Konštrukcia z medi – plot i fasáda
Spoločné veľvyslanectvo pre 5 severských krajín (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko a Island), ktoré sa nachádza v Berlíne, tvorí šesť hmôt na jednom pozemku. Ako sa podarilo zachovať jednotu severských krajín a zároveň vyjadriť individuálnosť jednotlivých národov? Spájajúcim prvkom sa stala vysoká stena z medených lamiel, ktorá zväzuje všetkých šesť budov do jedného celku. Následne boli architekti každej krajiny vyzvaní, aby prispeli k finálnemu dizajnu národných budov veľvyslanectva.
Matne zelený povrch medi sa stal najvýraznejšou osobitosťou komplexu. Prečo práve tento materiál získal takéto osobité postavenie má veľa dôvodov. Meď sa využívala v stavebníctve už od dávnej minulosti. V posledných desaťročiach sa však dostala do úzadia a uprednostnené boli novšie materiály, s jednoduchou a lacnou technológiou výroby. Meď je síce pekný, hodnotný a trvanlivý materiál, no vyžaduje si aj istú dávku starostlivosti. Väčšinou býva nutné pri stavebných riešeniach zohľadniť špecifickosť materiálu. V súčasnej dobe znova nadobúda uplatnenie hlavne tam, kde sa využíva pôsobenie čistých foriem prírodných materiálov a konštrukcii. Prírodné materiály vo všeobecnosti možno následne znovu stavebne využiť a naviac má meď takmer neobmedzenú životnosť.
Približne 226 metrov dlhý medený pás chráni parcelu pred hlukom z Klingelhöferstrasse. Vo vnútri, za pásom, sú usporiadané hmoty úradov každého národa a šiesteho – spoločného domu, ktorého návrh, rovnako ako návrh konceptu celého okrsku, pochádza od dvojice viedenských architektov Berger & Parkkinen. Zaujímavosťou tohto mikrourbanizmu ambasád je ich umiestnenie a orientácia k severu, ktoré presne odpovedajú ich rozmiestneniu na mape Európy.
Osobitý stenový prvok, ako možno konštrukciu nazvať, je zjednocujúcim elementom pre celý komplex. Reprezentuje typický škandinávsky dizajn pretavený do ušľachtilých materiálov a čistých štruktúr. Atmosféra ambasád je charakteristická dialógom medzi rôznymi materiálmi typickými pre severský región. Malé perforácie medených žalúzii vo forme štrbín prepožičiavajú fasáde úžasnú transparentnosť a zároveň chránia proti priamemu slnečnému žiareniu. Medzi budovami sa stenová konštrukcia stáva samonosnou vďaka rámovej kostre z dutých oceľových prvkov. Zasklené panely v týchto častiach siahajú do výšky 2 metrov umožňujú zvedavcom letmý pohľad dovnútra komplexu.
Viacero dôvodov viedlo architektov k voľbe ocele pre nosnú konštrukciu pásu medzi budovami. Z hľadiska funkčnosti je výhodou to, že meď a nerezová oceľ sú odolné voči korózii a dokážu spolu na stavbe bezproblémovo koexistovať. Nerezová oceľ je ešte k tomu považovaná za prakticky bezúdržbovú. Tento bod má špecifický význam z toho dôvodu, že čistenie rámu po namontovaní žalúzii by bolo takmer nemožné. V konečnom dôsledku sa nerezová oceľ ukázala byť nie o moc drahšia ako oceľ s povrchovou úpravou. Vertikálna rámová konštrukcia je pripojená priamo k budove ambasády.
Rozhodujúcim činiteľom pri návrhu vzhľadu konštrukcie bol design. Materiálová koncept vytvorený od Berger & Parkkinen je postavený na využití surových povrchov bez dodatočných vrstiev, aby bolo možné vidieť prirodzené vlastnosti všetkých použitých materiálov.
Autor: Berger & Parkkinen, Viedeň, Rakúsko
Lokalita: Berlín, Nemecko
Zahájenie výstavby: 1995
Dokončenie: 1999
Katarína Vankušová
FOTO: Lenka Ľuptáková
