Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (2. časť)

Je terajší neradostný stav, v akom sa stavebné firmy ocitli, výsledkom zhoršujúcich sa podmienok na domácich i zahraničných trhoch (vývoj situácie okolo európskej dlhovej krízy) alebo skôr nedostatku proinvestičnej politiky štátu v danom sektore? Do akej miery si zaň môžu samy a koľko z toho ide na vrub slabého odhodlania rozhodujúcich hráčov investičného developmentu akceptovať riziko? Ako lídri vlajkových lodí tohto ťažko skúšaného rezortu prízvukujú, väčšina jeho problémov sa odvíja od platnej legislatívy, ktorá ho brzdí očividne aj tam, kde by sa mohol rozvíjať zdravšie, voľnejšie a bez umelo vytváraných prekážok.

Prostredníctvom svojej stavovskej organizácie – Združenia stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) – poukazujú najmä na pomalosť a nekvalitu územného rozhodovania, ako aj následného povoľovania stavieb. Popri racionalizácii a sprehľadnení procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie požadujú ustanoviť v územnom a stavebnom konaní optimálne krátke lehoty na vydávanie stanovísk príslušných orgánov štátnej správy i samosprávy (stavebných úradov), aby sa obmedzilo „svojvoľné predlžovanie rozhodnutí a šikanovanie stavebníkov“.

Zrýchleniu a zjednodušeniu administratívnej i časovej náročnosti týchto povoľovacích procesov by podľa ZSPS ďalej pomohlo zavedenie kategorizácie stavieb a navrátenie ich realizácie do zoznamu viazaných živností, podmienených dosiahnutím príslušného vzdelania a praxe. „Ekonomická výhodnosť a bezpečnosť stavby počas celej životnosti sú vo verejnom záujme a môžu ich spoľahlivo zabezpečiť len oprávnené, príslušne vzdelané a skúsené fyzické či právnické osoby,“ pripomína ZSPS dva kľúčové atribúty stavebného diela z hľadiska našich i európskych noriem.

Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (1. časť)

Bezprostredná súvislosť tejto požiadavky s potrebou správneho nastavenia legislatívy na účasť vo verejnom obstarávaní je nepopierateľná. Ako vážny problém šéfovia stavebných firiem totiž vnímajú novelu zákona č. 550/2011 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorou sa od 1. 2. 2012 prostredníctvom písomnej zmluvy sformalizovala možnosť využitia zdrojov inej – tretej osoby na preukazovanie finančného a ekonomického postavenia, prípadne technickej či odbornej spôsobilosti.

ZSPS upozorňuje na riziká, ktoré aplikácia tohto ustanovenia v praxi so sebou potenciálne prináša. A to najmä pokiaľ ide o výber uchádzača, ktorý – odhliadnuc od jeho nejasnej kontroly v priebehu realizácie stavby – nemusí preukazovať:

• pôvod finančných zdrojov (100 % z nich môže pochádzať od inej osoby),
• schopnosť zrealizovať z vlastných prostriedkov aspoň určitú časť (napríklad 40 %) z hodnoty zákazky,
• ľudské ani technické kapacity na vykonávanie prác, ktoré môže zabezpečiť aj subdodávateľsky, čiže bez použitia vlastných kapacít.

Preto by sa podľa ZSPS malo verejné obstarávanie začať až vtedy, keď má verejný obstarávateľ potvrdené finančné krytie od všetkých prihlásených uchádzačov.

O pomaly povestnom kritériu najnižšej ceny, ktoré sa pri vyhodnocovaní ponúk do verejných súťaží na Slovensku takmer výlučne uplatňuje, sa zmienime v nasledujúcom článku.

Juraj Pokorný
Ilustračné foto: autor