Výstavba diaľničného úseku D1 Fričovce – Svinia

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.

Výstavbu diaľničného úseku D1 Fričovce – Svinia, na ktorú v júli 2011 vyhlásila Národná diaľ­ničná spoločnosť, a. s., Bratislava, tender, získali na základe úspešnej ponuky spoločnosti Doprastav, a. s., a Strabag, s. r. o., ako členovia Združenia D1 Fričovce. Slávnostným poklepa­ním kameňa 24. 11. 2011 sa stavba s podmien­kami podľa žltého FIDIC-u odovzdala Združeniu D1 Fričovce na realizáciu 12. 12. 2011.

Východiskový stav výstavby podľa žltého FIDIC-u bol vzhľadom na prípravné obdobie veľmi dobrý. Bolo potrebné začať tieto kľúčové činnosti: rozbehnúť projektovanie zariadení stavenísk, prístupových komunikácií, dokumentácie na zmenu stavebného povolenia na objekty mostov, zárubných múrov, preložiek inžinierskych sietí a súvisiacich stavebných objektov, vykonať geodetické zamerania nevyhnutné v daných poveternostných podmienkach, zrealizovať doplňujúci geologický prieskum na návrh spôsobu zakladania mostných objektov a zárubných či oporných múrov, ale aj na riešenie zosuvu Chmiňany, aby sa mohla začať inžinierska činnosť a sprístupniť realizovaný úsek na archeologický prieskum.

Súčasný rámcový stav z pohľadu Združenia D1 Fričovce
V auguste 2012 sa uzlové stavebné objekty D1 Fričovce – Svinia dostávajú do stavu potrebnej rozpracovanosti, aby sa splnila zmluvná lehota výstavby, teda marec 2015.

Mostné objekty
V súčasnosti sa na mostných objektoch dokončujú zaťažovacie skúšky veľkopriemerových pilót a mikropilót. Na základe výsledkov skúšok sa optimálne navrhne zakladanie mostných objektov – dĺžka a počet pilót v jednotlivých základoch v daných inžinierskogeologických pomeroch. Veľkopriemerové pilóty sa skúšali na maximálne návrhové sily 2 100 až 3 500 kN. Hodnoty trvalých deformácií dosahujú veľkosť 3,76 až 4,07 mm.
Mikropilóty sa odskúšali na maximálne návrhové sily 660 až 850 kN pri dosiahnutých maximálnych deformáciách 2,1 až 5,1 mm. Na mostných objektoch 208-00 a 211-00 sa na dvoch podperách odskúšali veľkopriemerové pilóty zabudované ešte v rámci prípravných prác z PPP projektu z roku 2010.

Vzhľadom na zrýchlenie postupu dodávania realizačnej projektovej dokumentácie sa významne rozvinuli stavebné práce pri zakladaní mostných objektov 205-00, 207-00, 214-00 a prípravné zemné a betonárske práce na založenie hlavných mostných objektov 202-00, 203-00, 204-00 a 206-00. Meniace sa inžinierskogeologické pomery významne ovplyvňujú nielen spôsob zakladania mostných objektov, ale aj zaisťovanie stavebných jám. Baranenie štetovníc v prípade výskytu pevných ílovcov naráža na problém dobaranenia do požadovaných hĺbok. Paleogénne ílovce, aj keď sú často rozpukané a úlomkovité, vykazujú vysokú pevnosť. Pri výskyte väčších blokov preto zaistenie stavebnej jamy treba navrhnúť iným spôsobom, napríklad pažením jamy s rozperným rámom, prípadne klincovaním časti výkopu stavebnej jamy.

Vzhľadom na realizáciu doplňujúceho geo­logického prieskumu a technických zmien sa práce na zakladaní zostávajúcich mostných objektov otvorili v septembri 2012. Samozrejme, zakladanie sa začne postupne, a to hneď po získaní údajov potrebných na projekčný návrh. Súčasne sa realizujú práce na regulácii potoka Veľká Svinka pod mostným objektom 209-00 v katastri obce Bertotovce a práce na preložkách inžinierskych sietí.

Diaľničné teleso
Na hlavnom stavebnom objekte zemných prác SO 100-00 Diaľnica D1 sa plynule pokraču­je v odťažovaní zeminy zo zárezov a vo vyhotovovaní násypov telesa diaľnice v úsekoch s najväčšou hmotnicou násypu na viacerých pracoviskách s rozptylom rozvozných vzdiale­ností až 10 km. Bezpečnému presunu zeminy zo zárezov do násypov v križovaní a v napoje­ní s cestou I/18 významne pomáhajú postup­ne budované pomocné prístupové cesty, ktoré odľahčujú dopravu zeminy zo stavenísk mostných objektov, a pomocné mostné provizóriá cez bezmenné vodné toky.

Do konca augusta 2012 sa uložilo celkovo 200 000 m³ zeminy v násypoch budovaných sendvičovým spôsobom. K budovaniu zemného telesa patrí aj budovanie rúrových a rámových priepustov, ktorých je na stavbe spolu 12 kusov v celkovej dĺžke viac ako 390 m.

Trasa diaľnice vedie na určitých úsekoch v zosuvných svahoch, napríklad v km 79,9 – 80,3, kde prechádza cez zosuvné územie s komplikovanou zosuvnou štruktúrou. Hĺbky šmykových plôch dosahujú prevažne 10 až 13 m. Z dôvodu vysokého zárezu v zosuvnom území sa vzhľadom na inžinierskogeologické, morfologické a stabilitné pomery navrhlo statické zaistenie svahu pomocou kombinácie klincovanej zeminy, mohutného železobetónového kotevného venca a železobetónového zárubného múra. Múr je cez veniec kotvený systémom horninových lanových kotiev pod úroveň šmykových plôch zosuvu.

Prípravné práce a inžinierska činnosť
Na stavenisku sa súčasne vykonáva archeo­logický záchranný prieskum na trase diaľnice v katastri obce Chminianska Nová Ves v dĺžke 1,3 km a monitoring zosuvného územia na štyroch lokalitách v dĺžke trasy viac ako 1 km. Na týchto úsekoch je výstavba obmedzená na prípravné zemné práce na založenie rúrových priepustov a výstavbu prístupových ciest k budúcim stavebným objektom.

Hlavná lokalita zosuvu je v katastri obce Chmiňany, kde Združenie D1 Fričovce v súčasnosti vykonáva inžiniersku činnosť súvisiacu s výkupom pozemkov na stavebný objekt 080-00 Sanácia zosuvu Chmiňany. Na tomto úseku trasa diaľnice D1 Fričovce – Svinia prechádza v km 87,5 – 88,06 cez aktívne zosuvné územie s rozmermi asi 500 × 550 m. Zosuvy sú vyvinuté v povrchových kvartérnych zeminách a v podložných paleogénnych horninách s hĺbkou šmykových plôch až do maximálne 25 m. Rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na globálnu stabilitu zosuvov, je výška hladiny podzemnej vody v zosuve. Tomu zodpovedá aj fakt, že zosuvné územie sa aktivizovalo pri extrémnych atmosférických zrážkach v roku 2010.

Trasa diaľnice a jej niveleta sa cez územie zvolila tak, že samotné teleso diaľnice má len nepatrný vplyv na globálnu stabilitu svahov zosuvného územia. Z aktuálne vykonaného geotechnického monitoringu však vyplýva, že lokálne sa v časti územia trasy diaľnice vytvorili nové lokálne šmykové plochy v rámci aktívneho zosuvu s odtrhovou hranou nad zárezom diaľnice. Preto je nevyhnutné svah vzhľadom na vytvorené šmykové plochy staticky zabezpečiť.

Postup výstavby priamo závisí od projektových prác, ktoré si vyžadujú množstvo geo­detických a technických podkladov, ekonomických vyhodnotení a pracovných rokovaní v nadväznosti na potrebný výkon inžinierskej činnosti, aby navrhované technické riešenia stavebných objektov vyhoveli zmluvným požiadavkám objednávateľa, platným technickým normám, ale aj ekonomickým možnostiam Združenia D1 Fričovce.

Záver
Plán organizácie výstavby diela sa mení a tva­ruje podľa skutočných geologických, poveter­nostných podmienok na stavenisku a podmie­nok, ktoré sa darí vylepšiť vo vzťahu s okolitými obcami. Napojenie na zdroje elektrickej energie, skracovanie prístupových ciest k stavebným objektom a možnosti deponovania zeminy v blízkosti stavby významne pomáhajú zrýchľovať zemné práce na hlavnej trase.

September 2012 bol pre stavbu D1 Fričovce – Svinia kľúčovým mesiacom. Predpokladáme ukončenie archeologického prieskumu, dostatok schválenej realizačnej dokumentácie na dodržanie technologických procesov výstavby, ako aj doriešenie problematiky sanácie zosuvu Chmiňany, ktorý má významný vplyv na výstavbu hlavného objektu 100-00 Diaľnica D1.

TEXT: Ing. Marcel Horváth, Ing. Martin Panek, Ing. Pavel Viskup
FOTO: Doprastav

Marcel Horváth je vedúci PT v spoločnosti Doprastav, a. s.

Martin Panek je riaditeľ spoločnosti Geostatik, a. s., Žilina.

Pavel Viskup je vedúci oddelenia technickej podpory v spoločnosti Doprastav, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.