Hydroizolácie konštrukcií v trvalom styku s vodou

Životnosť konštrukcií, ktoré sú v trvalom styku s vodou, ovplyvňuje nielen chemické zloženie a hydrostatický tlak vody na ne pôsobiaci, ale často aj zemská vlhkosť, podzemná voda a jej zloženie. Na zabezpečenie maximálnej ochrany takejto konštrukcie je mimoriadne dôležité ju spoľahlivým spôsobom ochrániť.

Za konštrukcie, ktoré sú v trvalom kontakte s vodou, sa považujú najmä základové konštrukcie, bazény, vodojemy, čističky odpadových vôd a nádrže. Za určitých podmienok sú však aj niektoré iné konštrukcie, napríklad balkóny a terasy, vystavené dlhodobému pôsobeniu vody (dlhodobé dažde, topiaci sa sneh). Ak nie sú dostatočne chránené proti pôsobeniu vody, postupne môže dochádzať k ich degradácii a vzniku porúch, čím sa výrazne znižuje ich životnosť. Miera degradácie závisí najmä od chemických vlastností vody.

Konštrukcie vystavené takejto záťaži sa musia zabezpečiť účinnou hydroizolačnou vrstvou. Moderné hydroizolačné materiály dokonale zabraňujú migrácii vody do konštrukcií, a tak obmedzujú vznik porúch. Na ochranu konštrukcií v trvalom kontakte s vodou existuje celý rad hydroizolačných stierkových systémov: hydroizolačné systémy na báze bitúmenových živíc, cementu, epoxidových a polyuretánových živíc a v ostatnom čase aj bentonitové systémy. Aj keď sa čoraz častejšie používajú moderné stierkové systémy, na stavbách sa možno stretnúť aj s hydroizoláciou prostredníctvom bitumenových pásov alebo plastových fólií.

Vodotesné konštrukcie
Vyrobiť vodotesný betón po domácky je veľmi problematické. Dôvodom je presné dávkovanie jednotlivých komponentov vrátane prísad do betónu a technologický postup pri spracovaní, ukladaní a ošetrovaní betónovej zmesi. Dokonale vodotesný betón možno pripraviť iba v betonárni, kde sa na základe požadovanej akostnej triedy, technických parametrov a požiadaviek na odolnosť proti agresívnym vplyvom prostredia podľa konkrétnej receptúry vyrobí betónová zmes. Na overenie jej vlastností ju potom treba podrobiť mnohým skúškam.

Na našom trhu sú dostupné materiály, ktoré umožňujú vyrobiť kompaktnejšiu, menej priepustnú betónovú zmes. Na tieto účely sa používajú tesniace prísady alebo superplastifikátory a hyperplastifikátory. Zjednodušene možno povedať, že pri rovnakej konzistencii betónovej zmesi obmedzujú množstvo zámesovej vody, zvyšujú pevnosť betónu a často umožňujú znížiť aj dávkovanie cementu. Pripravená zmes má veľmi dobrú spracovateľnosť a po vyzretí výrazne lepšie technické vlastnosti. Na zaistenie dokonalej vodotesnosti ju však treba (v závislosti od predpokladaného druhu zaťaženia stavebnej konštrukcie) chrániť niektorým z uvedených hydro­izolačných systémov.

Pozornosť treba venovať dilatačným i pracovným škáram, ktoré vznikajú napríklad v styku základovej dosky a obvodových stien konštrukcie. Na tomto kritickom mieste vzniká pracovná škára, ktorá bez dodatočných opatrení nezaručuje nepriepustný spoj odolný proti vode. Pracovnou škárou skôr alebo neskôr začne presakovať a pretekať voda a škára vplyvom pôsobenia vody, často agresívnej, postupne degraduje, takže je nevyhnutné ju dodatočne utesniť (a obmedziť tak užívanie zariadenia, ktoré sa už uviedlo do prevádzky).
Na utesnenie uvedeného detailu sa najčastejšie používa hydrofilný expandujúci profil na báze bentonitu alebo akrylových polymérov. Profil sa fixuje na povrch betónovej dosky pred betonážou zvislých konštrukcií.

Krátkodobé pôsobenie vody nemá na materiál významný vplyv, pri dlhodobejšom zaťažení vodou alebo vlhkosťou však profil zväčší svoj objem, a tak utesní medzeru v pracovnej škáre, čím zabráni prenikaniu vody. Podľa konkrétnej situácie sa potom škára vyplní pružným tmelom alebo preklenie pružným pásom, tvoriacim súčasť hydroizolačnej membrány vnútri stavebnej konštrukcie.

Hydroizolačná vrstva
Železobetónová konštrukcia, ktorá je trvale zaťažená vodou, by mala byť chránená z vonkajšej i vnútornej strany. Z vonkajšej strany sa v súčasnosti ešte stále používajú bitumenové pásy alebo plasty, v ostatnom čase sa však čoraz častejšie stretávame so stierkovými hydroizoláciami alebo bentonitovými systémami.
Pred začatím ďalších prác treba overiť, či je podklad dostatočne vyzretý, pevný, bez trhlín a či na povrchu neostávajú zvyšky oddebňovacích olejov, náterov, nečistôt, mastnôt, prachu, korózie, mált a ďalších nesúdržných častíc, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť súdržnosť nanášaných vrstiev s podkladom. Prípadné trhliny v betóne sa musia utesniť vhodným materiálom. Ak podklad treba dodatočne vyrovnať, je nevyhnutné použiť materiály určené na tento účel. Sú to buď špeciálne sanačné betónové malty, alebo kvalitné cementové malty na vyrovnávanie betónových plôch.

Hydroizolácie sa často zhotovujú pomocou dvojzložkovej stierky na báze cementu. Pred aplikáciou hydroizolačnej stierky je dôležité podklad dostatočne navlhčiť. Spomalí sa tak proces vysychania a zrenia a súčasne sa zabráni odoberaniu vody, ktorú cement potrebuje na svoju hydratáciu. Zmes tiež lepšie preniká do povrchových vrstiev, preto sa zvýši súdržnosť hydroizolačnej stierky s podkladom.

V praxi sa pri ochrane povrchu konštrukcií proti vode uplatňujú dva druhy hydro­izolačných stierok na báze cementu. Jednak sú to tzv. tvrdé cementové stierky používané najčastejšie pri hydroizolácii vodojemov, záchytných nádrží, kanalizačných systémov, čističiek odpadových vôd a podobne, jednak pružné stierky s vysokým obsahom syntetických živíc a polymérov. Tie sa najčastejšie uplatňujú ako súčasť hydroizolačných systémov bazénov v kombinácii s povrchovou úpravou farebnými nátermi na plochy, ktoré nie sú zaťažované častým používaním alebo vystavované agresívnym chemickým vplyvom prostredia.

Kvalitná pružná hydroizolačná stierka na báze cementu je schopná premostiť aj dodatočne vzniknuté mikrotrhliny v podklade, najmä ak je vystužená sieťovinou zo sklených vláken. Dilatačné škáry treba preklenúť pružným pogumovaným pásom alebo PVC pásom. Tie sa na podklad bežne lepia priamo pomocou hydroizolačnej stierky, ak sa však predpokladá väčší pohyb, odporúča sa pásy na podklad lepiť epoxidovým tmelom.

Veľkú pozornosť treba venovať všetkým detailom, ako sú priestupy bazénovým telesom (prívody, protiprúdy, odvodnenie alebo osvetlenie). Tu možno použiť špeciálne manžety z toho istého materiálu a na utesnenie pružný napúčajúci tmel na báze bentonitu alebo kombináciu oboch materiálov. Pred aplikáciou hydroizolačnej vrstvy sa odporúča konštrukciu posúdiť s ohľadom na jej rozmer, množstvo dilatačných škár, spôsob prevádzkového zaťaženia a podobne.

Hydroizolácia bazénu dvojzložkovou stierkou na báze cementu	Veľkú pozornosť treba venovať všetkým detailom, predovšetkým priestupom bazénovým telesom.

Hydroizolácia ako finálna vrstva
Ochrániť povrch konštrukcie trvale zaťaženej vodou možno hydroizolačnou stierkou, ktorá sa dá farebne upraviť špeciálnym elastickým náterom na báze akrylových živíc. Odporúča sa kombinovať osvedčené materiálové systémy, ktoré zaručujú dokonalú kompatibilitu oboch materiálov a vďaka tomu aj dlhodobú životnosť stavebného diela. Kvalitný náter ešte viac zvyšuje hydroizolačné vlastnosti súvrstvia a súčasne chráni povrch pred nepriaznivým vplyvom prostredia.

Systém hydroizolačných stierok je ekonomicky prijateľnejšou alternatívou ochrany konštrukcií v trvalom kontakte s vodou. Vhodný je pri nenáročnom používaní rodinných bazénov na záhrade, pri záhradných a mestských fontánach alebo vodojemoch (pri tých sa požaduje hygienický atest na kontakt s pitnou vodou).

Výhodou je možnosť jednoduchej i lokálnej opravy alebo celkovej obnovy náteru. Tento hydroizolačný systém je však veľmi zraniteľný. Pri necitlivej údržbe hrozí nebezpečenstvo mechanického poškodenia hydroizolačnej vrstvy, napríklad aj ostrým kamienkom v podrážke topánok počas údržby.

Lepenie obkladu a dlažby
V bazénoch, ale niekedy aj v menších vodojemoch sa ako finálna vrstva často navrhuje keramický obklad. Výberu obkladu treba venovať dostatočnú pozornosť. Pri bazénoch hrá dôležitú úlohu nielen kvalita keramiky, ale aj dostatočná šírka sortimentu umožňujúca dokonale zvládnuť všetky detaily.

S lepením keramiky možno pokračovať až po dostatočnom vyzretí hydroizolačnej stierky. Vylúči sa tak nielen nebezpečenstvo zabudovania vlhkosti do súvrstvia, ale aj riziko mechanického poškodenia nevyzretej stierky pri manipulácii s materiálom alebo pri práci obkladačov. Vytvorením hydroizolačnej vrstvy vzniká nenasiakavý a pružný podklad, ktorý vyžaduje aplikáciu kvalitných lepidiel. Odporúča sa používať overený systém jedného výrobcu stavebnej chémie. Najčastejšie sa uplatňujú rýchlotvrdnúce cementové lepidlá C2F/ S1 alebo lepidlá s predĺženou spracovateľnosťou a vyššou deformačnou schopnosťou C2FTE/ S2 (v zhode s EN 12004 a EN 12002). Použitie rýchlotvrdnúcich tmelov zaručuje rýchly postup prác bez zbytočných technologických prestávok a prakticky vylučuje riziko zabudovania vlhkosti, hroziace pri použití lepidiel s bežným priebehom zrenia.

V prípade potreby rýchlej montáže sa odporúčajú rýchlotvrdnúce lepiace tmely na báze cementu.	Kvalitný náter zvyšuje hydroizolačné vlastnosti súvrstvia a súčasne chráni povrch pred nepriaznivými vplyvmi prostredia.

Škárovanie
V súčasnosti je rozšírené používanie najmä chemicky upravovanej vody. Preto v nijakom prípade nemožno odporučiť škárovacie materiály na báze cementu. Bazénová voda, ktorá je z dôvodu uľahčenia údržby často až príliš agresívna, spôsobuje trvalé poškodzovanie cementovej škáry, takže je veľmi pravdepodobná budúca oprava, často vo veľmi krátkom čase po uvedení bazénu do prevádzky. Opravy sú veľmi náročné a finančne nákladné. Preto v týchto prípadoch treba používať výlučne epoxidové škárovacie materiály.

Epoxidové škárovacie materiály sú absolútne nenasiakavé a vyznačujú sa vysokou mechanickou odolnosťou, prídržnosťou k podkladu, vynikajúcou odolnosťou proti chemickým vplyvom agresívneho prostredia a proti oderu a takisto farebnou stálosťou. Okrem toho sa veľmi ľahko čistia, takže uľahčujú údržbu obložených plôch. Sú odolné nielen proti pôsobeniu bazénovej vody, ale aj proti chemickým látkam, ktoré sa používajú pri čistení bazénov. Sú vhodné aj pre morskú alebo termálnu vodu. Účinne odolávajú aj vyššej mechanickej záťaži pri čistení bazénov (napríklad strojové čistenie ochodzí, čistenie tlakovou vodou a podobne). Kvalitné epoxidové škárovacie materiály majú hygienický atest na kontakt s pitnou vodou.

Dilatačné spoje a všetky pohyblivé škáry sa musia dôkladne utesniť. Na ich utesnenie je vhodný pružný silikónový tmel. Pri silikónových tmeloch i škárovacích materiáloch je nevyhnutným predpokladom správnej realizácie suchý, čistý a bezprašný podklad. Pred aplikáciou sa odporúča všetky škáry dokonale vysať priemyselným vysávačom a bočné steny obkladu napenetrovať špeciálnym prípravkom, ktorý zaručí dokonalú prídržnosť tmelu k škáram. Svetoví výrobcovia stavebnej chémie dnes bežne dodávajú silikónové a škárovacie tmely v rovnakých farbách a v dostatočne širokej farebnej škále. Bazén možno napustiť vodou až po vyzretí škárovacieho materiálu. 

Ak sa dodržia všetky predpísané technologické postupy a použijú sa kvalitné materiálové systémy, bazénová konštrukcia bude dlho slúžiť svojim používateľom.

Jiří Zádorožný
Foto: archív Mapei, s. r. o.

Autor je technickým manažérom spoločnosti Mapei, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.