Výstavba diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer

Rozvoj ekonomiky Slovenska so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravné vzťahy vyvoláva potrebu urýchleného dobudovania siete diaľnic a rýchlostných ciest. Narastajúca intenzita automobilovej dopravy sa na existujúcich štátnych cestách prejavuje ich preťažením, hlavne v častiach nadväzujúcich na už vybudované diaľnice. Jeden z takýchto kritických úsekov je aj cesta I/61, ktorá vedie cez mesto Považská Bystrica, v úseku od Sverepca po Vrtižer.

Negatívne sprievodné javy, ako sú dlhé kolóny, dopravné zápchy a časté kolízie sú motoristickej verejnosti všeobecne známe. Prebiehajúca výstavba diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer po ukončení skompletizuje diaľničný ťah D1 od Bratislavy až po Žilinu a z hľadiska dopravy odstráni tento dlhoročný problémový úsek.

Projektová príprava
Trasa diaľnice D1 v riešenej oblasti bola definitívne stabilizovaná vydaním územného rozhodnutia v januári 2005 na základe dokumentácie na územné rozhodnutie z roku 2003 a jej doplnku z roku 2004. Ďalšie stupne projektovej dokumentácie sa vypracovali v rokoch 2005 – dokumentácia na stavebné povolenie a v roku 2007 – dokumentácia na ponuku.

Rozdelenie diaľnice na stavebné celky sa v náročnom procese prípravy stavby viackrát modifikovalo a ustálilo až v dokumentácii na ponuku, keď sa úsek D1 rozdelil na dve stavby s rozhraním v km 4,900:

• diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 1. úsek km 0,000 – 4,900,
• diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 2. úsek km 4,900 – 9,595.

Predtým spomínané stupne projektovej dokumentácie vypracoval Dopravoprojekt, a. s., Bratislava a v súčasnosti na oboch uvedených stavbách diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer vykonáva autorský dozor.

Opis trasy
Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 1. úsek km 0,000 – 4,900
Trasa diaľnice sa na začiatku úseku napája na stavbu D1 Ladce – Sverepec a pokračuje v pahorkovitom území mimo zastavaných oblastí, kde sa striedajú mostné objekty so zárezmi. Na hrebeni kopca Šibeničník nad záhradkárskymi osadami je diaľnica D1 situovaná v plytkých zárezoch a na teréne, odkiaľ do údolnej nivy rieky Váh prechádza mestskou estakádou ponad zastavané územie mesta Považská Bystrica. Prechod trasy diaľnice ponad mesto je situovaný mimo centra, v najužšom mieste na rozhraní obytnej a priemyselnej zóny vo výške 30 – 40 m nad terénom. Súčasťou 1. úseku je aj veľké odpočívadlo s výhľadom na mesto Považská Bystrica, údolie Váhu a Považský hrad.

Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer, 2. úsek km 4,900 – 9,595
Trasa diaľnice D1 je situovaná mimo zastavanej oblasti v inundačnom území rieky Váh medzi starým korytom a Hričovským kanálom. V danom úseku vedie prevažne na mostných objektoch, v koncovej časti po premostení rieky Váh sa napája na nadväzujúcu stavbu D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie. V rámci 2. úseku sa buduje križovatka Centrum a kompletizuje križovatka Vrtižer. Súčasťou 2. úseku sú aj objekty tzv. vnútromestských komunikácií v meste Považská Bystrica, zahŕňajúce preložku cesty II/517, napojenie ulice M. Benku na preložku II/517, rekonštrukciu ulice Slovenských partizánov ako aj ulíc Jánska a Kuzmányho.

Väčšia časť trasy diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer vedie na mostných objektoch, ktoré tento úsek robia náročným na realizáciu, ale zároveň aj veľmi zaujímavým pre širokú verejnosť. Možno konštatovať, že budovaný úsek je „prehliadkou“ rozličných typov mostných objektov. Pri výstavbe nosných konštrukcií zhotovitelia využívajú prakticky všetky známe technológie výstavby od prefabrikovaných konštrukcií cez monolitické konštrukcie realizované rozličnými spôsobmi. Použili sa technológie výstavby na podpornej skruži, budovanie pomocou výsuvnej skruže, technológiou postupného vysúvania nosnej konštrukcie, letmo betónované konštrukcie, ako aj oceľovobetónová spriahnutá konštrukcia a letmo montovaná – segmentová konštrukcia.

Dominantným mostným objektom v rámci prvého úseku je mestská estakáda ponad mesto Považská Bystrica s pracovným názvom most na diaľnici Mestská estakáda. Mostný objekt má dĺžku 968,7 m so štandardnou dĺžkou poľa 122,0 m. Nosná konštrukcia je spoločná pre obidva jazdné pásy diaľnice. Objekt patrí svojím konštrukčným riešením do kategórie mostných objektov s využitím voľných káblov vedených cez nízky pylón, tzv. systém „extradosed“. Uvedený systém dosahuje väčší účinok pôsobenia voľne vedených káblov s efektom redukovania výšky prierezu nosnej konštrukcie, ktorá v tomto prípade má výšku 4,7 m v poli a 6,0 m nad pilierom. Nosná konštrukcia sa buduje technológiou letmej betonáže, vahadlovým spôsobom s dvojicou vozíkov na každom pilieri. Konštrukcia sa realizuje po jednotlivých lamelách na celú šírku, súčasne s obojstrannými odvodňovacími žľabmi.

Jedným z rozhodujúcich objektov druhého úseku je mostný objekt na diaľnici Hričovský kanál, ktorý je dominantný predovšetkým svojou dĺžkou 1 786 m, čím sa zaraďuje medzi najdlhšie mostné objekty na Slovensku. Most sa riešil ako dva súbežné diaľničné mosty z dvoch dilatačných celkov. Prvý dilatačný celok je navrhnutý ako spojitá spriahnutá oceľovo-železobetónová nosná konštrukcia s 25 poliami, so štandardnou dĺžkou poľa 40,0 m. Nosnú konštrukciu tvorí dvojtrámová oceľová konštrukcia s plnostennými hlavnými nosníkmi vo vzájomnej osovej vzdialenosti 6,6 m. Pásnice a stojiny nosníka paralelne kopírujú smerové vedenie diaľnice. Nosníky sa navrhli ako zvárané nesymetrické profily v tvare I s konštantnou výškou 2,05 m a s hrúbkou plechu stojiny 12 mm a 16 mm.

Druhý dilatačný celok je z tyčových predpätých prefabrikátov s dĺžkou 38,0 m a 36,0 m, ktoré sú spriahnuté so železobetónovou mostovkovou doskou a vytvárajú spojitú konštrukciu s  21 poliami. Prefabrikáty sa navrhli, vyrobili a odskúšali predovšetkým pre daný objekt a zároveň budú zaradené do pripravovanej typovej skladby prefabrikátov zhotoviteľa objektu.

Samotnou kapitolou sú monolitické mostné objekty na križovatkových vetvách križovatky Centrum, ktoré vytvárajú navzájom poprepájané, geometricky náročné, mnohopoľové konštrukcie. Momentálne sú tieto objekty pred dokončením a očakávania v podobe zaujímavého spletenca pri vstupe do mesta Považská Bystrica sa napĺňajú.

Záver
Diaľnica D1 je v Slovenskej republike základným ťahom a súčasťou vetvy A transeurópského multimodálneho koridoru č. V. Vybudovaním posledného chýbajúceho úseku na spojnici Bratislava – Žilina sa zvýši bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ako aj dopravný komfort pre jej užívateľov. Veľký význam bude mať ukončenie predmetného úseku aj pre samotných obyvateľov mesta Považská Bystrica, ktorí si po rokoch „diaľničného licitovania” konečne oddýchnu od každodenných dopravných kolapsov.

Sprejazdnenie predmetného úseku v plnom profile sa plánuje v máji 2010. Diaľnica D1 Sverepec – Vrtižer bude úplne dobudovaná až po výstavbe tretej časti stavby nazvanej D1 Svereprec – Vrtižer, 1. úsek, 2. etapa, ktorá zahŕňa križovatku Sverepec, Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica, preložku cesty I/61 v križovatke Sverepec a medzi križovatkou Sverepec a preložkou cesty II/517, ako aj veľkú okružnú križovatku s úpravou Štefánikovej ulice v Považskej Bystrici. Momentálne je tretia časť stavby v záverečnej fáze prípravy.

Investorom celej stavby diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava. Zhotoviteľom stavby D1 Sverepec – Vrtižer, 1. úsek je Združenie Sverepec – Vrtižer (Doprastav, a. s., – Skanska). Práce sa na danom úseku začali v júli 2008. Zhotoviteľom stavby D1 Sverepec – Vrtižer,
2. úsek je Združenie Manín (Váhostav-SK , a. s., – Bögl&Krýsl – Strabag, s. r. o.). Práce na 2. úseku sa začali v decembri 2007.

Ing. Jaroslav Guoth
Foto: DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Jaroslav Guoth je vedúci strediska Liptovský Mikuláš spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.