Izolácia tepelných mostov rozhodne o kvalite zateplenia
Ak majú budovy spĺňať súčasné prísne požiadavky spotreby energie na vykurovanie, treba myslieť nielen na dôslednú tepelnú ochranu jednotlivých fragmentov stavby, ale aj na elimináciu tepelných mostov.
Všetky fragmenty budovy, to znamená obvodové steny, strecha, stropy, podlahy, okná a podobne, si vyžadujú dôkladnú tepelnoizolačnú ochranu, ak chceme eliminovať tepelné mosty a zabrániť kondenzácii vody v interiéri.
Úroveň zabezpečenia stavieb v tejto oblasti vyjadruje tzv. súčiniteľ prechodu tepla, alebo U-hodnota. V minulosti sa používal aj termín tepelný odpor. Čím je jeho hodnota väčšia, tým menšie sú tepelné straty a vyššia teplota vnútorných povrchov.
Ako vznikajú tepelné mosty
Tepelné mosty vznikajú z dvoch príčin. Prvou je kontakt dvoch rozdielnych materiálov, z ktorých jeden má vyššiu tepelnú vodivosť. Typickým príkladom je železobetónový nadokenný preklad v tehlovej stene, ktorý je výborným vodičom tepla, čo spôsobuje, že sa v tomto mieste zahusťuje tepelný tok. „Nemci tomu hovoria termosifónový efekt.
Tepelný most naozaj funguje ako odtok vody z umývadla, namiesto vody však do seba vťahuje teplo, čím spôsobuje nielen vyššie tepelné straty, ale zároveň znižuje aj teplotu vnútorného povrchu,“ hovorí Jozef Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene.
Druhým typom sú tzv. geometrické tepelné mosty, ktoré vznikajú v miestach, ako sú rohy, kde sa pod uhlom spájajú dve konštrukcie, z ktorých jedna je zvonka ochladzovaná a druhá zvnútra otepľovaná. V dôsledku vysokého pomeru vonkajšej ochladzovanej plochy k vnútornej ploche sa v mieste kontaktu, podobne ako v predošlom prípade, zahusťuje tepelný tok.
To má za následok, že rastie tepelná strata a znižuje sa teplota vnútorného povrchu konštrukcie. Pre komfort bývania je najhoršia kombinácia týchto dvoch javov, napríklad keď je v rohu umiestnený železobetónový nosný stĺp. Vtedy je veľké riziko, že vo vnútorných priestoroch bude dochádzať aj ku kondenzácii vody.
Kondenzácia vzniká, keď teplota vnútorného povrchu klesne pod teplotu rosného bodu, a to býva najčastejšie v miestach tepelných mostov, ako sú kúty stien, okolie okien a balkónov či spoje stropu a obvodového plášťa.
Na týchto miestach sa vytvárajú vlhké fľaky, ktoré postupne černejú, čo je dôsledkom toho, že sa stávajú živnou pôdou pre plesne a huby. Tie produkujú zdraviu škodlivé spóry, ktoré môžu byť pre človeka veľmi nebezpečné. V praxi sa tieto mikroorganizmy najčastejšie odstraňujú pomocou chemických prípravkov na báze chlóru, čím sa do vnútorného prostredia dostávajú ďalšie škodlivé látky.
Identifikácia tepelných mostov
Tepelné mosty v existujúcich budovách sa identifikujú pomocou termovíznej kamery. Najlepšie sa dajú odhaliť, keď sú vonku mínusové teploty a vnútri sa vykuruje na dostatočne vysokú teplotu. Rovnakou metódou sa meria aj teplota vnútorných povrchov.
Podľa Jozefa Štefka už pri projektovaní novostavieb a rekonštrukciách starších objektov – ak má budova spĺňať prísne požiadavky na tepelnú ochranu, resp. ak chceme znížiť vysokú spotrebu energie na vykurovanie – treba myslieť nielen na dostatočnú ochranu jednotlivých fragmentov stavby, ale aj na elimináciu tepelných mostov.
Pokiaľ ide o tepelné mosty na existujúcich budovách, ktorých obvodové múry sú postavené zo starších stavebných materiálov, ako sú kameň, betón alebo plné pálené tehly, ktoré sa vyznačujú vysokou tepelnou vodivosťou aj pri veľkých hrúbkach, je najlepším riešením …
Celý článok si môžete prečítať na www.multicomfort.sk, kde nájdete vzdelávacie kurzy a množstvo unikátnych odborných článkov, príspevkov a blogov. Zaregistrujte sa a buďte architektom svojej odbornosti.
Zdroj:PR článok Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.
