Verejné terminály intermodálnej prepravy Bratislava a Leopoldov – príprava projektu

Neustály nárast podielu cestnej prepravy na prepravnom trhu v Európe znižuje mobilitu a spomaľuje trvalo udržateľný rozvoj. Jednou z alternatív, ako nahradiť cestnú prepravu vo vnútrozemských štátoch, je kombinovaná doprava, teda využitie environmentálne akceptovateľnej železničnej a vodnej dopravy spolu s flexibilnou cestnou dopravou. Intermodálna preprava, ktorej súčasťou je kombinovaná doprava, sa stáva jedným z nosných systémov prepravy na zabezpečenie jej udržateľného rozvoja.

Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovarov je vytváranie uzlov, v ktorých  sa sústreďuje a prerozdeľuje tovar na jeho efektívnejšiu prepravu medzi výrobcami, obchodníkmi a spotrebiteľmi. V súčasnosti sa najviac tovaru prepravuje cestnou dopravou, ktorá je síce dostatočne pružná, ale negatívne vplýva na životné prostredie a zaťažuje cesty. Železničná a vodná doprava sú, naopak, ekologické, ale nedokážu pružne reagovať na potreby trhu – či už svojou cenou, alebo časom prepravy.

Riešením tohto problému je intermodálna preprava, ktorá spája výhody všetkých systémov. Ide o spôsob dopravy, kde sa jedna intermodálna prepravná jednotka (kontajner, výmenná nadstavba alebo sedlový náves) prepravuje po ceste, železnici aj po vode. Tovar sa naloží napríklad do kontajnera u odosielateľa, po ceste sa dopraví do terminálu intermodálnej prepravy, kde sa preloží na železnicu alebo vodnú cestu. Po železnici sa kontajner dopraví do ďalšieho terminálu v blízkosti miesta vykládky, zase sa preloží zo železnice na kamión a po ceste sa dopraví až na posledné miesto vykládky, kde sa tovar vyloží z toho istého kontajneru, do ktorého sme ho na začiatku nakladali.

Ide teda o ucelený dopravný systém, ktorý verejnosť najviac pozná z námornej prepravy kontajnerov (kamión – námorná loď – kamión), ale v západnej časti EÚ sa už dlhšie využíva aj na kontinentálnu prepravu (kamión – železnica, respektíve riečna loď – kamión), pričom ako prepravné jednotky sa väčšinou nepoužívajú kontajnery, ale výmenné nadstavby a sedlové návesy (špeciálne upravené cestné návesy, ktoré sa dajú vertikálne prekladať).

Rozvoj intermodálnej prepravy sa podporuje aj na celoeurópskej úrovni a táto podpora je zahrnutá napríklad v materiáli Európa 2020, Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ale aj v zákone č. 158/1997 Z. z. (Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane), kde sa SR pri vstupe do Únie zaväzuje, že dobuduje intermodálnu infraštruktúru, a Únia sa zaväzuje, že podporí tento cieľ. Takisto v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu sa v čl. 2 ods. 2 písm. c hovorí, že terminál je zariadenie, ktoré sa nachádza na koridore nákladnej dopravy a ktoré je špeciálne upravené na účely nakladania tovaru na nákladné vlaky a/alebo vykladania tovaru z nákladných vlakov, na účely integrácie železničnej nákladnej dopravy s cestnou, námornou, riečnou a leteckou dopravou a na účely zostavovania alebo zmeny zostavy nákladných vlakov.
–>–>
Intermodálne terminály v SR
V SR sú v súčasnosti v prevádzke terminály intermodálnej prepravy (TIP) pre vlastnú potrebu (v zmysle smernice Rady č. 440/92/EHS) v Dobrej a v Dunajskej Strede a kontajnerové prekladiská pre vlastnú potrebu v Košiciach, Žiline, Bratislave ÚNS, Bratislave-Prístave a Sládkovičove. Kontajnerové prekladiská v Bratislave ÚNS, Bratislave-Prístave (Pálenisku), Žiline a Košiciach boli vybudované v priebehu 70. až 80. rokoch minulého storočia ako kontajnerové prekladiská pre potreby hospodárskeho zoskupenia socialistických krajín (RVHP), prednostne určené a vybavené technickými prostriedkami na manipuláciu s 20-stopovými (6 m) kontajnermi ISO 1C, pričom súčasný trend smeruje k využívaniu väčších, 40-stopových (12 m) ISO 1A a iných druhov nákladových jednotiek. Súkromné prekladisko v Dunajskej Strede slúži najmä ako koncové prekladisko a miesto dlhodobého skladovania námorných kontajnerov vo vnútrozemí. Hlavnými limitujúcimi faktormi kontajnerových prekladísk sú:

• nedostatočná dĺžka prekládkových koľají,
• nevyhovujúce manipulačné prostriedky z hľadiska ich počtu, únosnosti, rýchlosti manipulácií a možnosti manipulovať všetkými intermodálnymi prepravnéými jednotkami (IPJ) – kontajnermi, výmennými nadstavbami a manipulovateľnými návesmi,
• nedostatočné úložné plochy v dosahu manipulačných prostriedkov, vyžadujúce zvýšený počet manipulácií s IPJ.

Z existujúcich terminálov kontajnerové prekladiská Bratislava ústredná nákladná doprava (SKD INTRANS, a. s., Žilina), Bratislava, prístav Pálenisko (SpaP, a. s., Bratislava), v Košiciach (SKD INTRANS, a. s., Žilina), v Žiline (SKD INTRANS, a. s., Žilina) a Sládkovičove (Lörincz, s. r. o.) v rozhodujúcej miere nespĺňajú požiadavky dohody AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). Terminál v Dobrej (ZSSK Cargo, a. s., Bratislava) ich spĺňa čiastočne a terminál v Dunajskej Strede (METRANS (Danubia), a. s.) sa približuje k požiadavkám v najväčšej miere.

Na využitie systému intermodálnej prepravy nie je ešte na Slovensku vybudovaná potrebná verejne prístupná infraštruktúra. Cesty, železnice a prístavy síce máme, ale verejné terminály s potrebnými technickými parametrami, ktoré by ponúkali aj nediskriminačný prístup, zatiaľ nie.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVaRR SR) preto zaradilo medzi projekty financované z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013 aj vybudovanie základnej siete terminálov intermodálnej prepravy (TIP), a to v rámci ­prioritnej osi 3 – infraštruktúra intermodálnej prepravy pre:

• verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava,
• verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina,
• verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov,
• verejný terminál intermodálnej prepravy Košice.

Železnice Slovenskej republiky Bratislava (ŽSR) začali v roku 2009 projektovú prípravu na verejné terminály intermodálnej prepravy; pre terminály Bratislava a Leopoldov zabezpečuje projektovú dokumentáciu a potrebnú inžiniersku činnosť pre stupne DÚR a DSZ spoločnosť Prodex, spol. s r. o., Bratislava.

Obr. 2 Celkový pohľad na terminál z Prístavného mosta

Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava (TIP BA)
Hlavným cieľom stavby je vybudovanie technickej infraštruktúry intermodálnej prepravy, ktorá bude spĺňať požiadavky dohody AGTC a dohody AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach), a to ako trimodálny terminál, určený na spôsob prekládky intermodálnych prepravných jednotiek (IPJ) v režime vodná doprava – železničná doprava – cestná doprava. Terminál sa navrhuje v lokalite prístavu v Bratislave pri bazéne Pálenisko. Návrh terminálu sa pripravuje na požadovaný limitný výkon 105 000 IPJ/rok.

Trimodálna časť terminálu sa navrhuje v dĺžke minimálne 300 m na tri člny Dunaj Európa II, a to pri spevnenej prístavnej hrane bazéna Pálenisko. Bimodálna časť je pokračovaním trimodálnej v dĺžke do 450 m tak, aby celková využiteľná dĺžka koľají pod žeriavmi bola 750 m.

V termináli sa na prácu s IPJ navrhujú dva portálové koľajové žeriavy a jeden mobilný manipulačný prostriedok (MMP). Rozpätie koľajových žeriavov musí byť také, aby sa dali obslúžiť všetky koľaje, spevnené plochy na krátkodobé uskladnenie IPJ, cestné komunikácie na nakládku a vykládku IPJ z a na cestné vozidlá. Plochy určené na dlhodobé uskladnenie (hlavne prázdnych) IPJ obsluhuje MMP.

Portálové koľajové žeriavy sú navrhnuté tak, aby pohyb ich podvozku aj mačky  umožňoval obsluhu požadovaných koľají a plôch. Technické parametre žeriavu sú také, aby sa zabezpečil špičkový hodinový výkon 40 manipulácií na žeriav. Mobilný manipulačný prostriedok sa bude používať iba na manipuláciu s prázdnymi IPJ, jeho nosnosť je 15 ton.

Stavbu TIP BA  tvoria tieto základné celky:

• rekonštrukcia existujúcej spojovacej koľaje žst. Bratislava ústredná nákladná stanica – žst. Bratislava-Pálenisko, pri zachovaní smerových a výškových pomerov existujúcej trate,
• rekonštrukcia existujúcej železničnej infraštruktúry prístavu Bratislava tak, aby bolo možné koľajovo obsluhovať navrhovaný terminál a ostatné existujúce prevádzky prístavu, žst. Bratislava-Pálenisko so samostatnou vchodovo-odchodovou skupinou koľají pre TIP,
• výstavba verejného terminálu intermodálnej prepravy, pracujúceho v režime voda – železnica – cesta, ktorý sa navrhuje na západnom brehu bazéna Pálenisko v priestore VI. polohy SPaP.

V súčasnosti bola ukončená dokumentácia na územné rozhodnutie a dokumentácia stavebného zámeru a prebieha územné konanie a štátna a vnútrorezortná expertíza. Po vydaní územného rozhodnutia bude vypísaná medzinárodná súťaž na výber zhotovovateľa v zmysle Žltej knihy FIDIC.

Obr. 3 Pohľad od bazénu Pálenisko na portálový žeriav

Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov (v k. ú. Hlohovec) (TIP LE)
TIP LE sa navrhuje ako hlavný ťažiskový terminál pre SR medzinárodného významu typu HUB, teda ako centrálny prerozdeľovací terminál pre celé Slovensko s využitím tvorby záťaže nielen pre ostatné TIP v SR (Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice), ale aj na tvorbu záťaže vlakov z a do Maďarska, Poľska, prípadne Rakúska a Českej republiky. Terminál bude plniť aj funkciu bimodálneho spôsobu prekládky intermodálnych prepravných jednotiek (IPJ) v režime železničná doprava – cestná doprava. Jeho hlavnou úlohou bude prerozdeľovanie diaľkovej záťaže (prekládka IPJ), dopravenej ucelenými vlakmi z námorných prístavov, na miestne vlaky (aj cezhraničné) a opačne. Hlavná činnosť terminálu sa predpokladá v prekládke IPJ železnica – železnica s možným krátkodobým medziskladovaním na spevnených plochách.

Umiestnenie terminálu sa navrhuje v lokalite obce Šulekovo v blízkosti žst. Leopoldov. V budúcnosti sa pri náraste objemu intermodálnej prepravy a naplnení kapacity TIP LE uvažuje o vybudovaní druhého – zrkadlového terminálu v 2. etape výstavby terminálu. V tesnej blízkosti terminálu sa počíta s vybudovaním logistických centier, čo však nie je súčasťou projektovej prípravy.

V termináli sa na prácu s IPJ navrhujú dva portálové koľajové žeriavy a jeden mechanický manipulačný prostriedok (MMP). Rozpätie koľajových žeriavov musí byť také, aby bolo možné obslúžiť všetky koľaje, spevnené plochy na krátkodobé uskladnenie IPJ, cestné komunikácie na nakládku a vykládku IPJ z a na cestné vozidlá. Na obsluhu plôch určených na dlhodobé uskladnenie (hlavne prázdnych) IPJ je určený MMP.

Vlaky určené pre TIP sa pred odchodom a po príchode spracujú vo vlastnej vchodovo-odchodovej skupine koľají, umiestnenej v priestore medzi koľajou trate v smere z Leopoldova do Trnavy a terminálom TIP 1. Vchodovo-odchodová skupina koľají bude súčasťou žst. Leopoldov. V prípade výstavby terminálu TIP 2 sa dobuduje vchodovo-odchodová skupina koľají na potrebný počet koľají pre obidva terminály.

V rámci terminálu TIP 1 sa navrhuje umiestniť pod žeriavy päť manipulačných koľají v dĺžke 750 m v priamej a v priamom dosahu portálových žeriavov. Jedna z týchto koľají sa môže využívať aj ako koľaj Ro-La.

V súčasnosti prebieha spracovanie zmien a doplnkov 2010 Územného plánu mesta Hlohovec, po ich schválení sa dopracuje dokumentácia na územné rozhodnutie a dokumentácia stavebného zámeru, prebehne územné konanie a štátna a vnútrorezortná expertíza, po vydaní územného rozhodnutia bude vypísaná medzinárodná súťaž na výber zhotovovateľa v zmysle Žltej knihy FIDIC.

Záver
Výstavba a prevádzkovanie siete verejne prístupných a nediskriminačne poskytovaných služieb prostredníctvom intermodálnych terminálov je jednou z hlavných častí podpory rozvoja kombinovanej, najmä kontinentálnej dopravy v SR. Cieľom tejto dopravy je v čo najväčšej miere nahradiť cestnú nákladnú dopravu využitím environmentálne akceptovateľnej železničnej a vodnej dopravy spolu s flexibilnou cestnou dopravou. Na naplnenie tohto cieľa treba v miestach, kde sa jednotlivé druhy dopravných systémov stretávajú, vybudovať plnohodnotné a progresívne verejné terminály intermodálnej prepravy na území SR.

TEXT: Ján Bušovský
VIZUALIZÁCIE: Pavol Gálik, Prodex

Ján Bušovský pôsobí ako hlavný inžinier projektu v spoločnosti PRODEX, spol. s r. o., Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.