Výstavba mostov železničného uzla Žilina
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla Transeurópskej dopravnej siete. V štruktúre projektu a stavby ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina bola ŽST Žilina zaradená do ucelenej časti UČS 53 Traťový úsek Žilina, Strážov – Váh. Je križovatkovou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V v úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI v úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Objednávateľom stavby sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Zhotoviteľom je Združenie pod Dubňom, zastúpené vedúcim členom združenia spoločnosťou STRABAG, s. r. o. (členmi združenia sú ďalej EUROVIA CZ, a. s., organizačná zložka Slovensko; Subterra, a. s., organizačná zložka Slovenská republika; AŽD Praha, s. r. o.)
Generálny projektant je REMING CONSULT, a. s. V zmysle schváleného zadania firma projekčne pripravila viacero významných mostných objektov v rámci ÚČS 53. V súčasnosti sa na týchto konštrukciách intenzívne pracuje a článok približuje aktuálny stav realizácie.
UČS 53 Traťový úsek Žilina, Strážov – Váh
UČS 53 zahŕňa celú pôvodnú zriaďovaciu stanicu Žilina, koľajový triangel pri lokomotívnom depe, úsek trate v severnom smere na Čadcu a celú osobnú stanicu s nástupišťami a podchodmi vo východnom smere. Polohovo je stanica ohraničená riekami Váh a Rajčanka. Po odstránení už nevyužívaného koľajiska starej zriaďovacej stanice je už v súčasnosti v tomto území vybudovaná nová zastávka Žilina-predmestie.
Zásadnými objektmi ŽSR sú železničné mosty cez rieky Váh a Rajčanka, ponad Kysuckú ulicu a dva nové nadjazdy. Menšie mostné stavby predstavujú podchody pre cestujúcich. Aktuálne prebieha v rámci UČS 53 rekonštrukcia ŽST Žilina s prestavbou nástupíšť, vybudovaním nového podchodu pre cestujúcich a budovy riadenia dopravy.
V neposlednom rade sa riešia aj objekty železničného zvršku a spodku, trakčného vedenia, energetiky, zabezpečovacích a oznamovacích zariadení. V predmetnej UČS sú navrhnuté aj objekty, ktoré po realizácii nebudú v správe ŽSR. Ide hlavne o podchody pre peších a cyklistov, cestné nadjazdy a cestné komunikácie.
Podchod pre chodcov a cyklistov v Strážove
Je situovaný v intraviláne mesta Žilina v k. ú. Strážov. V blízkosti podchodu sa nachádza Nábrežná ulica a zástavba rodinných domov, na strane smerom k VN Hričov je záhradkárska oblasť. V mieste podchodu sa pôvodne nachádzalo úrovňové priecestie, ktoré križovalo dve koľaje. Ako jeho náhrada je zrealizovaný podchod pre peších a cyklistov, cestná doprava bude viesť po novom cestnom nadjazde, o ktorom píšeme ďalej.
Podchod je rozdelený na tubus a rampy vrátane schodísk. Nosnú konštrukciu podchodu pod koľajami tvorí monolitický uzatvorený ŽB rám so svetlou šírkou 4,0 m, svetlou výškou 2,6 m a s hrúbkami dna 400 mm, stropu 450 mm a stien 350 mm. Objekt je založený na betónovej základovej doske. Izolácia podchodu je z PVC izolačných fólií s ochranou. Povrch pochôdznej plochy vrátane schodísk má systémový protišmykový epoxidový náter s pieskovým vsypom.
Na schodiskách a rampách sú obojstranné držadlá v dvoch výškových úrovniach z oceľového rúrkového profilu a navyše vodiaca tyč na rampách. Rampy sú prestrešené. Dažďové vody zo zastrešenia sa zachytávajú a odvádzajú do vsakov. Prípadná voda v podchode sa zachytí a zvedie do prečerpávacej šachty.
Podchod sa zrealizoval v dvoch etapách v závislosti od plánu organizácie výstavby. V rámci postupu výstavby a výluk sa použilo dočasné štetovnicové paženie. Stavebný objekt je už v súčasnosti dokončený a slúži svojmu účelu. Správcami objektu sú ŽSR a Mesto Žilina.
Rekonštrukcia železničných mostov cez Rajčanku
Mostný objekt premosťuje železničnú dvojkoľajnú trať cez rieku Rajčanka. Konštrukcia pôvodných mostov bola vyrobená v mostárni Brezno v roku 1958. Pre každú koľaj bola použitá samostatná oceľová priehradová konštrukcia s dolnou prvkovou mostovkou. Dĺžka premostenia bola 62,40 m so šikmou svetlosťou 41,50 m. Spodnú stavbu tvorili betónové gravitačné opory.
Keďže sa na moste požadovalo dodržať MPP 3,0 a došlo k úprave koľajového riešenia v priestore mosta, pod každú koľaj boli navrhnuté nové nosné konštrukcie tvorené priehradovými zváranými mostami s dolnou ortotropnou mostovkou so žľabom pre koľajové lôžko.
Rozpätie nových mostov je jednotné, 52,8 m. Polohovo sú mosty umiestnené vo vzájomne premenlivej osovej vzdialenosti približne od 8,5 m na strážovskej strane po 8,2 m na žilinskej strane. Vzájomne sú pozdĺžne predsadené zhruba o 10,4 m vplyvom šikmosti kríženia. Premostenie bolo navrhnuté na prevedenie maximálneho prietoku Q100 = 200 m3 so započítaním rezervy. Zároveň sa splnila podmienka v prípade vzdutia rieky Rajčanky pri ovplyvnení Váhom.
Na plechu vane je nanesená vrstva striekanej izolácie na báze polyuretánov a následne antivibračná rohož. Priečne odvodnenie sa realizuje dostredným sklonom vane mostovky. Odvodňovače sú z nehrdzavejúcej ocele ako súčasť oceľovej konštrukcie v osových vzdialenostiach 2,2 m. Voda následne vedie pozdĺžnym zberným potrubím k lícu spodnej stavby. Mostné ložiská sú hrncové.
Vybúranie a rozšírenie existujúcej spodnej stavby prebieha po etapách. Nové úložné prahy sú založené na rúrkových mikropilótach prevŕtaných cez existujúce opory.
Aktuálne je v koľaji smerom do Bratislavy zrealizovaná prvá z dvoch konštrukcií. Demontáž pôvodného mosta prebehla postupným rozobratím na menšie dielce pomocou kolesového žeriavu.
Montáž prvej z konštrukcií sa realizovala zostavením pred otvorom a následným zasunutím s použitím priehradového výsuvného nosa. Na konštrukcii prebehla zaťažovacia skúška. Na skúšobné zaťaženie mosta sa použil záťažový vlak pozostávajúci z lokomotívy typu 742, žeriav EDK 750, vozeň s protizávažím a lokomotívy typu 742 s celkovou hmotnosťou 296 t.
Správcom objektu budú ŽSR.
Prestavba železničného mosta cez Rajčanku na cestný most
Mostný objekt preklenuje rieku Rajčanka v jej ústí do vodného diela Hričov. Je to trojpoľový most s rozpätím 8,73 + 8,75 + 8,73 m, staticky ho tvoria samostatné prosté polia s doskovou nosnou konštrukciou s tuhými oceľovými vložkami. Most slúžil pôvodne železničnej doprave, v súčasnosti na ňom vedie nová cestná komunikácia, ktorá je náhradou za zrušené priecestie.
V rámci stavby došlo k sanácii spodnej stavby a nosnej konštrukcie spočívajúcej v obnove krycích vrstiev betónov a zriadením funkčného odvodnenia vrátane novej hydroizolácie. Pôvodné rímsy sa vybúrali a nahradili sa novými. Na moste sú osadené nové zábradlia, nové zvodidlá a osvetlenie.
Most je aktuálne dokončený a slúži svojmu účelu ako prístup do záhradkárskej osady. Správcom objektu bude Mesto Žilina.
Most cestného nadjazdu pri zastávke Žilina, odbočka
Nový nadjazd zabezpečí premostenie železničnej trate a dvoch komunikácií v intraviláne Žiliny. Mostný objekt je budovaný na preložke cesty, ktorá bude zabezpečovať prepojenie územia rozdeleného železničnou traťou v úseku medzi Strážovom a záhradkárskou oblasťou. Pôvodne sa v mieste mosta nachádzalo koľajisko zriaďovacej stanice s viac ako 20 koľajami.
Nosnú konštrukciu mosta tvorí spojitá nábehovaná dosková konštrukcia s konzolami z dodatočne predpätého monolitického betónu s rozpätiami polí 31 + 39 + 31 m. Výška dosky je premenná, od 1,5 v strede rozpätia po 2,3 m nad piliermi. Šírka nosnej konštrukcie mosta je konštantná, 10,2 m, šírka nosnej časti dosky je 4,2 m s konzolami vyloženia 3 m. Pôdorysne je most navrhnutý v oblúku s R = 305 m. Výškovo vedie niveleta komunikácie po celej dĺžke mosta vo vrcholovom zakružovacom oblúku s R = 4 500 m. Nosná konštrukcia je na spodnú stavbu uložená pomocou hrncových ložísk s únosnosťou na pilieroch do 12 MN, na oporách do 5 MN.
Opory sú tvorené základovým pásom, členeným driekom a úložným prahom, z ktorého vystupuje záverný múrik, zavesené krídla a prechodové dosky. Oporné múry pri oporách majú tuhé líce z pohľadových prefabrikátov s geosyntetickou výstužou. Múry sú jednostupňové so zvislým lícom a s miernym nadnásypom. V korune múrov je použitá poloprefabrikovaná rímsa. Pod piliermi je základová doska s hrúbkou do 1,8 m a pôdorysnými rozmermi 7 × 7 m. Driek votknutého stĺpa má kruhový priemer 2 m. Hlavice pilierov majú premennú výšku s rozšírením na 4,2 m pre umiestnenie dvojice ložísk.
Zakladanie mosta je hlbinné na pilótach Ø 880 mm a dĺžkou do 11,5 m. Pilóty sa realizovali pod ochranou oceľovej výpažnice. Rímsy sú monolitické, z prevzdušneného betónu, s konštantnou šírkou 2,9 m vľavo (slúžiace pre chodcov a cyklistov), resp. 0,8 m vpravo. Do ríms sú osadené zvodidlá H3, zábradlie, chráničky pre osvetlenie a stožiare osvetlenia.
Dilatácia mosta bola zrealizovaná pomocou nožnicového mostného záveru na OP1, resp. jednoduchého profilového záveru na OP4. Na oboch stranách mosta budú v miestach kríženia so železničnou traťou osadené prekážky proti dotyku živých častí trakčného vedenia.
Most je aktuálne pred dokončením. V jarných mesiacoch sa plánuje zhotovenie celoplošnej jednovrstvovej pásovej izolácie na pečatiacu vrstvu epoxidovej živice. Na moste bude zriadená netuhá vozovka v hrúbke 90 mm.
Správcom objektu bude Mesto Žilina.
Zastávka Žilina-predmestie, podchod pre cestujúcich
Nový podchod po uvedení do užívania zabezpečí bezpečný mimoúrovňový pohyb cestujúcich medzi novými nástupišťami s prístupom pomocou 3 schodísk a 3 rámp. Nosnú konštrukciu nového podchodu tvorí železobetónová monolitická rámová konštrukcia. Svetlá šírka tubusu podchodu je 3,0 m, svetlá výška monolitického tubusu je 2,8 m. Hrúbka stien je 300 mm, spodnej dosky 400 mm, vrchná priečľa má v najvyššom mieste 350 mm a 310 mm v najnižšom mieste.
Schodištia a rampy podchodu sú monolitické železobetónové polorámy. Hrúbka stien je 300 mm a hrúbka dna 400 mm. Rampy vedúce na nástupištia majú svetlú šírku 1,9 m a 2,5 m. Izolácia podchodu bola zrealizovaná z PVC izolačných fólií s ochranou.
Podchod je po stavebnej stránke dokončený. V súčasnosti prebiehajú dokončovacie práce na súvisiacich objektoch. Správcom objektu budú ŽSR.
Podchod pre chodcov a cyklistov pri lokomotívnom depe
Podchod zabezpečí bezpečný mimoúrovňový pohyb a priechod popod železničnú trať s prístupom do podchodu pomocou schodísk a rámp. V mieste navrhovaného podchodu sa v minulosti nachádzalo priecestie. V novom stave spojí Bratislavskú ulicu s oblasťou medzi železničnou traťou a riekou Váh. Nosnú konštrukciu podchodu bude tvoriť železobetónová monolitická rámová konštrukcia.
Svetlá šírka tubusu podchodu bude 4,0 m, svetlá výška monolitického tubusu 2,92 m. Hrúbka stien je 350 mm, dno má 450 mm a vrchná priečľa 450 mm v najvyššom mieste a 415 mm v najnižšom mieste. Schodištia a rampy podchodu sú navrhnuté ako monolitické železobetónové polorámy s hrúbkou stien 300 mm a hrúbkou dna
400 mm. Podchod má izoláciu z PVC izolačných fólií s ochranou. Aktuálne je v realizácii, jeho správcami budú ŽSR a Mesto Žilina.
Rekonštrukcia železničných mostov cez Váh – železničné mosty a nová lávka pre chodcov a cyklistov
Rekonštrukcia železničných mostov pozostáva z výmeny existujúcich mostov za nové nosné konštrukcie. Staré plnostenné mosty s prvkovou mostovkou sa nahrádzajú novými oceľovými mostami s dolnou ortotropnou mostovkou so žľabom pre koľajové lôžko. Mosty budú 3-poľové, zo statického hľadiska ide o spojité nosníky s osovou vzdialenosťou 8,2 m. Rozpätie nových mostov bude 31,5 + 46,2 + 31,5 m.
Existujúca spodná stavba sa realizuje po etapách, nahrádza sa novými gravitačnými oporami spojenými s krídlami a dvomi medziľahlými piliermi vo Váhu. Premostenie je navrhnuté tak, že prevedie maximálny prietok Q100 s rezervou. V strednom poli je rešpektovaný plavebný gabarit šírky 36 m a výšky 5 m nad maximálne uvažovanou prevádzkovou hladinou. Na moste aj lávke budú po realizácii osadené signálne znaky v zmysle „CEVNI“.
Spodná stavba bude spoločná aj pre lávku pre chodcov a cyklistov. Lávka je riešená ako oceľová trojpoľová spojitá konštrukcia s totožnými rozpätiami jednotlivých polí 31,5 + 46,2 + 31,5 m, ako majú železničné mosty. Nosnú konštrukciu lávky tvoria oceľové plnostenné nosníky s hornou ortotropnou mostovkou. Úložné prahy pilierov sú po šírke v strednej časti pod obomi mostami upravené na prejazd revízneho vozíka. Založenie opôr je na mikropilótach s oceľovou výstužou z plných tyčí.
Piliere sú založené plošne na zlepšenom podloží pomocou tryskovej injektáže. Piliere sa budovali v dvoch častiach v rámci I. fázy výstavby mosta z dôvodu dostatočnej prietokovej plochy koryta Váhu. Ich výstavba sa realizovala v nasypaných polostrovoch v stavebných jamách vytvorených tryskovou injektážou kotvenou pomocou lanových kotiev.
Prvá z pôvodných nosných konštrukcií bola demontovaná po častiach pomocou autožeriavu. V súčasnosti prebieha výsun prvej oceľovej konštrukcie v koľaji smerom do Čadce zo strany od Žiliny s použitím výsuvného nosa. Druhá konštrukcia a lávka sú aktuálne vo výrobe a budú vysunuté v nasledujúcich fázach výstavby. Správcami objektu budú ŽSR a Mesto Žilina.
Podchod pre chodcov a cyklistov v Budatíne
Nový podchod pre verejnosť pod železničnou traťou Žilina – Čadca zabezpečí prístup verejnosti v intraviláne mestskej časti Budatín z ulice Na starej hradskej do centra mesta. V minulosti sa tu nachádzalo úrovňové priecestie na komunikácii, ktoré bolo zrušené. Miesto však zostalo prirodzenou komunikačnou trasou a ľudia ho naďalej využívali pre rizikové prechádzanie cez železničnú trať. Konštrukcia podchodu je rozdelená na tubus a zastrešené rampy a schodiská.
Nosnú konštrukciu podchodu pod koľajami tvorí monolitický uzatvorený železobetónový rám so svetlou šírkou 4,0 m a svetlou výškou 2,6 m s hrúbkami dna 400 mm, stropu a stien 300 mm. Schodiská a rampy sú navrhnuté ako monolitické ŽB polorámy. Izolácia podchodu bola zrealizovaná z PVC izolačných fólií s ochranou. Realizácia objektu prebieha po etapách v zmysle plánu organizácie výstavby s použitím paženia medzi koľajami. Podchod je aktuálne v realizácii. Jeho správcami budú ŽSR a Mesto Žilina.
Rekonštrukcia železničného mosta ponad ulicu Kysucká
Nové smerové vedenie železničnej trate v ŽST Žilina spolu s novým šírkovým usporiadaním premosťovanej komunikácie a jej napojením na priľahlé miestne komunikácie si vyžiadalo prestavbu existujúceho železničného mosta. Z dôvodu smerového a výškového vedenia koľaje a vzhľadom na premosťovanú prekážku bol navrhnutý nový štvorpoľový železobetónový rámový most s rozpätím jednotlivých polí 6,65 + 9,5 + 9,5 + 6,65 m.
Je pozdĺžne oddilatovaný, v priečnom smere rozdelený do šiestich dilatačných celkov pre každú koľaj zvlášť. Celková šírka mosta bude 30,88 m. Založenie tvoria pilóty s Ø 900 mm a dĺžkou 10 m. Prechod z mosta do železničného telesa je riešený prechodovými doskami. Na rímsach budú osadené stožiare trakčného vedenia a protihlukové steny v celej ich dĺžke s plynulým prechodom na nadväzujúci oporný múr a nasledujúce protihlukové steny. Medzi dilatačnými celkami budú pozdĺžne odvodňovacie žľaby.
Dispozičné usporiadanie pod mostom vychádza z pôvodného stavu. Po obidvoch stranách komunikácie budú chodníky pre chodcov a cyklistov výškovo odsadené vzhľadom na komunikáciu. Nová komunikácia pod mostom bude oproti existujúcej komunikácii rozšírená a doplnená o jeden jazdný pruh pre každý smer jazdy s výškovým vedením zlepšeným približne o 0,5 m.
Rekonštrukcia prebieha v náročných podmienkach intravilánu mesta Žilina. Okrem iného je ovplyvnená stykom koľají dopravy zo smeru na Bratislavu a Rajec a naopak, existujúcimi inžinierskymi sieťami a súvisiacimi stavebnými objektmi. Samotná výstavba mosta je navrhnutá v dvoch fázach výstavby, ktoré rešpektujú postup výstavby nadväzujúcich objektov. V prvej fáze výstavby mosta sa kompletne realizujú dilatačné celky 1 – 4, do prevádzky budú uvedené s novou koľajou.
Následne sa dobudujú zvyšné dilatačné celky 5 a 6. Na zabezpečenie existujúcej prevádzkovanej koľaje počas výstavby mosta v I. fáze je zhotovené štetovnicové paženie kotvené lanovými kotvami. V rámci I. fázy výstavby mosta bude realizovaná prechodová oblasť mosta z vystužených zemín, čo bude v II. fáze predstavovať paženie novej koľaje v prevádzke. To umožní dobudovať zvyšnú časť mosta v otvorenom výkope bez nutnosti opätovného kotvenia štetovnicovej steny.
Správcami objektu budú ŽSR a Mesto Žilina.
Rekonštrukcia železničného mosta ponad potok Všivák
Nové smerové a výškové vedenie koľají ŽST Žilina si vyžiadalo aj rekonštrukciu existujúceho mosta ponad potok Všivák. V súčasnosti sa v mieste navrhovaného železničného mosta nachádza existujúci, postavený v roku 1870 a neskôr rozšírený ďalšími stavebnými úpravami. Ide o kamennú klenbu a železobetónovú rámovú konštrukciu.
Klenba nevykazuje výrazné poškodenia, ktoré by znemožňovali jej využitie aj v budúcnosti. Navrhlo sa preto časť klenby mimo navrhovaných koľají ponechať a časť klenby zaťaženou dopravou pod novými koľajami nahradiť novým mostom. Určujúcou bola pri návrhu požiadavka na zachovanie prietočnosti mosta s minimalizovaním obmedzení vysoko využitého prietoku v období prívalových dažďov. Nová časť nosnej konštrukcie je navrhnutá ako polrámová integrálna železobetónová konštrukcia s rozpätím 5,4 m, zmonolitnená, s veľkopriemerovými pilótami s priemerom 1,2 m a dĺžkou 7,15 m.
Odvodnenie mosta sa realizuje hydroizolačným súvrstvím stiahnutým k rubovej drenáži s vyvedením do koryta. Na čelách mosta sú rímsy s osadenou protihlukovou stenou. Na strane odtoku nadväzuje čelo mosta na priľahlý oporný múr.
Po stavebnej stránke je predmetný objekt pod skupinou párnych koľají ŽST Žilina ukončený. Správcom objektu budú ŽSR.
Rekonštrukcia a predĺženie podchodu pre chodcov z ulice Národná
Rekonštrukcia a predĺženie existujúceho podchodu pod koľajiskom v ŽST Žilina zabezpečí prepojenie ulíc Uhoľná a Národná ako prirodzeného koridoru z pešej zóny centra mesta Žilina smerom k futbalovému a zimnému štadiónu. Pre potreby prevádzky stanice sa ponechá prístup na jednotlivé nástupištia, no už s potrebou regulácie vstupu na samotné nástupištia.
Z konštrukčného hľadiska sa zachováva existujúca časť podchodu spoločne s existujúcimi schodiskami na nástupištia č. 1 až 3. Nový výstup na nástupište č. 4 sa vybudoval z novej predĺženej časti podchodu. Existujúci podchod je tvorený monolitickou betónovou spodnou stavbou a doskovou nosnou konštrukciou so svetlou šírkou 6,0 m. Novú časť podchodu tvorí monolitický železobetónový uzavretý rám so svetlou šírkou 6,0 m.
V mieste prepojenia existujúcej a novej časti podchodu bol zrealizovaný atypický tvar tubusu, ktorý zohľadnil existujúce schodisko, stropnú konštrukciu a skutočne zastihnutý tvar konštrukcie odkrytý počas realizácie výkopov. Hrúbka stien a spodnej dosky nového tubusu je 400 mm, horná doska má premennú hrúbku do 500 mm. Založenie je na základovej doske s hrúbkou 400 mm. Nová časť podchodu (tubus) sa delí na samostatné dilatačné celky so založením v rôznych výškových úrovniach, ktoré kopírujú sklon podlahy v novej časti. Dilatácie medzi jednotlivými dilatačnými celkami sú navrhnuté proti tlakovej vode so zabudovanými tesniacimi profilmi.
Hydroizolácia novej a existujúcej časti je navrhnutá z hydroizolačného súvrstvia z PVC fólie s ochranou. Voda z povrchu bude po hydroizolácii zvedená do rubových drenáží. Predĺžená časť podchodu plynulo klesá približne o 1,6 m popod ulicu Uhoľná dvomi rampami s medzipodestou. Výstup na ulicu Uhoľná je zabezpečený dvojicou schodísk a výťahom. Na vstup do existujúceho podchodu z predstaničnej budovy na ulici Hviezdoslavova bol vybudovaný výťah. Priechod z priestoru pod staničnou budovou do existujúceho podchodu zabezpečujú dvoje schodiská a medziľahlá zdvíhacia plošina pre imobilných.
V podchode a jeho priľahlých schodiskách budú osadené držadlá s vyznačenými informáciami pre nevidiacich a slabozrakých v Braillovom písme a takisto všetky debarierizačné opatrenia na vodorovných a zvislých povrchoch podchodu.
V súčasnosti je hlavná časť stavebných prác ukončená, prebiehajú dokončovacie práce na jednotlivých povrchoch. Následne budú nadväzovať práce výluky nepárnej skupiny koľají. Správcami objektu budú ŽSR a Mesto Žilina.
Žilina, osobná stanica, podchod pre cestujúcich
Pre cestujúcich osobnej stanice Žilina je vo výstavbe nový podchod. Prístupy a priechodnosť podchodu na tri nástupištia sú po 7 schodiskách, 4 výťahoch a obojsmerných eskalátoroch. Prístupy do podchodu zo strany od centra mesta sú riešené cez novú budovu riadenia dopravy. Existujúci podchod v stanici (z ulice Národná) je vzdialený od nového približne 93 m.
Konštrukcia podchodu je rozdelená na tubus, schodiská a výťahové šachty. Nosnú konštrukciu podchodu pod koľajami tvorí monolitický uzatvorený železobetónový rám so svetlou šírkou 7,0 m a svetlou výškou 2,6 m. Hrúbka dna a stien je 500 mm, stropu maximálne 550 mm. Pri napojení na budovu sa na dĺžke 3,5 m tubus rozšíri na 9,35 m. Týmto riešením sa získala zhromažďovacia plocha na vstupoch do budovy. Schodiská sú navrhnuté ako monolitické ŽB polorámy. Na umiestnenie výťahov s nosnosťou 1 125 kg sú navrhnuté výťahové šachty so svetlými rozmermi 2 500 × 1 720 mm.
Založenie objektu je na základovej doske z betónu hrúbky 400 mm. Konštrukcia podchodu je rozdelená tesnenými dilatačnými škárami na 14 dilatačných celkov. Izolácia podchodu bola navrhnutá z PVC izolačných fólií s ochranou. Zachytená voda v podchode sa bude odvádzať zo zberných šácht čerpadlom a výtlačným tlakovým potrubím bude viesť do odvodnenia zastrešenia nástupíšť. Povrch pochôdznej plochy tubusu tvorí keramická dlažba, schodiská sú z dosiek z prírodného kameňa.
Pohľadové plochy stien budú obložené keramickým obkladom. V celom tubuse podchodu bude zhotovený systémový závesný podhľad so skrytým vedením chráničiek, kabeláže, zapustenými svietidlami, kamerami a reproduktormi.
Aktuálne prebehla na objekte 1. fáza výstavby, ktorá bude pokračovať realizáciou koľajiska nepárnej skupiny ŽST Žilina. Správcom objektu budú ŽSR.
Most cestného nadjazdu na ulici 1. mája, nžkm 336,975
V rámci UČS 53 je osobitná pozornosť venovaná novobudovanému cestnému nadjazdu na ulici 1. mája, k. ú. Žilina. Problematike bol venovaný samostatný článok v časopise Inžinierske stavby 5/2023. Správcom objektu bude Mesto Žilina.
Záver
V súčasnosti plynulo pokračujú práce na modernizácii železničného uzla Žilina. V najbližších mesiacoch dôjde k zásadnému kroku – preklopeniu dopravy na už zmodernizovanú párnu skupinu koľají v ŽST Žilina. Pre doplňujúce informácie celého uzla Žilina odporúčame webovú stránku uzolzilina.sk.
TEXT: Ing. Peter Novák a kolektív
FOTO A OBRÁZKY: REMING CONSULT, a. s.
Peter Novák je projektant mostov v spoločnosti
REMING CONSULT, a. s.
