Je správne zohľadňovať pri výbere okna triedu okenných profilov? Dnes už nie!
Prečo práve my sme béčko? Znie mi klasicky v ušiach klasik. Je to predsa jedno, ktorá skupina bude v áčku a ktorá v béčku. Tak kto teda bude "béčko"? Presne rovnaká situácia nastáva pri triedení okenných profilov do tried "A" alebo "B".
Posudzovať kvalitu okna podľa týchto tried je úplne irelevantné a vytrhnuté z kontextu (napríklad profily z kompozitného materiálu majú vlastnú triedu). To je dobré mať v pamäti, ak sa s týmto argumentom niekedy stretnete.
Spomínané triedy, ktoré udáva norma EN 12608, iba rozdeľujú okenné profily do niekoľkých kategórií podľa hrúbky steny. Ale to vôbec nevypovedá o tom, čo okno vie a ako je kvalitné, čiže táto norma nerieši prevádzkové vlastnosti. To rieši úplne iná norma.
Prečo vlastne táto diskusia vznikla? Jednoducho. Pred tridsiatimi rokmi bola situácia úplne iná a hrúbka hrala u vtedy úzkych profilov (60 mm) a menšieho počtu komôr významnejšiu úlohu než dnes. Technicky vzaté ide o to, aby zvar v rohu okna vydržal určité namáhanie.
To ovplyvňuje jednak veľkosť styčných plôch, ktorá je v dnešnej dobe vďaka väčšiemu počtu komôr a väčšej veľkosti profilu (napr. 80 mm pri systéme SYNEGO alebo 86 mm pri GENEO) oveľa väčšia, než kedysi. Na druhej strane je to výrobná receptúra plastu, čo je prísne strážené rodinné striebro každého z výrobcov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje správanie profilu pri mechanickom namáhaní a pri zmene teplôt, alebo jeho vlastnosti z hľadiska dlhodobého pôsobenia UV-žiarenia.
Z toho vyplýva, že hrúbka stien profilu nie je v dnešnej dobe rozhodujúca. Je to rovnaké, ako keď by ste chceli posudzovať, či lepšie pôjde auto s karosériou vyrobenou z 2 mm plechu alebo 3 mm plechu.
Pre doplnenie: pevnosť zvarov okenných profilov je u solídnych výrobcov pravidelne kontrolovaná pomocou deštruktívnej skúšky zváraných okenných vzoriek, pri ktorej sa zaznamenáva sila v okamihu ich rozlomenia.
Minimálna požadovaná sila, ktorú vzorka musí splniť, sa určuje výpočtom pre každý konkrétny profil. Pri kvalitných okenných profiloch sa vždy jedná o silu rádovo niekoľko tisíc N, čo predstavuje zaťaženie niekoľko stoviek kg.
Kto by však v praxi zavesil z nejakého dôvodu na okno niekoľko stoviek kíl? Rezerva medzi požadovanou a skutočne nameranou hodnotou navyše býva v priemere 30 percent k dobru, teda smerom k vyššej bezpečnosti.
Ak sa v praxi stane, že okno na zvare skutočne praskne, na vine je vždy chyba vzniknutá pri výrobe – napríklad zle nastavené strojné vybavenie, alebo chybne vykonaný výrobný postup. Čiže úlohu hrá ľudský faktor a nie hrúbka steny profilu.
Ako teda posudzovať a vyberať okná? Jednoznačným kritériom kvality okien je slovenská technická norma STN EN 14351-1 + A2, ktorá definuje súbor požadovaných vlastností, ktoré musia byť splnené. Napríklad odolnosť zaťaženia vetrom, vzduchotesnosť, vodotesnosť, mechanická pevnosť, životnosť opätovného otvárania a zatvárania, odolnosť proti vlámaniu atď.
Pre bežného investora bude asi dôležitejšie posúdiť výrobcu aj z iného uhla pohľadu. Napríklad z pohľadu tradície, garancie, histórie značky, technického vývoja, alebo predikovaných vlastností okna ako celku, vrátane tepelno-izolačných a zvuko-izolačných vlastností, udávanej bezpečnostnej triedy a rozmerových možností a podobne.
Na záver ešte jedno upozornenie na mystifikáciu spotrebiteľov, ktoré sa týka tvrdenia, že okná vyrobené z regenerovaného materiálu majú nižšiu pevnosť, než okná z prvotnej receptúry. V dnešnej dobe to už neplatí, je to dané veľmi vyspelou technológiou triedenia a opätovného spracovania použitých materiálov – vďaka celosvetovému trendu v tejto oblasti došlo k obrovskému pokroku.
Kvalita takto recyklovaného PVC sa radí k najlepším naprieč priemyslom. Navyše, podľa zákonov a predpisov EÚ, každý výrobca musí používať aj recyklát.
Informácie o kvalite okien a technických možnostiach nájdete aj na www.rehau.sk
Zdroj: PR článok REHAU s.r.o.
