Vodné dielo Gabčíkovo má celoeurópsky význam, modernizáciu si zaslúžilo
Celý profesionálny život Ivana Škripeňa je spätý s vodou. V rokoch 1978-1990 pracoval na výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Po rokoch sa na túto významnú stavbu vrátil ako riaditeľ výstavby, inovácie a modernizácie plavebných komôr v Gabčíkove.
Ako ste sa dostali k vodným stavbám?
Bola to náhoda a možno trochu aj osud. V čase, keď som končil vysokú školu v roku 1965, juh Slovenska sužovali ničivé povodne. Preto som začal pracovať ako stavbyvedúci na rekonštrukcii hrádzí na Dunaji od Bratislavy po Štúrovo. Začiatok mojej kariéry je teda prirodzene spätý s vodnými stavbami.
Ako si spomínate na vaše začiatky na Vodnom diele Gabčíkovo?
Musím povedať, že organizácia práce bola v tom čase na skutočne vysokej úrovni. Pracovalo sa na plné obrátky: 24 hodín 7 dní v týždni. Efektívne skoordinovať prácu 1500 zamestnancov priamo na stavbe bolo často náročné.
Aké boli najväčšie výzvy, ktorým ste čelili počas výstavby tohto veľkého diela? Na čo sa muselo dávať pozor?
Elektráreň aj plavebné komory sú postavené v náročných hydrogeologických pomeroch. Vodopriepustné štrkopiesky siahajú do hĺbky až 400 m a hladina podzemnej vody sa nachádza len 1-2 m pod úrovňou terénu. Práve preto sa vodné dielo muselo vybudovať v otvorenej stavebnej jame. Jamu bolo treba utesniť po obvode podzemnými stenami do hĺbky 50 m a injektážou dna v hĺbke 60 m pod úrovňou terénu.
Čím je podľa vás vodné dielo unikátne z technického hľadiska?
Určite treba spomenúť plavebné komory, ktoré patria k najväčším v Európe. Každá z komôr je vysoká ako desaťpodlažný bytový dom. Riečnym lodiam umožňujú prekonať výškový rozdiel 16 až 23,3 m. Komory majú obrovský objem. Každá pojme až 200 000 m3 vody, čo predstavuje váhu asi 3000 tankov. Predstavte si, že by tam v priebehu 15 minút nabehlo 3000 tankov, toľko totiž trvá napustenie a vypustenie komory.
Po páde železnej opony ste pokračovali v súkromnej sfére. A v roku 2001 ste nastúpili do spoločnosti Metrostav. Čím vás táto spoločnosť oslovila a prečo ste v nej napokon zostali viac ako 20 rokov?
Metrostav je univerzálna spoločnosť, ktorá sa dobre stará o svojich zamestnancov a zákazníkom vychádza maximálne v ústrety. Vďaka Metrostavu som mal možnosť podieľať sa na veľmi zaujímavých projektoch. Ja im na oplátku poskytujem svoju expertízu a mnohoročné skúsenosti.
Aké boli vaše pocity, keď prišla na stôl ponuka pracovať na obnove plavebných komôr?
V tom čase som chcel vycestovať na pár rokov do USA, ale keď prišla ponuka pracovať na tomto projekte, pocítil som akúsi zodpovednosť. Zároveň som to vnímal ako prejav dôvery, ktorý by sa nepatrilo odmietnuť. Keď už som mal to šťastie byť pri tom ako to celé začalo v roku 1978, nemohol som si nechať ujsť tento ďalší míľnik (smiech).
Ako hodnotíte kvalitu stavby s odstupom času?
Vodné dielo vydržalo bez väčších zásahov 30 rokov, aj to svedčí o kvalite pôvodnej stavby. Samozrejme, plavebné komory sa dostali na hranicu svojej životnosti a ich modernizácia už bola nevyhnutná. Od svojho spustenia sa komory napustili v prepočte asi 100-tisíckrát. Oceľové konštrukcie a jednotlivé časti diela sa prirodzene opotrebovali. Prekvapila nás však pevnosť betónových konštrukcií, ktoré sa zachovali vo veľmi dobrom stave.
Už v tom čase sa stavalo s využitím najmodernejších technologických postupov vtedajšej doby. Predsa len ide o stavbu s celoeurópskym významom. Po modernizácii by mali plavebné komory v Gabčíkove slúžiť lodnej doprave na Dunaji ďalších 30 rokov.
Ako hodnotíte proces renovácie plavebných komôr z pohľadu skúseného profesionála?
O spoločnosti Metrostav je všeobecne známe, že kladie veľký dôraz nielen na kvalitu odvedenej práce ale aj spoluprácu s účastníkmi stavby. Aj tu môžeme skonštatovať, že sa darí plniť dohody podľa zmluvy. Postup prác ovplyvnil COVID, vojna na Ukrajine, ale aj skutočnosť, že rekonštrukcie so sebou nesú nepredvídateľné problémy, s ktorými sa na začiatku prác nepočítalo.
Ing. Ivan Škripeň
Ivan Škripeň, pôvodom z Piešťan, vyštudoval odbor Oceľové konštrukcie na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ako stavbyvedúci dohliadal na viac ako stovku projektov po celom Slovensku. Medzi inými sa podieľal aj na výstavbe lodného výťahu pre riečno-morské lode v Lodeniciach Komárno či 29-poschodovej budove Presscentra v Bratislave.
Značnú časť svojej profesionálnej kariéry venoval výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, najprv ako vedúci odboru výrobnej prípravy stavieb, neskôr ako námestník riaditeľa pre techniku. Po Nežnej revolúcii pôsobil v súkromnej sfére. Od roku 2001 bol riaditeľom organizačnej zložky pre spoločnosť Metrostav. Od roku 2019 sa spolu s ostatnými kolegami spoločnosti Metrostav spolupodieľa na modernizácii Vodného diela Gabčíkovo ako riaditeľ výstavby.
Zdroj: PR článok Metrostav a.s. – organizačná zložka Bratislava
