Je správne zohľadňovať pri výbere okna triedu okenných profilov? Dnes už nie!

Prečo práve my sme béčko? Znie mi klasicky v ušiach klasik. Je to predsa jedno, ktorá skupina bude v áčku a ktorá v béčku. Tak kto teda bude "béčko"? Presne rovnaká situácia nastáva pri triedení okenných profilov do tried "A" alebo "B".

Posudzovať kvalitu okna podľa týchto tried je úplne irelevantné a vytrhnuté z kontextu (napríklad profily z kompozitného materiálu majú vlastnú triedu). To je dobré mať v pamäti, ak sa s týmto argumentom niekedy stretnete.

Spomínané triedy, ktoré udáva norma EN 12608, iba rozdeľujú okenné profily do niekoľkých kategórií podľa hrúbky steny. Ale to vôbec nevypovedá o tom, čo okno vie a ako je kvalitné, čiže táto norma nerieši prevádzkové vlastnosti. To rieši úplne iná norma.

Prečo vlastne táto diskusia vznikla? Jednoducho. Pred tridsiatimi rokmi bola situácia úplne iná a hrúbka hrala u vtedy úzkych profilov (60 mm) a menšieho počtu komôr významnejšiu úlohu než dnes. Technicky vzaté ide o to, aby zvar v rohu okna vydržal určité namáhanie.

To ovplyvňuje jednak veľkosť styčných plôch, ktorá je v dnešnej dobe vďaka väčšiemu počtu komôr a väčšej veľkosti profilu (napr. 80 mm pri systéme SYNEGO alebo 86 mm pri GENEO) oveľa väčšia, než kedysi. Na druhej strane je to výrobná receptúra ​​plastu, čo je prísne strážené rodinné striebro každého z výrobcov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje správanie profilu pri mechanickom namáhaní a pri zmene teplôt, alebo jeho vlastnosti z hľadiska dlhodobého pôsobenia UV-žiarenia.

Z toho vyplýva, že hrúbka stien profilu nie je v dnešnej dobe rozhodujúca. Je to rovnaké, ako keď by ste chceli posudzovať, či lepšie pôjde auto s karosériou vyrobenou z 2 mm plechu alebo 3 mm plechu.

Pre doplnenie: pevnosť zvarov okenných profilov je u solídnych výrobcov pravidelne kontrolovaná pomocou deštruktívnej skúšky zváraných okenných vzoriek, pri ktorej sa zaznamenáva sila v okamihu ich rozlomenia.

Minimálna požadovaná sila, ktorú vzorka musí splniť, sa určuje výpočtom pre každý konkrétny profil. Pri kvalitných okenných profiloch sa vždy jedná o silu rádovo niekoľko tisíc N, čo predstavuje zaťaženie niekoľko stoviek kg.

Kto by však v praxi zavesil z nejakého dôvodu na okno niekoľko stoviek kíl? Rezerva medzi požadovanou a skutočne nameranou hodnotou navyše býva v priemere 30 percent k dobru, teda smerom k vyššej bezpečnosti.

Ak sa v praxi stane, že okno na zvare skutočne praskne, na vine je vždy chyba vzniknutá pri výrobe – napríklad zle nastavené strojné vybavenie, alebo chybne vykonaný výrobný postup. Čiže úlohu hrá ľudský faktor a nie hrúbka steny profilu.

Ako teda posudzovať a vyberať okná? Jednoznačným kritériom kvality okien je slovenská technická norma STN EN 14351-1 + A2, ktorá definuje súbor požadovaných vlastností, ktoré musia byť splnené. Napríklad odolnosť zaťaženia vetrom, vzduchotesnosť, vodotesnosť, mechanická pevnosť, životnosť opätovného otvárania a zatvárania, odolnosť proti vlámaniu atď.

Pre bežného investora bude asi dôležitejšie posúdiť výrobcu aj z iného uhla pohľadu. Napríklad z pohľadu tradície, garancie, histórie značky, technického vývoja, alebo predikovaných vlastností okna ako celku, vrátane tepelno-izolačných a zvuko-izolačných vlastností, udávanej bezpečnostnej triedy a rozmerových možností a podobne.

Na záver ešte jedno upozornenie na mystifikáciu spotrebiteľov, ktoré sa týka tvrdenia, že okná vyrobené z regenerovaného materiálu majú nižšiu pevnosť, než okná z prvotnej receptúry. V dnešnej dobe to už neplatí, je to dané veľmi vyspelou technológiou triedenia a opätovného spracovania použitých materiálov – vďaka celosvetovému trendu v tejto oblasti došlo k obrovskému pokroku.

Kvalita takto recyklovaného PVC sa radí k najlepším naprieč priemyslom. Navyše, podľa zákonov a predpisov EÚ, každý výrobca musí používať aj recyklát.

Informácie o kvalite okien a technických možnostiach nájdete aj na www.rehau.sk

Zdroj: PR článok REHAU s.r.o.