Miestny poplatok za rozvoj sa bude zvyšovať, poslanci chcú upraviť jeho hornú hranicu kvôli inflácii

Horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj sa má zvýšiť na základe vývoja cien stavebných prác, materiálov a pozemkov za roky 2018 až 2023. Ďalšia zmena by sa mala týkať rozšírenia možností výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších oprávnených výdavkov. Vyplýva to z poslaneckého návrhu novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

„Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác. Zavádza sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny vplyv investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami,“ uviedli koaliční poslanci ako predkladatelia návrhu.

Výnos z poplatku za rozvoj sa má rozšíriť aj na úhradu výdavkov súvisiacich s pozemkovými úpravami, podporou verejnej dopravy, nadobudnutím nehnuteľnosti a so zhotovením stavby a jej údržby, vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku či odstránenie stavby, ak ide o školu, detské ihrisko, športovisko, zdravotnícke zariadenie, kultúrnu pamiatku, verejný park či nehnuteľnosť, ktorá slúži na sociálne bývanie, prípadne poskytovanie náboženských či kultúrnych služieb.

Týkať sa to bude aj úhrady výdavkov spojených s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie a zariadení, ktoré budú slúžiť na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a jej majetku. Miestny poplatok za rozvoj patrí podľa predkladateľov medzi príjmové časti rozpočtu samospráv, pričom každoročne sa jeho suma zvyšuje. Na základe údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) jeho výška od roku 2017 rastie.

„Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 milióna eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez miestny poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur,“ spresnili. Najvyššie výnosy z poplatku za rozvoj dosiahla v roku 2022 obec Miloslavov, a to vo výške 4,73 milióna eur. Druhý najvyšší príjem malo mesto Malacky na úrovni vyše troch miliónov eur.

Viac ako tretinu výnosu využili obce na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia či technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Vyše 20 % výnosu použili obce do verejných parkov a zelene, na zdravotníctvo, či sociálne bývanie.

Kým miestny poplatok za rozvoj vyberalo v roku 2018 celkovo 11 miest, 67 obcí a 12 mestských častí Bratislavy v hodnote 13 miliónov eur, rokmi sa ich počet zvýšil. V roku 2023 to už bolo 34 miest, 280 obcí, 16 mestských častí Bratislavy a 12 mestských častí Košíc, ktoré vybrali prostredníctvom poplatku 21 miliónov eur. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.