Letisko Willyho Brandta v Berlíne

„Otvorenie letiska Willyho Brandta sa odkladá,“ vyhlásil nedávno Matthias Platzeck, premiér spolkovej krajiny Brandenbursko, a namiesto pôvodného termínu marec 2013 ho posunul na október 2013. Čo to v praxi znamená? Ďalšie predraženie pôvodného projektu, obrovské finančné straty a enormná preťaženosť dvoch starších letísk v Berlíne. Výstavba nového medzinárodného letiska pri Berlíne však napriek výpadkom napreduje.

Metropolitný debakel?
Ako oficiálny dôvod posunutia termínu otvorenia uvádza vedenie spoločnosti neustále problémy s protipožiarnym zabezpečením. Nemecké médiá však upozornili na nefunkčnosti i v ďalších častiach letiska.

Pôvodný rozpočet na výstavbu letiska počítal so sumou 2,5 miliardy eur, teraz by sa mal vyšplhať až na vyše 4 miliardy eur. Odhaduje sa, že každý mesiac zdržania si vyžiada dodatočné náklady zhruba 15 miliónov eur. K tomu podľa odhadov príde letisko asi o 80 miliónov eur z prenájmu komerčných priestorov a približne 135 miliónov eur stratí na poplatkoch od aerolínií. Matthias Platzeck zároveň priznal, že náklady na výstavbu moderného terminálu narástli na dvojnásobok predpokladanej sumy. Tá pôvodne predstavovala 620 miliónov eur, teraz je to vyše 1,2 miliardy eur.

Otázniky sa vznášali aj nad novým termínom otvorenia letiska, ktoré nahradí oba súčasné berlínske vzdušné prístavy – Tegel a Schönefeld. Neistotu sa uplynulý mesiac pokúsil rozptýliť konateľ berlínskeho letiska Horst Amann, ktorý vyhlásil, že letisko Willyho Brandta sa otvorí 27. októbra 2013. Pre opakované posunutie termínu jeho spustenia a odhaľovanie nových problémov nemecké médiá už projekt nevolajú inak ako „berlínskou katastrofou“ alebo „metropolitným debaklom“.

Od Schinkela po Bauhaus
Všetko sa to začalo v roku 1996, keď krajinská vláda v Brandenburgu a spolková vláda súhlasili s výstavbou medzinárodného letiska v Brandenburgu, ktoré by nieslo názov bývalého západonemeckého kancelára Willyho Brandta. Na jeho realizáciu sa vyčlenilo územie 1 470 hektárov, čo predstavuje plochu približne 2-tisíc futbalových ihrísk. V roku 2006 sa začalo s výstavbou, ktorá sa doteraz neskončila – a to aj napriek tomu, že termín dokončenia sa už dvakrát posúval.

Projekt pochádza od uznávanej architektonickej kancelárie Gerkan, Marg & Partner, ktorá pri dizajne letiska vychádzala z reflexií na lokálne architektonické dedičstvo. Pri štruktúrovanej fasáde a čistých geometrických formách sa inšpirovala rukopisom pruského architekta z prvej polovice 19. storočia Klausa Friedricha Schinkela, ale aj štýlom Bauhaus. Nechýba ani motív širokej stromovej aleje – charakteristická črta miest a obcí v okolí Berlína a Brandenburska.

Terminál – funkčné využitie 2. PP – železničná stanica, obslužné plochy, kontrolné miesta 1. PP – prestupný priestor zo železničnej stanice na letisko 1. NP – príletová hala vrátane check-in batožiny, príjazd pasažierov Mezanín – medziposchodie na pohyb pasažierov k colnej a bezpečnostnej kontrole 2. NP – príjazdová hala, odlety, check-in, kontrolné miesta, obchody, reštaurácie a čakárne 3. NP – čakárne, salóniky, kancelárie 4. NP – salóniky 5. NP – vyhliadková terasa pre návštevníkov

Letisko Willyho Brandta Miesto: Schönefeld, Brandenburg Prevádzkovateľ: Mesto Berlín Architekti: Gerkan, Marg & Partner Celková plocha letiska:  1 470 hektárov Prepravná kapacita: 27 miliónov pasažierov ročne Celkové náklady: vyše 4 mld. eur Náklady na výstavbu terminálu: vyše 1,2 mld. eur Začiatok výstavby: 9/2006 Ukončenie výstavby: 10/2013 Technické údaje Dĺžka vzletových a príletových dráh: 3 600 m (07L/25R), 4 000 m (07R/25L) Šírka vzletových a príletových dráh: 60 m Podlahová plocha terminálu a nástupných mostov: 280 000 m2 Plocha strechy terminálu a nástupných mostov: 49 000 m2 Terminál: Dĺžka: 220 m Šírka: 180 m Výška: 32 m Plocha sklenenej fasády: 33 000 m2 Celkový objem betónu: 160 000 m3 Hmotnosť oceľovej výstuže: 35 000 ton / tonnes Hmotnosť ocele na konštrukciu: 9 000 ton / tonnes

Všetko pod jednou strechou
Ústredným objektom letiska je terminál s úctyhodnými rozmermi 220 × 180 m. Spočiatku chce ročne odbaviť najmenej 27 miliónov pasažierov, ale jeho kapacita má postupne narásť až na 45 miliónov cestujúcich za rok. Letisko Willyho Brandta sa tak po Frankfurte nad Mohanom a Mníchove má stať tretím najväčším v Nemecku a trinástym najväčším v Európe.

Jeho koncept prevádzky je jasný – pod jednou strechou zastrešiť všetky domáce a medzinárodné lety. Pri termináli môže zaparkovať 85 lietadiel. Fasáda terminálu zo skla a ocele sa nachádza medzi dvomi paralelnými príletovými a vzletovými dráhami, pričom každá z nich je od budovy vzdialená 1 900 metrov. Prvá, severná má dĺžku 3 600 metrov, druhá, južná 4 000 metrov, pričom obidve majú šírku 60 metrov.

Doprava na letisko je ľahko prístupná autobusom i vlakom. Železničná stanica sa nachádza priamo pod terminálom a od hlavnej stanice v Berlíne je vzdialená len 30 minút. Odtiaľ budú chodiť vlaky na letisko v pravidelných 15-minútových intervaloch. Súčasťou dopravy sú aj zastávky S-bahnov (rýchlovlakov), ktoré sem prídu z berlínskych zastávok Zoologischer Garten, Friedrichstrasse a Alexanderplatz.

Napravo od vstupu do terminálu vyrastie nový urbanistický komplex Airport City, ktorý sa bude rozprestierať na ploche 16 hektárov a ponúkne približne 148-tisíc m² úžitkovej plochy pre rôzne služby. Pre pasažierov a návštevníkov bude k dispozícii okolo 10-tisíc parkovacích miest.

(pet)
Foto: Berlin Brandenburg Airport

Článok bol uverejnený v časopise ASB.