Kde získať peniaze na podnikanie

Mnohí ľudia rozmýšľajú nad tým, že by začali podnikať. Najjednoduchšou cestou, ako začať zarábať sám na seba, je založiť si živnosť. V súčasnosti možno vybaviť živnosť na počkanie. Stačí jedna návšteva živnostenského úradu. Na rozbeh budete potrebovať peniaze. Poradíme vám, kde ich vziať.

Ľudia, ktorí chcú začať podnikať, by si mali najprv spočítať, či sa im oplatí vymeniť istú mesačnú mzdu za neistý príjem živnostníka. V porovnaní so zamestnancami musia živnostníci sami platiť odvody, podávať daňové priznanie a platiť dane. Mnohí začínajúci podnikatelia majú problém aj so získaním peňazí na svoje podnikateľské plány. Banky nerady financujú nových živnostníkov, pretože si nemôžu overiť, či dokážu zarábať peniaze. Napriek všetkým problémom je na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR približne 364-tisíc živnostníkov. Mnohí z nich sa vďaka vlastnej šikovnosti dokážu uživiť lepšie, ako keby boli zamestnancami. Ďalší nemajú na výber. Ak by nepracovali na živnosť, zostali by úplne bez práce. V porovnaní s minulosťou je vybavenie živnosti výrazne jednoduchšie.

Jedna návšteva živnostenského úradu stačí
Kto sa rozhodne začať podnikať, stačí, ak zájde na živnostenský úrad. Ten za neho vybaví prihlásenie do zdravotnej poisťovne a registráciu na platenie daní. Nový živnostník tak už nemusí navštíviť daňový úrad ani zdravotnú poisťovňu. „Po návšteve živnostenského úradu s rovnopisom ohlásenia živnosti možno začať vykonávať podnikateľskú činnosť už v daný deň,“ tvrdí riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra Ján Dutko. Nový samoživiteľ tak nemusí čakať na to, kým bude mať v ruke živnostenské oprávnenie.

Koľko vám dá štát na začiatok? Koľko peňazí môže žiadateľ získať, závisí od regiónu, v ktorom chce podnikať. Čím je v danom okrese vyššia nezamestnanosť, tým je aj príspevok vyšší. Najmenej peňazí preto môžu získať žiadatelia z Bratislavy, kde maximálna výška príspevku dosahuje 2 643,10 eura. V krajoch, v ktorých je miera nezamestnanosti nižšia ako celoslovenský priemer, dosahuje najvyšší možný príspevok 3 171,72 eura, a v krajoch, kde je nezamestnanosť vyššia ako priemer, môžu uchádzači získať maximálne 4 228,96 eura. Po uzatvorení dohody o poskytnutí príspevku dostane žiadateľ najviac 60 % celkovej sumy príspevku. Zvyšných 40 % mu úrad práce pošle až po jednom roku prevádzkovania živnosti, keď podnikateľ musí predložiť prvú správu o prevádzkovaní živnosti a o čerpaní príspevku. Podmienkou poskytnutia príspevku je, že daný človek bude podnikať aspoň tri roky. V prípade, že by niekto skončil skôr, musí štátu vrátiť pomernú časť príspevku. Napríklad, ak by niekto prestal podnikať po dvoch rokoch, musí vrátiť tretinu príspevku, ktorý dostal. To neplatí len vtedy, ak niekto prestane podnikať zo zdravotných dôvodov alebo zomrie.

Zdravotné poistenie
Hneď od začiatku podnikania vzniká živnostníkovi povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie. Ich výška závisí od toho, či daný človek podniká popri zamestnaní, alebo je živnosť jeho jediným zdrojom príjmu. „Ak ide o začínajúceho živnostníka, ktorý má zároveň príjem zo závislej činnosti, teda zo zamestnania, nie je povinný platiť preddavky,“ tvrdí hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Judita Smatanová. Živnostníci, ktorí nie sú zamestnaní, musia každý mesiac platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je vo výške 393 eur. Do zdravotnej poisťovne musia posielať 14 % z tejto sumy, čo je 55,02 eura. Ide však len o preddavok, ktorý sa nasledujúci rok zúčtuje. To znamená, že ak zdravotná poisťovňa zistí, že príjem živnostníka bol vyšší ako suma, z ktorej platil odvody, bude musieť zvyšné peniaze doplatiť. No naopak to nefunguje. Ak živnostník platí odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, nemôže čakať, že by mu poisťovňa nejaké peniaze vrátila, aj keď nič nezarobí. Ľudia, ktorí poberajú invalidný dôchodok alebo majú mieru funkčnej poruchy viac ako 50 %, platia polovičné odvody do zdravotnej poisťovne, teda 7 % z vymeriavacieho základu. Minimálne poistné v ich prípade dosahuje 27,51 eura.

Sociálne poistenie v prvom roku
Od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne sú živnostníci počas prvého roka podnikania oslobodení. Ak si niekto v tomto roku založí živnosť, nemusí do Sociálnej poisťovne posielať žiadne peniaze až do júna budúceho roku. Či bude musieť platiť odvody po tomto termíne, závisí od jeho hrubého zárobku v roku 2013. Odvody budú musieť platiť len tí ľudia, ktorí zarobia viac ako 4 830 eur. Tí, ktorí zarobia menej, nebudú musieť ani v budúcom roku platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Ľudia, ktorým vznikne povinné poistenie, musia v súčasnosti posielať do Sociálnej poisťovne aspoň 130,27 eura. V budúcom roku budú minimálne odvody približne o tri eurá vyššie.

Daňové priznanie
Dane platia živnostníci naraz za celý rok pri podaní daňového priznania. To je potrebné podať vždy do konca marca nasledujúceho roku. O tom, koľko daní živnostník zaplatí, rozhoduje dosiahnutý zisk. Teda hrubé príjmy znížené o výdavky. Ak podnikateľ nedosiahne žiaden zisk, nemusí platiť ani dane. Živnostníci majú na výber, či budú využívať skutočné výdavky alebo paušálne. Kto sa rozhodne pre skutočné výdavky, musí si odkladať všetky bločky a faktúry, ktorými preukáže, aké boli jeho náklady na podnikanie. Zákon nevymenúva, ktoré veci si možno zahrnúť do nákladov, ale hovorí o tom, že z daňového základu si možno odpočítať výdavky, ktoré súvisia so zabezpečením, dosiahnutím a udržaním príjmov.

Účtovníctvo alebo paušál
S odpočítavaním skutočných výdavkov je spojená aj potreba viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Kým s účtovníctvom si väčšina podnikateľov neporadí bez pomoci účtovníka, daňovú evidenciu zvládnu mnohí aj sami. Účtovníctvu sa však môžu vyhnúť len tí podnikatelia, ktorých ročný príjem neprekročí 170-tisíc eur a nemajú žiadneho zamestnanca. Paušálne výdavky sú pre živnostníkov v porovnaní so skutočnými výrazne jednoduchšie. Podnikateľ nemusí odkladať žiadne bločky ani viesť účtovníctvo. Z príjmov si môže bez akéhokoľvek dokazovania odpočítať 40 % vo forme paušálnych výdavkov. Od tohto roku je však maximálna suma, ktorú si takto možno odpočítať, 420 eur mesačne, čo je 5 040 eur za rok. Ešte vlani neboli paušálne výdavky nijako obmedzené. Okrem paušálnych výdavkov si môžu živnostníci odpočítať zo svojho príjmu ešte zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenia a nezdaniteľné časti základu dane.

Kde na to vziať?
Mnoho ľudí odrádza od začiatku podnikania potreba vyššieho vstupného kapitálu. „Rozmýšľal som, že si otvorím vlastnú stolársku dielňu, ale keď som si spočítal, koľko by stálo jej zariadenie, zostal som radšej v terajšom zamestnaní,“ vraví Michal z Malaciek. Štát ponúka pomoc na začiatku podnikania ľuďom, ktorí sú bez zamestnania. Úrad práce môže poskytnúť príspevok ľuďom, ktorí sú bez práce aspoň tri mesiace. „Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku podáva uchádzač o zamestnanie písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť,“ vraví Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. K žiadosti je potrebné priložiť podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej živnosti.

Príspevok nie je istý
Podľa zákona účinného od mája tohto roku však na tento príspevok nie je právny nárok. To znamená, že aj keď žiadateľ splní všetky podmienky, úradníci mu ho nemusia odklepnúť. „Podkladom na posúdenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť je stanovisko komisie, ktorá ako nezávislý poradný orgán úradu posudzuje efektívnosť, reálnosť a účelnosť podnikateľského zámeru a kalkulácie predpokladaných nákladov príslušného žiadateľa o príspevok,“ hovorí Lukáčová. Riaditeľ úradu rozhoduje o priznaní príspevku aj na základe stanoviska výboru pre otázky zamestnanosti vo vzťahu k situácii na trhu práce v príslušnom regióne.

Bez školenia
V porovnaní s minulosťou už nie sú žiadatelia o príspevok povinní absolvovať školenie o začatí prevádzkovania živnosti. „Zodpovednosť za prípravu na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj za vypracovanie podnikateľského zámeru a kalkulácie nákladov tým prechádza na žiadateľa o príspevok,“ povedala Lukáčová. Bez takéhoto školenia však začínajúci samoživiteľ riskuje, že správne nevyhotoví podnikateľský plán a kalkuláciu nákladov, čo môže byť dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o peniaze.

Alternatíva – banka
Ľudia, ktorí potrebujú vyššiu sumu peňazí, sa musia zvyčajne obrátiť na banku alebo pôžičkovú spoločnosť. Tie však na rozdiel od úradov práce neposkytujú nenávratné príspevky, ale úvery, ktoré musia dlžníci vrátiť aj s úrokmi. Začínajúci podnikatelia, čo ešte nepodali ani jedno daňové priznanie, z ktorého vidno, ako sa im darí v podnikaní, majú navyše so získavaním štandardných podnikateľských úverov problém. Banky chcú totiž vidieť, koľko daný podnikateľ zarába, aby si preverili, či dokáže pôžičku splácať. „Živnostník môže získať na financovanie svojich investícií účelový alebo bezúčelový úver už v prípade, ak podniká jedno účtovné obdobie, a zároveň ponúkne adekvátne zabezpečenie nehnuteľným majetkom,“ vraví hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Pri niektorých úveroch banky vyžadujú, aby podnikatelia predložili účtovné výkazy až za dve účtovné obdobia. Na takúto pôžičku tak dosiahnu až tí, ktorí podnikajú aspoň dva roky. V niektorých bankách možno získať úver aj skôr, na základe obratov na účte. Ak banka vidí, že podnikateľovi chodí na účet dostatok peňazí, môže mu ponúknuť pôžičku. „VÚB banka ponúka začínajúcemu podnikateľovi takzvanú Podnikateľskú úverovú linku, kde si môže vybrať jeden alebo viac úverových produktov. Jedinou podmienkou je, aby mal zriadený podnikateľský Flexibiznis účet minimálne 6 mesiacov,“ vraví hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Mnohí začínajúci podnikatelia riešia tento problém s poskytnutím úveru na štart podnikania ešte kým sú zamestnaní a vedia zdokladovať príjem. Banka im v takom prípade vie na základe príjmu zo zamestnania poskytnúť napríklad spotrebný úver, alebo, ak chcú získať vyššiu sumu, môžu požiadať o bezúčelovú hypotéku, pri ktorej je však potrebné založiť byt či dom. Podnikateľ sa tak vystavuje riziku, že ak jeho biznis plán zlyhá a nebude schopný splácať úver, môže prísť aj o strechu nad hlavou.

V podnikateľských inkubátoroch výhodnejšie
Pomoc začínajúcim podnikateľom ponúkajú po celom Slovensku podnikateľské inkubátory. Okrem cenných rád a získania kontaktov v nich môžu noví živnostníci či firmy využiť aj výhodnejší prenájom priestorov. „V podmienkach nášho inkubátora majú inkubované firmy v cene nájmu zahrnuté aj služby podnikateľského poradenstva, zvýhodneného alebo úplne bezplatného prenájmu rokovacích a konferenčných priestorov,“ vraví riaditeľ RPIC Prešov a predseda Slovenskej asociácie podnikateľských a technologických inkubátorov Rastislav Tkáč. „Okrem zvýhodneného nájmu administratívnych, skladových a výrobných priestorov poskytujeme začínajúcim podnikateľom aj poradenstvo v oblasti začatia podnikania, možnosti financovania podnikateľskej činnosti, prípravy podnikateľských plánov, aj pomoc pri príprave domácich či zahraničných projektov,“ hovorí Michaela Fábryová z Podnikateľského inkubátora a technologického centra v Banskej Bystrici. V inkubátoroch sa začínajúcim podnikateľom postupne zvyšuje suma nájmu. Najnižšia je v prvom roku a po troch rokoch už platia zvyčajne štandardnú trhovú cenu. Do tohto času by sa mal preto živnostník etablovať, aby dokázal fungovať za rovnakých podmienok ako ostatné firmy.

Ako si založiť živnosť
Každý človek, ktorý chce začať s podnikateľskou činnosťou, si všade na Slovensku vybaví živnostenské oprávnenie (po dodaní všetkých podkladov v prípade regulovaných živností) na počkanie.
Stačí navštíviť živnostenský úrad osobne alebo od 1. 1. 2012 využiť možnosť podania žiadosti v elektronickej podobe. Môžete tak urobiť na Ústrednom portáli verejnej správy SR www.portal.gov.sk. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke Ministerstva vnútra SR http://www.minv.sk/?informacie-k-elektronickemu-podaniu.Ak má fyzická osoba, občan SR, vyšpecifikované predmety činnosti podnikania, stačí jej pri osobnej návšteve miestne príslušného živnostenského úradu predložiť preukaz totožnosti a všetky úkony spojené s ohlásením živnosti vykoná zaňho pracovník živnostenského úradu. Občan len po overení obsahu ohlásenia svojím podpisom overí ­ohlásenie živností. Súčasťou ohlásenia sú aj informácie na výpis z registra trestov, na prihlásenie sa do systému zdravotného poistenia a na registráciu k dani z príjmu u správcu dane. V prípade právnickej osoby je možné za podnikateľa vykonať návrh na zápis do obchodného registra. Po návšteve živnostenského úradu s rovnopisom ohlásenia živnosti možno začať podnikateľskú činnosť vykonávať už v daný deň. Živnostenské oprávnenie možno na žiadosť občana doručiť aj poštou.
Možnosť vzniku živnostenského oprávnenia na základe jednej návštevy je k dispozícii od 1. 6. 2010, od 1. 1. 2012 už aj v elektronickej podobe, čo znamená, že občan si môže živnosť vybaviť aj z pohodlia domova – prostredníctvom internetu. Rovnaký postup sa uplatňuje aj pri takzvanom zmenovom konaní – teda pri zmene údajov pri ohlásení živnosti, pozastavení a rušení živnostenského oprávnenia, či už v prípade jedného, viacerých, alebo všetkých predmetov podnikania. Správny poplatok je pri voľnej živnosti vo výške 3 € a pri viazanej alebo remeselnej živností 5 €. Ak sa ohlásenie živností vykoná elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, tak pri voľnej živnosti nie je žiadny správny poplatok a pri viazanej alebo remeselnej živnosti je správny poplatok 2,50 €.

Príspevok na štart podnikania pre nezamestnaných
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo ktorý bol vedený v evidencii najmenej 12 mesiacov v prípade, že v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie pozastavil alebo skončil prevádzkovanie živnosti. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa podáva písomne na úrade, v ktorého územnom obvode sa bude činnosť prevádzkovať. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej živnosti, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Podkladom na posúdenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku je stanovisko komisie, ktorá ako nezávislý poradný orgán úradu posudzuje efektívnosť, reálnosť a účelnosť podnikateľského zámeru a kalkulácie predpokladaných nákladov príslušného žiadateľa o príspevok, rovnako ako aj stanovisko výboru pre otázky zamestnanosti vo vzťahu k situácii na trhu práce v príslušnom regióne, ktorý odporúča, respektíve neodporúča riaditeľovi úradu uzatvorenie dohody o poskytnutí príspevku. Uchádzač o zamestnanie po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov uzatvorí s príslušným úradom dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti uvedených v podnikateľskom zámere a musí sa použiť v zmysle dohody o poskytnutí príspevku v období od účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku na prevádzkovanie činnosti. Príspevok možno opätovne poskytnúť najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania živnosti, na ktorej prevádzkovanie sa občanovi poskytol príspevok. Výška príspevku závisí od celkovej ceny práce, typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom bude uchádzač prevádzkovať činnosť.

Aký je príspevok pre nezamestnaných? v Bratislavskom kraji – 2,5-násobok celkovej ceny práce, teda najviac 2 643,10 €; v krajoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti rovnajúcou sa alebo nižšou, ako je celoslovenský priemer – 3-násobok celkovej ceny práce, teda najviac 3 171,72 eura; v krajoch s priemernou nezamestnanosťou vyššou, ako je celoslovenský priemer – 4-násobok celkovej ceny práce, teda najviac 4 228,96 eura. Úrad práce poskytne žiadateľovi najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku, teda najviac 40 % výšky príspevku, poskytne úrad po predložení prvej správy o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosť a o čerpaní poskytnutého príspevku po uplynutí 12 mesiacov. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia 10 rokov od ukončenia záväzku prevádzkovať živnosť. Príjemca príspevku, ktorému sa príspevok poskytol a ktorý prestal prevádzkovať živnosť pred uplynutím troch rokov, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť. To sa nevzťahuje na občana, ktorý ju prestal prevádzkovať zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu úmrtia.

Peter Matula
Foto: thinkstock.com

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.