Moderné trendy verzus fasády

Fasáda je neoddeliteľnou súčasťou budovy. Klasické fasády, ktoré plnili funkciu len akéhosi povrchu budovy už dávno ustúpili do úzadia. Súčasnosť hovorí rečou moderných technológií, ktoré radia na prvé miesto energetickú úsporu budovy a udržateľný koncept. O problematike fasád – ich vlastnostiach, kvalite, ako aj budúcnosti ich ďalšieho vývoja – sme diskutovali s odborníkmi dlhodobo pracujúcimi v tejto oblasti.

Ing. Július Čajda technický konzultant Hydro Building Systems, spol. s r. o.	Ing. Ján Ďuriš marketingový manažér, Saint-Gobain Construction ­Products, s. r. o., divízia Weber Terranova	Lukáš Novotný PR manažér STOMIX, spol. s r. o.
Ing. Dušan Matejov konateľ Hueck System, s. r. o.	Ing. Juraj Palamarčuk technický a produktový manažér Cembrit, s. r. o.	Ing. Petra Ravingerová produktová manažérka Baumit, spol. s r. o.

Aké vlastnosti fasády očakáva väčšina klientov?
J. Čajda: Podľa môjho názoru také, ktoré vyhovujú požadovaným podmienkam klienta. Fasáda má ponúknuť samotnej architektúre stavby viacero funkčných variantov riešenia opláštenia a zároveň minimálne obmedzovať prácu architekta možnosťami fasádneho systému. Výrobca by mal zabezpečiť technické a finančné poradenstvo (napríklad vzhľadom na teplotechniku), čo uľahčí prácu pri tvorbe projektu. Práca architekta je často plná kompromisov. Projektant sa pohybuje medzi svojou predstavou a cenou konštrukcie – tu väčšinou platí nepriama úmernosť. Ak je dostatočne informovaný, nedochádza k zdĺhavému prepracovávaniu projektu a riešenie nadobúda vyšší technický štandard.

Pre zhotoviteľa – stavebníka je podstatná rýchlosť a minimálna náročnosť montáže, možnosť opravy, resp. výmeny dielov konštrukcie, nakoľko pri realizácii stavby môže dôjsť – a aj dochádza – k rôznym poškodeniam konštrukcie. Dôležitá je aj možnosť dodatočného doplnenia konštrukcie plášťa o segmenty, ktoré by inak znemožňovali dopravu a presuny ďalších zariadení po stavbe.
Investor očakáva naplnenie zámeru stavby. Výrazová stránka fasády objektu má priamo súvisieť s funkciou stavby alebo ju robiť zaujímavou a jedinečnou. Nesmie však bezohľadne narúšať prostredie, v ktorom sa nachádza. Investícia vložená do objektu a nákladnosť prevádzky a údržby musí mať predpokladanú návratnosť.
Konečný prevádzkovateľ, resp. užívateľ si cení vnútornú pohodu a komfort stavby. To znamená, že fasáda má spĺňať potrebné hygienické parametre prostredia, ako je teplota, vlhkosť, svetelnosť a hlučnosť. Kvalitná fasáda oddeľuje vnútorný priestor od vonkajšieho prostredia v požadovaných aspektoch, ale nenarúša kontakt ľudí s exteriérom. Zabezpečuje kvalitné vnútorné prostredie. Kvalita fasády má priamy vplyv aj na vonkajšie životné prostredie v podobe znižovania energetickej náročnosti budov, čo sa prejaví aj na znížení produkcie škodlivého CO₂. Treba dbať na recyklovateľné materiály, ktoré vykazujú minimálnu agresivitu k životnému prostrediu a dodržiavať tento aspekt aj pri ich výrobe.

J. Ďuriš: Je to, samozrejme, dlhá životnosť, farebná stálosť a dobrá spracovateľnosť. Ďalej je dôležitá možnosť výberu vhodnej štruktúry pre konkrétny typ stavby a farebné riešenie, ktoré udávajú módne trendy alebo návrh architekta.

L. Novotný: Väčšina zákazníkov rekonštruuje dom alebo fasádu len raz za život. Vzhľadom na vývoj súčasných cien energií prevláda jednoznačný trend nerealizovať len omietku, ale aj zateplenie budovy, ktoré „splatí“ novú fasádu na úsporách cien za energie. Samozrejmosťou moderných materiálov je kvalita výrobkov a technické vlastnosti – predlžujú životnosť fasády a umožňujú vzájomné spolupôsobenie medzi použitými výrobkami a podkladom.

D. Matejov: Ak hovoríme o zasklených fasádach, možno ich definovať ako časti obvodových plášťov budov, ktorých podstatnú plochu tvoria najčastejšie transparentné výplne. Keďže transparentné fasády dotvárajú architektonický ráz budovy, popri estetickej stránke by mali spĺňať aj funkčné požiadavky. Okrem bežných požiadaviek, ktoré definuje norma, sa občas stretávame aj s doplnkovými požiadavkami – tie však nesmú mať negatívny vplyv na vzhľad klasickej fasády. Preto štandardne ponúkame riešenia napríklad pre protipožiarne fasády, ktoré koncepčne vychádzajú z bežne používanej fasádnej konštrukcie, vďaka čomu vyzerajú úplne rovnako.

J. Palamarčuk: V prvom rade je to určite jej stálosť a trvácnosť, teda životnosť vo všeobecnosti. V druhom rade energetický aspekt. V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na energetickú hospodárnosť budov, nezanedbateľným kritériom pri výbere je tepelno-izolačná vlastnosť fasády. Dôležitou je tiež vizuálna stránka v kombinácii s finančnou náročnosťou daného fasádneho systému. Ak budem hovoriť o odvetraných fasádach, vlastnosti možno zhrnúť nasledovne: životnosť, funkčnosť, tepelno a zvukovo-izolačné vlastnosti, nároky na údržbu, farebná stálosť, požiarna odolnosť, ekologickosť, vizuálno-estetická stránka a finančná náročnosť a návratnosť.

P. Ravingerová: Snáď každý, kto premýšľa o novej fasáde pre svoj dom, rieši v prvom rade jej vzhľad. Zároveň sa ľudia zaujímajú o to, akú bude mať životnosť, či sa nebude veľmi špiniť alebo či jej vlastnosti zabezpečia ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Popri tom je dnes už takmer samozrejmosťou otázka energetickej efektívnosti. Aj keď nie každý celkom presne rozumie tomuto pojmu, všetci vedia, že fasáda má v maximálne možnej miere znižovať tepelné straty, pretože energia je a bude stále drahšia. Vo všeobecnosti možno povedať, že za kvalitnú fasádu sú zákazníci ochotní zaplatiť výrazne viac – aj na úkor iných, z ich pohľadu skrytých či menej dôležitých častí domu. Fasáda nedáva budove len tvár, ale zároveň ju chráni pred vplyvmi životného prostredia a nadmernými tepelnými stratami. Tento fakt si našťastie čoraz viac uvedomujú nielen odborníci v stavebnej praxi, ale aj mnohí drobní investori – majitelia rodinných domov.

Ktoré faktory ovplyvňujú životnosť fasády?
J. Čajda: Životnosť fasády ovplyvňuje predovšetkým správna voľba technického riešenia, návrh systému, jej kvalitné spracovanie a montáž, údržba a starostlivosť o plášť, ako aj jeho správne používanie, najmä pri otváravých prvkoch (okná a dvere).
Kvalitný fasádny systém sa zaručuje za kvalitu použitých materiálov. Ich životnosť je zväčša dlhšia ako predpokladaná životnosť stavby. Materiálové podskupiny, ako sú tesnenia a sklo, sa dajú vymeniť, takisto aj pohyblivé časti (kovanie). Kladie sa zvýšený dôraz na vzájomnú kombináciu materiálov, aby nedochádzalo ku kontaktu takých, ktoré na seba pôsobia agresívne. Napríklad v niektorých systémoch sa používa ako spojovací materiál výhradne nehrdzavejúca oceľ. Pre montážne firmy platí obdobný štandard. Správne používanie fasády a údržba tkvie v správnosti použitia konštrukčných prvkov a v odbornom zaškolení montážnikov. Napríklad často sa stretávam s použitím tzv. panikového kovania pri únikových dverách alebo hlavných vysoko frekventovaných priechodoch (vstupoch). Pritom panikový systém kovania je natoľko zložitý, že má obmedzenú životnosť.

J. Ďuriš: Životnosť fasády je výsledkom viacerých faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Veľmi dôležitá je receptúra, podľa ktorej sa materiál na povrchovú úpravu vyrába. Nevyhnutný je správny výber surovín a permanentná kontrola ich kvality. To isté platí pre samotnú výrobu produktov, kde treba dôsledne sledovať technologický postup a zabezpečiť výstupnú kontrolu hotových výrobkov. Ďalej je podstatná správna voľba typu povrchovej úpravy fasády pre daný podklad. Všetky vyššie uvedené podmienky je však zbytočné plniť, ak sa výrobky dostanú do rúk nezaškolených, nedisciplinovaných a ku kvalite nemotivovaných realizátorov.

L. Novotný: Ide predovšetkým o kvalitu použitého materiálu a odporúčanú skladbu fasády danú výrobcom. Ďalej to môžu byť klimatické podmienky a úroveň exhalácií v danom prostredí (napríklad prašnosť v okolí dopravných komunikácií). Dôležitým faktorom je tiež spôsob realizácie a dodržiavanie technologických postupov, odporúčaných výrobcom použitého fasádneho systému.

D. Matejov: Transparentné obvodové konštrukcie sú rovnako ako každá súčasť vonkajšej časti budovy vystavené náročným poveternostným podmienkam. Materiály, z ktorých sa komponenty pre fasády vyrábajú, musia byť preto navzájom kompatibilné a musia odolávať nielen vonkajším vplyvom počasia, ale aj procesom, ktoré prebiehajú vo vnútornej štruktúre fasády. Z toho dôvodu by si mali investori všímať aj cenu výrobkov, predovšetkým však ich životnosť.

J. Palamarčuk: Základnými faktormi sú klimatická oblasť a poveternostné podmienky, ktorým musí daná fasáda odolávať. Všeobecne na životnosť vplýva UV žiarenie, teplo, zima, vietor, voda, chemické vplyvy (kyslé dažde) atď. Ďalším faktorom je exponovanosť samotného miesta, v ktorom sa budova nachádza – či už v mestskom prostredí, na vidieku a pod.

P. Ravingerová: Kvalita. Platí to, samozrejme, aj pre ďalšie stavebné konštrukcie. No fasáda je snáď najviac „na očiach“ – nízka kvalita sa preto prejaví veľmi rýchlo a veľmi nepríjemne ovplyvní jej životnosť. Základom dlhodobej životnosti fasády sú kvalitný návrh, kvalitné materiály a kvalitná práca pri realizácii.
Kvalita materiálov je určite zrozumiteľný pojem. Súčasný trh ponúka naozaj veľký výber kvalitných materiálov pre každú fasádu, len si treba správne vybrať.

To, aké konkrétne riešenie je vhodné pre ten-ktorý dom, rieši návrh fasády. Kvalitný návrh berie do úvahy tak stavebno-technické a normatívne požiadavky, ako aj predstavu investora a architekta. Tieto dva, často protichodné pohľady sa v návrhu skĺbia a pretavia do konkrétneho technického riešenia, vrátane funkčných konštrukčných detailov. Podľa môjho názoru je vzhľad fasády rovnako dôležitý ako jej funkčnosť, a pokiaľ sa fasáda detailne rieši už v štádiu projektu, výsledkom je kvalita a všeobecná spokojnosť všetkých zainteresovaných. Riešenia šité horúcou ihlou a narýchlo prispôsobované už jestvujúcej hrubej stavbe bývajú často kompromisom degradujúcim hodnotu stavby. Kompromis nejde v tomto prípade len na úkor krásy, ale negatívne ovplyvňuje kvalitu, a teda aj životnosť fasády.

Snáď najviac ovplyvňuje životnosť fasády kvalita, resp. nekvalita realizačných prác. Ani ten najdetailnejší technický návrh spolu s použitím tých najkvalitnejších materiálov nezachráni fasádu, ktorú narýchlo zlepili dohromady „tiežmajstri“. Stavebný boom v posledných rokoch, spolu s vytrácajúcou sa remeselníckou hrdosťou na kvalitne vykonanú prácu, sa podpísali pod mnohé naozaj neuveriteľne sfušované fasády – stačí sa prejsť po ktoromkoľvek slovenskom meste. Na druhej strane však treba povedať, že šikovná a precízna práca dokáže vďaka dokonale zrealizovaným detailom vyčarovať peknú, funkčnú fasádu aj z lacnejších materiálov. Šikovné ruky a dlhoročné skúsenosti majstra neraz v praxi nahrádzajú chýbajúci kvalitný projekt.
Rovnako dôležitá je aj pravidelná údržba. Avšak nekvalitnú fasádu nezachráni nijaká údržba na svete. Zato údržba kvalitného, vydareného diela je jednoduchá, radostná a pre rozumne uvažujúceho investora aj samozrejmá záležitosť. Inak a stručne povedané – životnosť fasády závisí predovšetkým od kvality, a to najmä kvality ľudí, ktorých rukami prešla – od štádia jej návrhu cez výber materiálu, kvalitu samotnej realizácie až po rozumné užívanie stavby.

Čo všetko by mala obsahovať inteligentná fasáda a kam sa podľa vás bude uberať vývoj fasád v budúcnosti?
J. Čajda: K základným vlastnostiam inteligentnej fasády v budúcnosti možno zaradiť integrované systémy regulácie vnútornej klímy a ich prevádzkových rozvodov, zabudované systémy tienenia – napríklad žalúziami, slnolamami alebo priamo sklami s regulovateľnou tieniacou charakteristikou. Ďalej možno spomenúť maximálne tlmenie vonkajšieho hluku pri zabezpečení prirodzeného vetrania. Dôležitou vlastnosťou je minimálna spotreba energie pre spomínané procesy, ale aj včlenenie komponentov využívajúcich prírodné zdroje. Sklá použité na zasklenie s riadeným prestupom slnečnej energie majú minimálne obmedzovať prestup svetla. Tepelné hodnoty skla by mali byť zrovnateľné s murivom. Netreba zabúdať ani na samočistiaci efekt a minimálnu deformáciu obrazu.

K moderným víziám možno zaradiť elementárnu fasádu, ktorá obsahuje všetky ovládacie jednotky – na vykurovanie a chladenie, ventiláciu, osvetlenie, pasívny solárny systém a solárnu ochranu, ďalej jednotky prírodného vetrania a prirodzeného prestupu svetla či protipožiarne systémy. Pritom kvalitu systému elementárnej fasády zabezpečuje kvalita dielenského spracovania, po montáži elementu a pripojení rozvodov musí byť plne funkčný. Táto koncepcia zaručuje vysokú energetickú úspornosť a výborný vnútorný komfort.

J. Ďuriš: Primárnou funkciou fasády je predovšetkým ochraňovať stavebnú konštrukciu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi počasia a zabezpečiť majiteľovi objektu komfortné bývanie pokiaľ možno po celý čas životnosti objektu. Sekundárnou je funkcia estetická, a jej priamy vplyv na prostredie, v ktorom sa daná nehnuteľnosť nachádza. Ak sú tieto dva aspekty vyvážené, môžeme hovoriť o kvalitnej fasáde. V neposlednom rade sa stále viac dostáva do popredia otázka energetickej úspory – tá sa z pohľadu budúcnosti stáva nevyhnutnosťou. Z vývoja fasád do budúcnosti mám však mierne obavy. Príklady môžu byť z najrôznejších oblastí života, kde sa vývoj ubral nežiaducim smerom. Napríklad stravovanie. Znalci vedia oceniť vysokú kvalitu gastronómie, dnes sa stretávame stále častejšie s produktmi tzv. rýchleho občerstvenia, ktoré škodí zdraviu aj dobrému vkusu konzumenta. Rovnakou hrozbou pre najbližšiu budúcnosť sú aj roztvárajúce sa nožnice medzi plytvaním na luxusné riešenia fasád a nízkorozpočtovými realizáciami, kde sa šetrí na kvalite.

L. Novotný: Vývoj v oblasti stavebníctva je jednoznačne postavený na nových mate­riáloch (napríklad na využití nanotechnológií), pričom sa zameriava na ich špeciálne vlastnosti, ktoré zákazníkom umožnia predĺžiť životnosť fasády a tiež zabezpečia maximálnu ekonomickú návratnosť vybraného stavebného riešenia.

D. Matejov: Na fasády sa kladú čoraz vyššie nároky. Stále sofistikovanejšie riešenia zaznamenali aj sklené fasády. V súčasnosti možno vidieť rôznofarebné, svetielkujúce či zvláštne tvarované fasády. Samotný vývoj však smeruje k návrhom a tvorbe takých riešení obvodových plášťov budov, ktoré sa aktívne podieľajú na priaznivej bilancii energetickej hospodárnosti objektov. To znamená, že fasády využívajú svoj tepelný alebo svetelný potenciál na vykurovanie chladenie, prípadne produkciu elektrickej energie. Súčasťou fasády bývajú aj tieniace prvky, ktoré sa snažia niektorí výrobcovia integrovať do štruktúry aktívneho polarizovaného skla. Inteligencia týchto fasád spočíva v samoregulácii preddefinovaných požiadaviek, pomocou zložitých riadiacich systémov napojených na ostatné systémy v budove. Takéto riešenia prinášajú užívateľom neoceniteľný komfort a prispievajú k psychickej pohode.

J. Palamarčuk: Podľa môjho názoru by mala byť fasáda symbiózou funkčnosti a estetických vlastností. Pod funkčnosťou sa rozumie najmä jej životnosť, minimálna údržba, príp. jednoduchá sanácia, pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť budovy a pod. Estetické vlastnosti zahŕňajú architektonický vzhľad a harmonický ráz fasády v spojitosti s celkovým dojmom objektu a v nadväznosti na okolité prostredie. Čo sa týka vývoja fasád v budúcnosti, myslím si, že sa bude klásť ešte väčší dôraz na ich tepelno-izolačné vlastnosti, keďže energetický potenciál nie je nevyčerpateľný. Takže z pohľadu technologického vývoja to bude zrejme zlepšovanie energetických, a s tým spojených environmentálnych parametrov fasádnych materiálov.

P. Ravingerová: Osobne si pod pojmom inteligentná fasáda predstavujem „obal“ domu, ktorý – ak to preženiem – dokáže myslieť, resp. konať za svojho majiteľa. Inteligentná fasáda by mala dokázať prispôsobiť svoje stavebno-fyzikálne parametre klimatickým podmienkam – v lete izolovať od nadmerných tepelných ziskov zvonku, v zime zabraňovať tepelným stratám a zároveň využívať slnečné žiarenie ako zdroj tepla. Inteligentná fasáda má počas roka zabezpečiť stálu tepelnú pohodu užívateľov. Samozrejme, mala by chrániť budovu aj pred ďalšími nežiaducimi vplyvmi prostredia – pred hlukom, prachom, elektronickým smogom, a to operatívne, podľa aktuálnych potrieb. Zároveň by mala zamedziť prístupu nevítaným hosťom v budove – nielen ľuďom, ale napríklad aj hmyzu či hlodavcom. Snom každého majiteľa snáď je, aby inteligentná fasáda ostala navždy čistá a krásna – teda ako nová.

Ak hovoríme o vývoji v oblasti fasád – neviem, kam sa bude vývoj uberať, jednoduchšie je povedať, kam by sa uberať mal. Podľa mňa majú budúcnosť ekologické materiály – nemyslím však len na materiály čisto prírodného pôvodu. Osobne považujem za ekologické aj tzv. syntetické materiály, ktorých samotná výroba je šetrná k životnému prostrediu, ktorá nespotrebuje veľké množstvo energie, príp. využíva recykláty.

Zabudovanie týchto materiálov je energeticky nenáročné, ich použitie prináša úsporu energie pri prevádzke a keď fasáda doslúži, materiály sa dajú jednoducho recyklovať a použiť znovu. Možno to vyznieva ako utópia, verím však v silu ľudského umu, ktorý dokáže určite ešte omnoho viac – spojiť takéto kvalitné ekologické materiály nielen s krásou a eleganciou, ale aj s najmodernejšími komunikačnými technológiami tretieho tisícročia. Fasády budúcnosti budú teda nielen kvalitné a šetrné k životnému prostrediu, ale i krásne a múdre.

Miriam Turancová
Foto: Anna Salvová