Projekt D4R7: Ako prebiehali zaลฅaลพovacie skรบลกky Dunajskรฉho sรบmostia?
PPP projekt D4R7 predstavoval od zaฤiatku jednu z najvรคฤลกรญch aktivรญt v budovanรญ dopravnej infraลกtruktรบry minimรกlne na eurรณpskej รบrovni. Celรฝ projekt pozostรกvajรบci z takmer 60 km diaฤพniฤnej pozemnej komunikรกcie (27 km diaฤพnice D4 a pribliลพne 32 km rรฝchlostnej cesty R7) mรก niekoฤพko technicky aj vizuรกlne nรกroฤnรฝch a exponovanรฝch ฤastรญ.
Rozsah prรกc pritom spoฤรญva nielen v realizรกcii spomรญnanej 60-kilometrovej hlavnej trasy, ale zahลลa aj vรฝstavbu 14 kriลพovatiek, 116 mostnรฝch objektov vrรกtane veฤพkรฉho mosta cez Dunaj s pรดdorysnou plochou viac ako 100 000 m2, ako aj vลกetky poลพadovanรฉ bezpeฤnostnรฉ opatrenia, protiradarovรบ tieniacu stenu pri letisku, betรณnovรฉ zvodidlรก, oceฤพovรฉ zรกbrany, celรฝ odvodลovacรญ systรฉm, protihlukovรฉ steny a inteligentnรฉ dopravnรฉ systรฉmy.
Zรกroveล zahลลa tzv. kompenzaฤnรฉ opatrenia s ohฤพadom na รบzemie NATURA 2000. Nepochybne najimpozantnejลกรญm dielom je vลกak 6. most cez Dunaj (Luลพnรฝ most) a priฤพahlรฉ ramenรก s celkovou dฤบลพkou takmer 3 km. Toto dunajskรฉ sรบmostie je dokonฤenรฉ a ฤoskoro bude odovzdanรฉ do uลพรญvania (obr. 1). Je teda ฤas na krรกtku bilanciu.
Stavba, ktorรก rozprรกva sama za seba
Na รบvod si dovoฤพujeme uviesลฅ vyjadrenie zรกstupcu generรกlneho riaditeฤพa spoloฤnosti D4R7 Construction, s. r. o., pรกna Gonzรกla Fernรกndeza Leรณna: โMy vลกetci v D4R7, ako aj v naลกich materskรฝch spoloฤnostiach, cรญtime, ลพe sa tento projekt blรญลพi ku koncu a radi by sme ocenili vรฝsledok รบsilia, ktorรฉ sa sรบstredilo na jeden cieฤพ, รบsilia silnej skupiny profesionรกlov rรดzneho pรดvodu a zamerania, ktorรญ tento projekt poลali ako osobnรบ a ลพivotnรบ vรฝzvu.“
โKaลพdรฝ moment tohto รบchvatnรฉho diela obohatil kaลพdรฉho z nรกs inรฝm spรดsobom, a to hneฤ od jeho poฤiatoฤnรฝch fรกz aลพ po uvedenie jednotlivรฝch รบsekov do prevรกdzky. Teraz nastal ฤas, aby toto dielo slรบลพilo verejnosti, ฤo je koniec koncov podstatou vลกetkรฝch verejnoprospeลกnรฝch stavieb. Nebolo to ฤพahkรฉ, museli sme prekonaลฅ mnoลพstvo prekรกลพok, ale keฤ ovlรกdate vลกetky nรกstroje a obklopรญte sa dobrรฝmi ฤพuฤmi, ktorรญ aj vรฝborne zvlรกdajรบ svoje รบlohy, vรฝsledky sa dostavia a vลกetko funguje,“ vysvetฤพuje.
โPokiaฤพ ide o most cez Dunaj, nech tento priestor poslรบลพi ako pozvรกnka pre vลกetkรฝch, aby sa priลกli pozrieลฅ na toto veฤพkรฉ dielo verejnoprospeลกnej vรฝstavby. Na to, aby ste stavbu spoznali, sa na ลu musรญte zahฤพadieลฅ a v tomto prรญpade sa budete pozeraลฅ na most kolosรกlnych rozmerov. Jeho veฤพkosลฅ musรญte vnรญmaลฅ z diaฤพky. Odporรบฤam preto, aby ste tak urobili na pokojnรฝch brehoch rieky pri zรกpade slnka a uvidรญte, ลพe tรกto stavba rozprรกva sama za seba,“ hovorรญ.
„Ak by som vลกak mal doplniลฅ mรดj komentรกr, treba povedaลฅ, ลพe je vรฝsledkom vyuลพitia inovatรญvnych stavebnรฝch systรฉmov, ktorรฉ boli riadne a efektรญvne uvedenรฉ do praxe s cieฤพom dosiahnuลฅ ฤo najvyลกลกiu kvalitu a zachovaลฅ maximรกlny ohฤพad na ลพivotnรฉ prostredie, a to od jej hlbokรฝch zรกkladov aลพ po poslednรฉ dokonฤovacie prรกce,โ dodรกvaย Fernรกndez Leรณn.
Projektovanie a realizรกcia, zรกkladnรฉ parametre sรบmostia
Na projektovanรญ sa podieฤพali viacerรญ ลกpiฤkovรญ projektanti pod vedenรญm odbornรญkov zo spoloฤnostรญ Dopravoprojekt, a. s., Bratislava, a Torroja Ingenierรญa, s.l.p., Madrid. Premostenie pozostรกvajรบce zo ลกtyroch samostatnรฝch a bezprostredne na seba nadvรคzujรบcich mostov prevedie ponad Dunaj a priฤพahlรฉ รบzemie s vodnรฝmi plochami ลกtyri pruhy diaฤพnice a chodnรญky pre chodcov na jednej strane a cyklistov na druhej strane.
Tomu zodpovedรก aj ลกรญrka mosta 35 m, ktorรก spolu s ostatnรฝmi parametrami robรญ toto sรบmostie vรฝnimoฤnรฝm. Ide o tieto ลกtyri mosty (obr. 2):
- SO 205 Most na D4 nad Jaroveckรฝm ramenom s celkovou dฤบลพkou 783,5 m (53,0 + 10 b) c) ร 67,5 + 52,5 m),
- SO 200-01 Most na D4 cez kajakรกrsku a veslรกrsku drรกhu s celkovou dฤบลพkou 470,0 m (130,0 + 210,0 + 130,0 m),
- SO 200-02 Most na D4 cez rieku Dunaj s celkovou dฤบลพkou 428,0 m (127,5 + 170,0 + 127,5 m),
- SO 206 Most na D4 nad Biskupickรฝm ramenom s celkovou dฤบลพkou 1250,5 m (65,0 + 16 ร 70,0 + 62,5 m).
Geometria prieฤneho rezu vลกetkรฝch mostov je zosรบladenรก tak, aby spฤบลala poลพadovanรฉ nรกroky a zรกroveล aby mosty navzรกjom tvarovo koreลกpondovali. Nosnรก konลกtrukcia mostov je navrhnutรก ako komorovรก z pozdฤบลพne aj prieฤne predpรคtรฉho betรณnu, s veฤพkรฝmi obojstrannรฝmi konzolami, ktorรฉ podopierajรบ prefabrikovanรฉ ลพelezobetรณnovรฉ tyฤovรฉ vzpery.
Prieฤny rez bol vyhotovenรฝ v dvoch fรกzach. V prvej fรกze sa vybudovalo jadro mostnej komory s vyuลพitรญm vahadlovej metรณdy letmej betonรกลพe (strednรฉ mosty ponad veslรกrsku drรกhu a cez Dunaj), alebo sa postupovalo metรณdou pole za poฤพom s vyuลพitรญm vรฝsuvnej skruลพe (krajnรฉ mosty โ zรกpadnรฉ a vรฝchodnรฉ predmostie).
Postrannรฉ konzoly mostovky, podoprenรฉ prefabrikovanรฝmi vzperami vo vzรกjomnej vzdialenosti 5 m uloลพenรฝmi na jadre komorovรฉho trรกmu, boli realizovanรฉ v druhej fรกze s pouลพitรญm betรณnovacieho vozรญka.
Jadro mostnej komory na predmostiach bolo navrhnutรฉ so zredukovanou ลกรญrkou (14,3 m), aby bola jeho hmotnosลฅ niลพลกia a aby sa tak umoลพnilo zhotoviteฤพovi vyuลพiลฅ dostupnรฉ technolรณgie vรฝstavby, ฤo vyvolalo potrebu nezvyฤajne ลกirokรฝch postrannรฝch konzol (2 ร 10,1 m). Na hlavnรฝch, letmo betรณnovanรฝch mostoch, malo jadro komory ลกรญrku 16,3 m a konzoly mali ลกรญrku 2 ร 9,1 m (obr. 3).
Statickรก analรฝza
Statickรก analรฝza mosta bola vykonanรก prevaลพne programom MIDAS CIVIL na priestorovรฝch modeloch, ktorรฉ analyzovali pรดsobenie konลกtrukcie poฤas prevรกdzky a takisto poฤas vรฝstavby. Priestorovรฉ pรดsobenie konลกtrukcie sa ลกtudovalo na konลกtrukciรกch z dosko-stenovรฝch a prรบtovรฝch prvkov. Vplyv ลกmykovรฉho ochabnutia na veฤพkosลฅ spolupรดsobiacej ลกรญrky hornej a spodnej dosky prierezu sa vypoฤรญtal pomocou dosko-stenovรฉho modelu.
Keฤลพe namรกhanie normรกlovou silou prenรกลกa celรฝ prierez, bola ฤasลฅ dosiek mimo spolupรดsobiacej ลกรญrky umiestnenรก do ลฅaลพiska prierezu. Mnoลพstvo predpรญnacej vรฝstuลพe ovplyvnili hlavne kritรฉriรก medznรฉho stavu pouลพรญvateฤพnosti. Nรกvrh prieฤnej vรฝstuลพe vychรกdzal z posรบdenia medznรฉho stavu รบnosnosti na kombinรกciu รบฤinkov ลกmyku, krรบtenia a prieฤneho ohybu. Priestorovรฉ pรดsobenie konลกtrukcie a jej nรกvrh v prieฤnom smere sa overili dosko-stenovรฝm modelom.
Dรดleลพitรฉ detaily sa overili na vybranรฝch ฤastiach konลกtrukcie zostavenรฝch z priestorovรฝch prvkov a metรณdou โstrut and tieโ. Vรฝpoฤet nadvรฝลกenia sa robil na globรกlnom prรบtovom modeli v programe MIDAS CIVIL so zohฤพadnenรญm postupu vรฝstavby a sadania vzhฤพadom na zadanรฉ pruลพinovรฉ podoprenie pilรณt.
Funkcie dotvarovania, ktorรฉ sรบ pouลพitรฉ v odporuฤenรญ fib z roku 2010 a v eurokรณdoch, dรกvajรบ menลกie dlhodobรฉ deformรกcie ako funkcie CEB-FIP z roku 1978, ktorรฉ boli pouลพitรฉ na prรบtovom modeli. Z tohto dรดvodu sa vytvoril kombinovanรฝ model, ktorรฝ sa skladal zo strednej nรกhradnej steny (vystihovala pรดsobenie stien nosnรญka), pozdฤบลพnych prรบtov (vystihovali pรดsobenie hornej a spodnej dosky) a z dosko-stenovรฝch prvkov (vystihovali pรดsobenie vonkajลกรญch konzol).
Analรฝza preukรกzala, ลพe vรฝpoฤet nadvรฝลกenia pomocou prรบtovรฉho modelu s uvรกลพenรญm CEB-FIB modelu z roku 1979 a nadvรฝลกenia z kombinovanรฉho modelu, ktorรฝ vychรกdzal z fib 2010, dรกvajรบ pribliลพne zhodnรฉ vรฝsledky, preto boli v projekte pouลพitรฉ.
Je vhodnรฉ poznamenaลฅ eลกte, ลพe vรฝslednรก konลกtrukcia vลกetkรฝch ลกtyroch mostov je z hฤพadiska statickรฉho pรดsobenia pomerne komplikovanรก, ฤo spรดsobuje โfรกzovรฝโ postup vรฝstavby, a to v pozdฤบลพnom smere (vahadlรก z lamiel rรดzneho veku a kompletnรฉ mostnรฉ polia s konzolami), ako aj v prieฤnom smere (komorovรฉ jadro a krajnรฉ konzoly).
Preto pรดsobenie mostovky v pozdฤบลพnom smere ovplyvลujรบ rรดzne faktory, ako sรบ:
- ล mykovรฉ ochabnutie โ z dรดvodu znaฤnej ลกรญrky mostovky bude rozdelenie normรกlovรฝch napรคtรญ po ลกรญrke hornej aj spodnej dosky nerovnomernรฉ.
- Redistribรบcia normรกlovรฝch napรคtรญ pozdฤบลพ mostovky poฤas jej ลพivotnosti โ k redistribรบcii dรดjde z dรดvodu komplikovanรฉho postupu vรฝstavby, poฤas ktorรฉho sa menia statickรฉ schรฉmy; spรดsobuje ju proces zmraลกลฅovania a dotvarovania โv snahe prispรดsobiลฅ saโ definitรญvnej statickej schรฉme.
- Redistribรบcia normรกlovรฝch napรคtรญ po ลกรญrke mostovky poฤas jej ลพivotnosti โ pรดjde o redistribรบciu napรคtรญ medzi komorovรฝm jadrom prierezu a krajnรฝmi konzolami z dรดvodu rozdielneho priebehu dotvarovania a zmraลกลฅovania na tรฝchto dvoch ฤastiach konลกtrukcie, ktorรฉ majรบ rozliฤnรฝ vek a geometriu (tvar, rozmery).
V prvom kroku sa tieto pozdฤบลพne javy analyzovali na prรบtovom vรฝpoฤtovom modeli. Dostupnรฉ komerฤnรฉ vรฝpoฤtovรฉ softvรฉry umoลพลujรบ namodelovaลฅ a analyzovaลฅ aj komplikovanรฉ postupy vรฝstavby, takลพe je moลพnรฉ sledovaลฅ aj vรฝvoj napรคtosti v ฤase, zohฤพadniac pritom aj zmenu prieฤneho rezu (prenos napรคtรญ medzi komorovรฝm jadrom a krajnรฝmi konzolami).
Nerovnomernรฉ rozdelenie napรคtia v ลกรญrke prierezu moลพno posudzovaลฅ v sรบlade s eurokรณdmi, referenฤnรฝmi normami v tomto projekte, s pouลพitรญm metรณdy รบฤinnej ลกรญrky. K dispozรญcii sรบ tri rรดzne postupy vรฝpoฤtov, ktorรฉ sรบ uvedenรฉ v EC 2 (Betรณnovรฉ konลกtrukcie. ฤasลฅ 1.1., Kap. 5.3.2.1.), EC 3 (Oceฤพovรฉ konลกtrukcie. ฤasลฅ 1.5., Kap.3.2.) a v EC 4 (Spriahnutรฉ konลกtrukcie. ฤasลฅ 1.1., Kap. 5.4.1.2.).
Pouลพite EC 2 sa zdรก byลฅ prirodzenรฝm, keฤลพe mostovky sรบ zhotovenรฉ z betรณnu, EC2 vลกak poฤรญta so zjednoduลกujรบcimi vรฝpoฤtovรฝmi postupmi, zatiaฤพ ฤo EC 3 obsahuje celistvejลกie ponรญmanie problรฉmu. V naลกom prรญpade ide o eลกte zloลพitejลกรญ problรฉm, a to vzhฤพadom na mimoriadnu dฤบลพku aj ลกรญrku mostovky, preto treba aj tieto aspekty vnรญmaลฅ veฤพmi komplexne a opatrne.
Dรดslednรฉ poznanie efektu ลกmykovรฉho ochabnutia mรก pritom v ลกtรกdiu projektovania veฤพkรฝ vรฝznam a mรดลพe priniesลฅ vรฝraznรฉ รบspory. S dรดrazom na nehomogรฉnnosลฅ formulรกciรญ a veฤพkรฉ rozmery konลกtrukciรญ bola vypracovanรก ลกtรบdia MEF s cieฤพom presne definovaลฅ efekt ลกmykovรฉho ochabnutia. Tรกto ลกtรบdia sa vhodne vyuลพila pri kalibrรกcii klasickรฝch prรบtovรฝch vรฝpoฤtovรฝch modelov a pri optimalizรกcii nรกvrhu.
Jednรฝm z vรฝsledkov bolo znรญลพenie mnoลพstva predpรญnacรญch kรกblov, ฤo umoลพnilo vรฝstavbu mostov vรฝluฤne s pouลพitรญm vnรบtornej predpรญnacej vรฝstuลพe. Pouลพitie externรฉho predpรคtia vo vnรบtri jadra komory, ktorรฉ sa vyลพadovalo a bolo pouลพitรฉ pri inรฝch nedรกvnych podobnรฝch stavbรกch, v tomto prรญpade nebolo potrebnรฉ.
Realizรกcia
Hlavnรฉ รบdaje
Pรดdorysnรก plocha mosta: 100 000 m2
Pilรณty: 18 000 bm pilรณt s priemerom 1 200, resp. 1 800 mm
Betรณn: 110 000 m3
Betonรกrska vรฝstuลพ: 22 000 t
Predpรญnacia oceฤพ: 3 700 t
Monolitickรก spodnรก stavba spoฤรญva na pilรณtovรฝch zรกkladoch. Najnรกroฤnejลกie bolo zakladanie dvoch nรกvodnรฝch pilierov mosta cez Dunaj. Vลtanรฉ pilรณty s priemerom 1 800 mm v koryte Dunaja dosahovali dฤบลพku aลพ 42 m. Spolu ich bolo 26 a boli vลtanรฉ z doฤasnรฉho umelรฉho ostrova (pod kaลพdรฝm pilierom) zhotovenรฉho pod ochranou ลกtetovnicovej steny. Nepretrลพitรฝ prรญstup na tieto umelรฉ ostrovy zabezpeฤovali pontรณny z bliลพลกieho brehu.
Zakladanie mosta cez veslรกrsku drรกhu bolo jednoduchลกie, pracovnรฝ priestor sa vytvoril na doฤasne prisypanรฝch polostrovoch z kaลพdรฉho brehu. Medziฤพahlรฉ piliere boli zaloลพenรฉ na 30 pilรณtach s dฤบลพkou 29 m a priemerom 1 800 mm. Na pilieroch sรบ uloลพenรฉ po dve loลพiskรก, z ktorรฝch najลฅaลพลกie mรก hmotnosลฅ 20 t.
Nosnรก konลกtrukcia tรฝchto dvoch hlavnรฝch mostov bola zhotovenรก technolรณgiou letmej betonรกลพe. Oba mosty majรบ premennรบ vรฝลกku prierezu โ od 4,3 m v strede rozpรคtia do 10,0 m nad pilierom mosta cez Dunaj, resp. 13,0 m nad pilierom mosta cez veslรกrsku drรกhu. Na ลกtartovacie zรกrodky s dฤบลพkou pribliลพne 20,0 m boli nasadenรฉ betonรกrske vozรญky s nosnou kapacitou 450 t ฤerstvรฉho betรณnu.
S ohฤพadom na โtesnรฝโ ฤasovรฝ harmonogram vรฝstavby sa sรบฤasne pouลพili ลกtyri pรกry vozรญkov (lamely mali dฤบลพku od 3,8 m pri pilieri do 5,0 m v strede rozpรคtia). Na moste cez Dunaj sa nimi zhotovilo 16 lamiel a na moste cez veslรกrsku drรกhu 20 lamiel na kaลพdej strane vahadla. Po โpoฤiatoฤnom zapracovanรญโ sa dosahoval beลพnรฝ pravidelnรฝ pracovnรฝ cyklus 7 dnรญ. Most cez rieku Dunaj bol dokonฤenรฝ (spojenie vahadiel) 9. jรบna 2020 a most cez veslรกrsku drรกhu 1. jรบla 2020.
Nรกsledne sa betรณnovali krajnรฉ konzoly (obr. 4). Jadrรก nosnej konลกtrukcie oboch predmostรญ โ na zรกpade cez Jaroveckรฉ rameno (53,0 + 10 ร 67,5 + 52,5 m) a na vรฝchode cez Biskupickรฉ rameno (65,0 m + 16 ร 70,0 m + 62,5 m) โ boli zhotovenรฉ technolรณgiou vรฝsuvnej skruลพe. Sรบฤasne boli nasadenรฉ dve skruลพe, priฤom obidvomi sa dosahoval pravidelnรฝ 18-dลovรฝ pracovnรฝ cyklus. Na kaลพdej strane sa dosiahol najkratลกรญ pracovnรฝ cyklus 14 dnรญ, ktorรฝ umoลพnilo โskracovanieโ ฤasu na vnesenie prvej fรกzy predpรคtia.
S odstupom dvoch polรญ za prรกve betรณnovanรฝm poฤพom sa postupne po รบsekoch s dฤบลพkou 20 m budovali krajnรฉ konzoly โ nasadenรฉ boli tri betonรกrske vozรญky, ktorรฉ slรบลพili aj na montรกลพ prefabrikovanรฝch vzpier.
Tรกto fรกza zahลลala prieฤne predpรญnanie (4-lanovรฉ nesรบdrลพnรฉ kรกble v plochรฝch kanรกlikoch) hornej dosky nosnej konลกtrukcie a predopnutie druhej ฤasti pozdฤบลพnej predpรญnacej vรฝstuลพe, ktorรก zรกroveล zabezpeฤila eliminรกciu ลฅahovรฝch napรคtรญ v konzolรกch.ย Pre predpรคtie v pozdฤบลพnom smere je navrhnutรฝch osem 31-lanovรฝch sรบdrลพnรฝch kรกblov pre kaลพdรบ fรกzu.
Zaลฅaลพovacia skรบลกka
V dลoch 3. 5. 2021 aลพ 9. 5. 2021 vykonal Technickรฝ a skรบลกobnรฝ รบstav stavebnรฝ statickรบ a dynamickรบ zaลฅaลพovaciu skรบลกku dunajskรฉho sรบmostia.
Statickรก zaลฅaลพovacia skรบลกka
Porovnรกvacie hodnoty pretvorenรญ od skรบลกobnรฉho zaลฅaลพenia stanovili statickรฝm vรฝpoฤtom konลกtrukcie v rรกmci prรญpravy zaลฅaลพovacej skรบลกky projektanti mostnรฝch objektov. Vo vรฝpoฤte sa poฤรญtalo so zaลฅaลพenรญm od vozidiel s hmotnosลฅou 30 t. Pri kratลกรญch poliach bolo v jednom poli 8 vozidiel, pri dlhลกรญch poliach 12. รฤinnosลฅ skรบลกobnรฉho zaลฅaลพenia bola odvodenรก od priehybu od ฤastรฝch hodnรดt normovรฉho zaลฅaลพenia (zaลฅaลพovacรญ model LM1) a pohybovala sa v rozmedzรญ 0,74 aลพ 0,98.
Z hฤพadiska nรกvrhu NK bolo rozhodujรบcou podmienkou dosiahnuลฅ dekompresiu kritickรฉho prierezu pre ฤastรบ kombinรกciu zaลฅaลพenรญ. Z toho dรดvodu sa poฤรญtalo pri LM1 sรบฤiniteฤพoch pri tandemovom systรฉme s ฯ1,1 = 0,75 a pri spojitom zaลฅaลพenรญ s ฯ1,1 = 0,4.
Meranie zvislรฝch posunutรญ sa vykonalo v kaลพdom poli vลกetkรฝch ลกtyroch mostov. Spolu sa skรบลกkam podrobilo 36 mostnรฝch polรญ v celkovej dฤบลพke 2 932 m. Vo vybranรฝch poliach sa z dรดvodu overenia prieฤneho roznosu zaลฅaลพenia merali posunutia v strede poฤพa v bodoch a, b, c, d, e, f, g (obr. 5).
Meranie posunutรญ v poli sa vykonalo elektricky pomocou inkrementรกlnych snรญmaฤov IRC 305 LARM, s implementovanรฝm rozhranรญm RS485, a zostavy PC cez komunikaฤnรฝ modul RS232. Meranie posunutรญ v poli 2 mosta 200.1 a 200.2 sa vykonalo opticky veฤพmi presnou nivelรกciou pomocou nivelaฤnรฝch prรญstrojov Leica DNA03. Priehyby konลกtrukcie boli kontrolovanรฉ poฤas skรบลกky prenosom รบdajov on-line pomocou programu LabMer.
Meranie zvislรฝch posunutรญ pilierov sa vykonalo opticky veฤพmi presnou nivelรกciou pomocou nivelaฤnรฝch prรญstrojov Leica Ni 002. Meranie zvislรฝch posunutรญ pilierov v Dunaji sa vykonalo opticky zรกmerami na existujรบce terฤรญky a prizmy, a to pred zaลฅaลพovacou skรบลกkou a po nej. Spolu zaujali vozidlรก pri zaลฅaลพovacej skรบลกke 55 zaลฅaลพovacรญch polรดh. Z toho na SO 205 19 polรดh, na SO 206 27 polรดh, SO 200-01 pรคลฅ polรดh a na SO 200-02 ลกtyri polohy.
Zaลฅaลพovacie polohy spravidla pozostรกvali z troch fรกz:
1. fรกza: 50 % zaลฅaลพenia,
2. fรกza: 100 % zaลฅaลพenia,
3. fรกza: 0 % zaลฅaลพenia (odฤพahฤenie).
Prรญklad vรฝsledku merania deformรกciรญ v prieฤnom reze je znรกzornenรฝ na obr. 7. Poฤas zaลฅaลพovacej skรบลกky sa nezistil ลพiadny vznik trhlรญn. V priebehu statickej zaลฅaลพovacej skรบลกky sa veฤพmi presnou nivelรกciou kontrolovalo sadanie podpernรฉho systรฉmu, ktorรฝ sa prejavil ako konsolidovanรฝ. Nameranรฉ hodnoty nepresiahli svojou veฤพkosลฅou 0,30 mm a pohybovali sa na รบrovni presnosti a neistoty merania.
Meranรญm zvislรฝch posunov v mieste podoprenia sa sledovalo aj zatlaฤenie loลพรญsk. Nameranรฉ hodnoty zatlaฤenia loลพรญsk sa poฤas skรบลกky pohybovali do 0,95 mm, priฤom po odฤพahฤenรญ sa loลพiskรก vrรกtili do pรดvodnรฉho stavu. Po matematickom spracovanรญ zรกpisov meranรญ sa v kritickรฝch prierezoch zistili hodnoty celkovรฝch, trvalรฝch a pruลพnรฝch priehybov od skรบลกobnรฉho zaลฅaลพenia.
Prรญklad grafickรฉho spracovania vรฝsledkov pri zaลฅaลพovacej polohe s maximรกlnou priehybovou a momentovou รบฤinnosลฅou na moste SO 200-02 (vฤพavo) a SO 206 (vpravo) je prezentovanรฝ na obr. 8. Posรบdenia nameranรฝch a teoretickรฝch pruลพnรฝch priehybov sa vykonali podฤพa STN 73 6209, ฤl. 58 a) podฤพa vzลฅahu ฮฑ โฅ fe / fcal, kde fe je nameranรฝ pruลพnรฝ priehyb a fcal je teoretickรฝ priehyb.
Kritรฉrium, podฤพa ktorรฉho ฮฑ โค 1,05 (105 % v zmysle tabuฤพky 1 STN 73 6209 pre mosty spriahnutรฉ a z predpรคtรฉho betรณnu), bolo splnenรฉ vo vลกetkรฝch prรญpadoch. Pomer priehybov nameranรฝch pri zaลฅaลพovacej skรบลกke a teoretickรฝch priehybov bol pri moste:
- SO 205 od 74 do 98 %,
- SO 206 od 71 do 104 %,
- SO 200-01 od 43 do 89 %,
- SO 200-02 od 61 do 96 %.
Posรบdenia trvalรฝch priehybov voฤi celkovรฝm nameranรฝm priehybom sa vykonali podฤพa STN 73 6209, ฤl. 58 b) podฤพa vzลฅahu ฮฑ1 โฅ fr / ftot, kde fr je trvalรฝ priehyb nameranรฝ po odฤพahฤenรญ konลกtrukcie a ftot je celkovรฝ nameranรฝ priehyb. Kritรฉrium, podฤพa ktorรฉho ฮฑ1 โค 0,20 (20 % v zmysle tabuฤพky 1 STN 73 6209 pre mosty spriahnutรฉ a z predpรคtรฉho betรณnu), bolo splnenรฉ vo vลกetkรฝch prรญpadoch.
Pomer trvalรฝch priehybov voฤi celkovรฝm priehybom nameranรฝm pri zaลฅaลพovacej skรบลกke bol pri moste:
- SO 205 do 12,6 % (priฤom maximรกlna nameranรก hodnota trvalรฉho priehybu bola 0,63 mm),
- SO 206 do 10,1 % (priฤom maximรกlna nameranรก hodnota trvalรฉho priehybu bola 0,56 mm),
- SO 200-01 do 15,4 % (priฤom maximรกlna nameranรก hodnota trvalรฉho priehybu bola 1,98 mm),
- SO 200-02 do 8,5 % (priฤom maximรกlna nameranรก hodnota trvalรฉho priehybu bola 2,50 mm).
Dynamickรก zaลฅaลพovacia skรบลกka
Dynamickรฉ zaลฅaลพenie mosta bolo vyvolanรฉ prejazdom nรกkladnรฉho automobilu s celkovou hmotnosลฅ 31 t (obr. 9), a to hladkรฝmi jazdami a jazdami cez normovรบ prekรกลพku a rรฝchlosลฅami 5, 10, 15, 20, 30, 40 a 50 km/h v obidvoch smeroch jazdy. Meranie kmitania mostnej konลกtrukcie sa v jednotlivรฝch poliach vykonalo akcelerometrami a relatรญvnymi inkrementรกlnymi snรญmaฤmi priehybu.
Z nameranรฝch ฤasovรฝch zรกznamov zrรฝchlenรญ, resp. vรฝchyliek kmitania, sa FFT analรฝzou vypoฤรญtali amplitรบdovo frekvenฤnรฉ spektrรก kmitania. Dominantnรฉ frekvencie amplitรบdovo frekvenฤnรฝch spektier nameranรฝch pri dynamickej zaลฅaลพovacej skรบลกke sa potom porovnali s vypoฤรญtanรฝmi vlastnรฝmi frekvenciami.
Prรญklad nameranรฉho amplitรบdovo-frekvenฤnรฉho spektra kmitania poฤพa ฤ. 1 mosta cez Dunaj (vฤพavo) a poฤพa ฤ. 3 mosta cez Jaroveckรฉ rameno (vpravo) a ich porovnanie s vypoฤรญtanรฝmi vlastnรฝmi frekvenciami prezentuje obr. 9.
Zo zรกverov zaลฅaลพovacรญch skรบลกok vyplรฝva, ลพe vลกetky mosty dunajskรฉho sรบmostia vyhoveli pri statickej a dynamickej zaลฅaลพovacej skรบลกke z hฤพadiska zistenรฝch pretvorenรญ a vlastnรฝch frekvenciรญ kmitania poลพiadavkรกm STN 73 6209.
Zรกver
Mimoriadne nรกroฤnรก prรกca projektantov a staviteฤพov 6. mosta cez Dunaj, teda Luลพnรฉho mosta je ukonฤenรก. Svojimi technickรฝmi parametrami sa zaraฤuje medzi diela hodnรฉ zvlรกลกtneho zreteฤพa, a to nielen na Slovensku.
Autori tohto ฤlรกnku povaลพujรบ za ฤesลฅ oboznรกmiลฅ ลกirลกiu odbornรบ komunitu aspoล s niekoฤพkรฝmi รบdajmi. Uลพ v predchรกdzajรบcich ฤรญslach Inลพinierskych stavieb boli uverejnenรฉ ฤalลกie zaujรญmavรฉ informรกcie a ฤitatelia mรดลพu nรกjsลฅ viac podrobnostรญ aj v ฤalลกรญch inรฝch zdrojoch (ฤasopisoch a konferenฤnรฝch zbornรญkoch).
V tomto ฤlรกnku autori poloลพili hlavnรบ pozornosลฅ na zรกvereฤnรบ etapu โ zaลฅaลพovaciu skรบลกku sรบmostia โ, ktorou sa preukazuje jeho pripravenosลฅ na uvedenie do pouลพรญvania.
ฤฝudovรญt Naฤ pรดsobรญ v spoloฤnosti iS-Konzult, s. r. o., Koลกice, Juraj Kopฤรกk v spoloฤnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava, divรญzia Preลกov, Adriรกn Chalupec a Martin Ondroลก pรดsobia v spoloฤnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava, divรญzia Zvolen,ย Ramรณn Merino Martรญnez je zรกstupcom spoloฤnosti TORROJA INGENIERรA, S.L.P. Madrid, ล panielsko, Patrick Wagner je zรกstupcom spoloฤnosti D4R7 Construction, s. r. o., a Patrik ล evฤรญk pรดsobรญ v Technickom a skรบลกobnom รบstave stavebnom, n. o., Bratislava.
ฤlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby 04/2021.