicu privádzač Martin. Na konci je privádzač pripojený medzi mestom Martin a obcou Sučany cez križovatku Martin 2 na cestu I/18. Dĺžka privádzača je 1,966 km. Privádzač je navrhnutý v kategórii R 22,5/80. Po dobudovaní bude tvoriť severojužné dopravné prepojenie diaľnice D1 a cesty I/18 v priemyselnej zóne na severovýchodnom okraji Martina. Výhľadovo bude trasa privádzača Martin pokračovať ako rýchlostná cesta R3 východným obchvatom mesta Martin.

Mimoúrovňové križovatky
Križovatka Dubná skala
V stiesnených pomeroch vymedzených úpätím Lúčanskej Malej Fatry z juhozápadu, riekou Váh a železničnou traťou Žilina – Košice od severu je situovaná v tesnej blízkosti východného portálu budúceho tunela Višňové mimoúrovňová križovatka Dubná skala. Križovatka navrhnutá ako neúplná štvorvetvová križovatka (s vylúčením vpravo odbočujúcich dopravných smerov na ceste I/18 v smere na diaľnicu a vľavo odbočujúcich smerov z diaľnice na cestu I/18) rieši dopravné prepojenie diaľnice D1 a cesty I/18 na začiatku trasy budovaného úseku diaľnice D1 medzi Vrútkami a Žilinou. Jednopruhové vetvy križovatky sú navrhnuté v šírkovom usporiadaní C 7,5/50 (35). Križovatka je celá umiestnená v násype, pričom svahy na vetve v smere Višňové a Žilina sa zo strany priľahlej zástavby zabezpečia opornými konštrukciami z drôtokamenných gabionov a strmými svahmi vystuženými geosyntetickou výstužou, v kombinácii so železobetónovým múrom. Diaľnica vedie v priestore križovatky na najväčšom mostnom objekte stavby s celkovou dĺžkou 871,6 m, na ktorom prechádza ponad cestu I/18, železnicu a rieku Váh. Súčasťou mosta sú mostné rampy na pripojení vetiev Poprad a Žilina. Zo západnej strany na začiatku ľavého mosta sa pripája mostná rampa vetvy Višňové. Križovatka sa vybuduje v rámci predmetnej stavby kompletná, čo umožní dopravne bezproblémovú výstavbu pripravovaného úseku diaľnice D1 v smere na Hričovské Podhradie a výstavbu tunela Višňové.

Križovatka Martin 1
Východne od železničnej stanice Vrútky medzi železnicou a riekou Váh je umiestnená križovatka Martin 1. Križovatka navrhnutá v tvare trubky zabezpečuje úplné dopravné prepojenie diaľnice D1 a privádzača Martin. Dvojpruhové vetvy s voľnou šírkou 9,0 m sú navrhnuté na rýchlosť 40, respektíve 35 km/h. Križovatka je umiestnená v násype. V priestore križovatky je situovaný jednopoľový most s dĺžkou 51,7 m z tyčových prefabrikátov, na ktorom privádzač preklenie diaľnicu D1.

 
Križovatka Martin 2
Križovatka Martin 2, situovaná východne od mesta Martin, je navrhnutá ako mimoúrovňová križovatka v tvare osmičky, ktorá bude plniť funkciu prepojenia diaľničného privádzača Martin s cestou I/18, čím sprostredkuje napojenie diaľničnej dopravy na ostatnú cestnú sieť. V budúcnosti bude zároveň súčasťou rýchlostnej cesty R3, vedenej východným obchvatom mesta Martin v smere na Turčianske Teplice, a zabezpečí úplné dopravné prepojenie všetkých smerov s cestou I/18. Vzhľadom na neskorší časový horizont budovania rýchlostnej cesty R3 sa v súčasnosti križovatka buduje ako neúplná križovatka. Vetvy v smere a zo smeru od privádzača Martin na cestu I/18 sa vybudujú v plnom rozsahu. Rovnako sa vybuduje aj trojpoľový mostný objekt dlhý 61,5 m na privádzači nad cestou I/18. Základné šírkové usporiadanie jednopruhových vetiev vedených v násype je navrhnuté s voľnou šírkou 7,5 m, dopravný pás obojsmerných častí vetiev má voľnú šírku 9,0 m. Návrhová rýchlosť vratných vetiev je 30 km/h, ostatné vetvy sú navrhnuté na rýchlosť 50 km/h.

Križovatka Turany
Na konci budovaného úseku diaľnice D1 je navrhnutá križovatka Turany. Podobne ako predchádzajúca križovatka je navrhnutá v tvare osmičky. Križovatka Turany po dokončení zabezpečí kompletné dopravné prepojenie diaľnice D1 s cestou I/18 východne od obce Turany. S ohľadom na postup výstavby diaľnice a jej výhľadové pokračovanie smerom na Ružomberok sa križovatka v rámci predmetnej stavby bude realizovať ako ne­úplná, bez vetiev orientovaných v smere a zo smeru od Turian. Jednopruhové vetvy sú navrhnuté s voľnou šírkou 7,5 m, obojsmerné časti vetiev sú navrhnuté s dvoma pruhmi s voľnou šírkou 9,0 m. Vratné vetvy križovatky sú navrhnuté na návrhovú rýchlosť 40 km/h, ostatné vetvy na 50 km/h. Cestné teleso križovatky južne od cesty I/18 je umiestnené v násype, severná časť križovatky je situovaná v záreze s hĺbkou 6 m. V priestore križovatky prechádza diaľnica ponad cestu I/18 na trojpoľovom mostnom objekte z tyčových prefabrikátov s dĺžkou 117 m.

Odpočívadlo Turčianska Štiavnička
V km 11,200 D1 je v súlade s koncepciou rozmiestnenia a vybavenia odpočívadiel na diaľniciach v SR umiestnené obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička. Odpočívadlo je situované južne od obce Turany v blízkosti rieky Váh, v záreze na úpätí Veľkej Fatry. Návrh urbanistického riešenia odpočívadla vychádza z vytvorenia optimálnej postupnosti jednotlivých služieb na vyčlenenej ploche s ohľadom na rozčlenenie parkovacích stojísk rôznych kategórií vozidiel a s prioritným bezpečným vedením peších trás po odpočívadle.
Priestor ľavostranného odpočívadla s celkovou plochou pozemku 21 149 m2 je uspôsobený na individuálny odpočinok s prvkami drobnej architektúry a na konzumáciu vlastného občerstvenia, doplnený prvkami relaxačných náradí, umožňujúcich aktívny odpočinok cestujúcich. Vybavenie odpočívadla je doplnené objektom obslužného zariadenia, ktorý bude poskytovať informačné a hygienické služby, ako aj občerstvenie.

Pravostranné odpočívadlo s plochou 17 205 m² je uspôsobené na parkovanie osobných vozidiel a autobusov. Pokojovo-oddychový priestor odpočívadla na strane odvrátenej od diaľnice je určený na individuálny odpočinok cestujúcich a konzumáciu vlastného občerstvenia. V blízkosti vjazdu na odpočívadlo je vyčlenená disponibilná plocha ako územná rezerva na budúce umiestnenie čerpacej stanice pohonných látok.

Rozhodujúce mostné objekty
V predmetnej stavbe sa nachádza spolu 27 mostných objektov. Z tohto počtu je 16 mostných objektov na diaľnici D1 a 4 objekty na diaľničnom privádzači Martin.

Pri návrhu mostných objektov sa kládol dôraz na maximálnu efektívnosť z pohľadu minimalizácie ich stavebných nákladov, pri dodržaní všetkých požadovaných parametrov na tento typ konštrukcií. Pri budovaní nosných konštrukcií sa použili prevažne štandardné technologické postupy výstavby. Najväčšie mostné objekty, ktoré prekonávajú rieku Váh, sú budované technológiou letmej betonáže, v niektorých prípadoch v kombinácii s prefabrikovanou konštrukciou. Použitie tyčových predpätých prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou v podobe jednopoľových mostov alebo viacpoľových spojitých konštrukcií sa na stavbe vyskytuje niekoľkokrát. V riešenom úseku sa budú budovať aj viacpoľové spojité, spriahnuté oceľobetónové konštrukcie s dvojicou zvarovaných nosníkov. V križovatke Dubná skala je navrhnutá jednokomorová predpätá spojitá konštrukcia, budovaná na podpernej skruži. Menšie mosty sú navrhnuté ako rámové železobetónové konštrukcie otvoreného, respektíve uzavretého tvaru.

Lávka pre peších ponad rieku Váh je navrhnutá ako trojpoľová zavesená oceľová konštrukcia s dvoma oceľobetónovými pylónmi vysokými 18,0 m v tvare V. Rozpätie lávky je 37,8 + 94,5 + 37,8 m. Pri druhej lávke – rampe pre peších – sa použila technológia s využitím nadpodporových a medzipodporových segmentov s následným zmonolitnením do spojitej konštrukcie. Prefabrikovaná časť nosnej konštrukcie je navrhnutá z vysokopevnostné­ho betónu C 80/95, vďaka čomu sa dosiahla extrémna štíhlosť s efektom nízkej hmotnosti, a teda malé zaťaženie spodnej stavby.

Dominantným mostným objektom na stav­be je hneď prvý most, nachádzajúci sa v križovatke Dubná skala, situovaný v nadväznosti na východný portál tunela Višňové, ktorý je súčasťou predchádzajúceho diaľničného úseku. Mostný objekt prekonáva multimodálny koridor tvorený cestou I/18, traťou ŽSR a korytom rieky Váh. Okrem týchto prekážok prekonáva prístupovú cestu, ako aj križovatkové vetvy navrhovanej križovatky Dubná skala. Most je navrhnutý z troch dilatačných celkov s celkovou dĺžkou nosnej konštrukcie 865 m (ľavý most) a 854 m (pravý most).

Prvé dva dilatačné celky sú navrhnuté ako spojité jednokomorové konštrukcie s obojstrannými konzolami budovanými na podpornej skruži. Výška nosnej konštrukcie je 2,75 m pri maximálnom rozpätí poľa 53,0 m. Tieto dilatačné celky prekonávajú cestu I/18, ako aj trať ŽSR Žilina – Košice s veľkou šikmosťou kríženia 23,5°, čo generuje dĺžku krajného poľa mosta až 49,8 m. Súčasťou týchto dilatačných celkov sú aj časti vetiev križovatiek Poprad, Žilina a Višňové. Konštrukcie týchto častí sú tiež jednokomorové, rovnakej výšky, ktoré sa pripájajú na komorovú konštrukciu mosta v diaľničnej línii. Piliere tvorí dvojica kruhových stojok s priemerom 1,8 m. Založenie pilierov je plošné, v blízkosti trate ŽSR na veľkopriemerových pilótach.

Druhý dilatačný celok križuje koryto rieky Váh pod uhlom 20,0°. Most je v tejto časti navrhnutý ako sedempoľový – pravý most, respektíve šesťpoľový – ľavý most. Prvé tri polia nosnej konštrukcie nad korytom rieky sa budú budovať technológiou letmej betonáže. Maximálne rozpätie mosta nad korytom Váhu je 125 m pri premennej výške nosnej konštrukcie 3,0 až 6,5 m nad piliermi. Zvyšná časť konštrukcie druhého dilatačného celku, ktorá je na pravom brehu Váhu, bude priamopásová, budovaná na podpornej skruži.

Druhý veľký mostný objekt je v km diaľnice 4,823. Ide o päťpoľovú nosnú konštrukciu (NK), prekonávajúcu koryto rieky Váh. Dĺžka nosnej konštrukcie je 362,0 m. Maximálne rozpätie je 120,0 m. Výška NK je premenná od 2,85 m v strede poľa až po 6,5 m nad piliermi. Založenie mosta je hĺbkové, na veľkopriemerových pilótach s priemerom 1 200 mm. Polia nad korytom rieky sa budú budovať technológiou letmej betonáže.

V km 12,985 prekonáva diaľnica opäť koryto rieky Váh mostným objektom, ktorý je z troch polí s celkovou dĺžkou nosnej konštrukcie 277,0 m. Maximálne rozpätie poľa je 105,0 m. Nosná konštrukcia je s nábehmi nad piliermi, s premennou výškou od 2,65 po 5,0 m.

Posledným mostom na tomto úseku, ktorý prekonáva vody rieky Váh v Krpelianskom kanáli, je objekt v km 15,00 diaľnice D1. Most má celkovú dĺžku 379,6 m a tvoria ho dva dilatačné celky. Prvý dilatačný celok prekonáva zamokrené a migračné územie pre zver. Nosná konštrukcia tohto celku je z tyčových predpätých prefabrikátov so štyrmi poľami s celkovou dĺžkou 145,15 m. Druhý dilatačný celok je trojpoľový, s dĺžkou 235,0 m. Maximálne rozpätie je 105,0 m s premennou výškou nosnej konštrukcie 2,65 až 5,5 m. Budovanie druhého dilatačného celku bude technológiou letmej betonáže.

Príprava a realizácia stavby v podmienkach žltej knihy FIDIC
Realizácia stavby podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC kladie už od jej začatia zvýšené nároky na zhotoviteľa aj projektanta. Základné parametre, technické a kvalitatívne požiadavky, ako aj časový rámec stavby sú dané súťažnými podmienkami objednávateľa stavby Národnej diaľničnej spoločnosti a prijatou ponukou zhotoviteľa stavby. V ponuke zhotoviteľ stavby definoval svoje strategické ciele z hľadiska efektívnosti finančných a časových nárokov realizácie stavby. Tie sa premietli do zmeny rozhodujúcich objektov stavby, kde zhotoviteľ uplatnil svoje skúsenosti, technológie, postupy, zdroje a materiály. Uvedené zámery sa prejavili predovšetkým v úprave parametrov a konštrukcií mostných objektov, oporných a zárubných múrov, technológii budovania zemných telies a konštrukcií, vozoviek, zariadení, ako aj viacerých konštrukcií a detailov v rámci ostatných objektov stavby. Vzhľadom na časový odstup od vypracovania dokumentácie na stavebné povolenie bolo súčasne do výslednej projektovej dokumentácie potrebné zapracovať aktuálne platné technické normy a predpisy v súlade so súťažnými podmienkami. Rozsah uvedených požiadaviek predstavoval komplex zmien, ktorý sa dotkol stavebno-technického riešenia celej stavby a vyžadoval si v súlade s prijatým harmonogramom projektovej prípravy a realizácie stavby dôslednú vecnú a časovú koordináciu a postupnosť jednotlivých činností prebiehajúcich vo viacerých rovinách.

Z hľadiska projektovej dokumentácie bolo potrebné najprv vypracovať realizačnú dokumentáciu na úvodné práce na stavbe, spojené so zriadením zariadení staveniska, stavebných dvorov, prístupov na stavbu a uvoľnením staveniska od prekážok na výstavbu. Následne bolo nevyhnutné vypracovať projektovú dokumentáciu na preložky a úpravy príslušných existujúcich vedení tak, aby sa mohli rozvinúť práce na hlavných objektoch. Súčasne sa vypracovali koncepčné dokumenty (formuláre technického posúdenia) objektov, pri ktorých došlo k zmene tech­nického riešenia v súlade s ponukou zhotoviteľa. Po schválení uvedených dokumentov stavebným dozorom a objednávateľom a potvrdení technického riešenia z ponuky sa začali práce na dokumentácii na zmenu stavebného povolenia. Súbežne s tým sa vypracovávala realizačná dokumentácia stavby v súlade s platným stavebným povolením na ostatných objektoch stavby. Po vydaní zmeny stavebných povolení na objektoch sa dopracovali dokumentácie na realizáciu stavby pre všetky zostávajúce objekty stavby.

Záver
Výstavba diaľnice D1 v úseku Dubná skala – Turany sa začala v decembri minulého roka. Spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava, vypracovala v súlade so zámermi stavby a jej zhotoviteľa, spoločnosti Váhostav – SK, a. s., Žilina, potrebnú projektovú dokumentáciu a zaisťuje výkon inžinierskej a majetkovoprávnej činnosti na zabezpečenie potrebných stavebných povolení. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava.

Veríme, že výsledky úzkej spolupráce jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na výstavbe pozitívne ocení motoristická verejnosť po dokončení novobudovanej stavby a jej uvedení do prevádzky v závere roku 2014.

TEXT: Ing. Jaroslav Guoth, Ing. Ivan Gábryš
FOTO: DOPRAVOPROJEKT

Jaroslav Guoth je riaditeľ divízie Zvolen spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava.

Ivan Gábryš je hlavný inžinier projektu v spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.