Modernizácia železničnej dopravy s finančnou podporou Európskej únie

Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na modernizáciu železničnej infraštruktúry je v súčasnosti pre Slovenskú republiku pri financovaní tejto dopravy kľúčové. V článku uvádzame prehľad projektov železničnej dopravy – od financovaných v minulosti až po aktuálne prebiehajúce projekty v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 –, a pozrieme sa aj na nasledujúce európske finančné nástroje až do roku 2029.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Železničné koridory

Slovenskou republikou ako stredoeurópskou krajinou prechádzajú viaceré významné železničné koridory transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ide o:

• Baltsko-jadranský koridor: Zwardoń (PL) – Čadca – Žilina – Bratislava – Devínska Nová Ves – Marchegg (AT) – Petržalka – Kittsee (AT),
• Koridor Rýn – Dunaj: Horní Lideč (CZ) – Púchov – Žilina – Kysak – Košice – Čierna nad Tisou,
• Koridor Orient – východné Stredomorie: Břeclav (CZ) – Kúty – Bratislava – Rusovce – Rajka (HUN).

Význam TEN-T koridorov výrazne vzrástol od 1. mája 2004, keď Slovenská republika vstúpila do EÚ, a to v súvislosti s voľným pohybom osôb, služieb, kapitálu a tovaru. Zároveň po vstupe Slovenska do EÚ vznikli nové možnosti na financovanie ich modernizácie a dosahovanie parametrov interoperability v súlade s európskymi štandardmi.

Predvstupový fond ISPA, skrátené obdobie 2004 – 2006 a OP Doprava 2007 – 2013

Vzhľadom na plánovaný vstup do EÚ sa vytvorili možnosti financovania modernizácie železničnej infraštruktúry ešte pred samotným pričlenením SR k pôvodným 15 štátom Únie. Na tento účel bol ako finančný nástroj vytvorený predvstupový fond ISPA, ktorý slúžil na podporu infraštruktúrnych projektov.

Podpora modernizácie železničných koridorov pokračovala v skrátenom programovom období 2004 – 2006 a následne prostredníctvom Operačného programu Doprava 2007 – 2013.

Medzi rokmi 2000 až 2015 sa vďaka európskym zdrojom zmodernizovali viaceré úseky Baltsko-jadranského železničného koridoru (niektoré sa nachádzajú zároveň aj na koridore Rýn – Dunaj). Išlo o úseky:

• Bratislava-Rača – Trnava,
• Trnava – Piešťany,
• Piešťany – Nové Mesto nad Váhom,
• Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce,
• Zlatovce – Trenčianska Teplá (financovanie mimo fondov EÚ),
• Trenčianska Teplá – Beluša,
• Beluša – Púchov,
• Považská Teplá – Dolný Hričov,
• Žilina – Krásno nad Kysucou.

Okrem modernizácie železničných koridorov bol z OP Doprava podporený aj projekt zriaďovacej stanice Žilina Teplička a v skrátenom programovom období 2004 – 2006 sa realizovala elektrifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica a modernizácia železničných staníc v Poprade a Prešove.

Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020

Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období, ktoré je pre SR už tretím finančným rámcom z eurofondov po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra trvá až do roku 2023. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii 3,34 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá približne 950 mil. eur.

Z OP Integrovaná infraštruktúra sa postupne odovzdali do užívania ďalšie zmodernizované úseky nachádzajúce sa súčasne na Baltsko-jadranskom koridore a na koridore Rýn – Dunaj, a to:

• Dolný Hričov – Žilina (realizácia 10/2015 – 02/2018),
• Púchov – Považská Teplá (realizácia 07/2016 – 05/2022).

Zároveň prebieha realizácia projektov s kombinovaným financovaním (Nástroj CEF a OP II), resp. v rámci pripravovaného Programu Slovensko 2021 – 2027:

• modernizácia železničného uzla Žilina a úseku Žilina – Varín (realizácia 12/2020 – 12/2024),
• modernizácia trate štátna hranica ČR/SR – Čadca (realizácia 03/2022 – 05/2024).

V rámci OP Integrovaná infraštruktúra prebieha aj modernizácia, resp. elektrifikácia na železničných tratiach, ktoré nepatria do siete TEN-T, prípadne sa nachádzajú na doplnkovej TEN-T sieti. Ide o úseky:

• Haniska – Moldava nad Bodvou (elektrifikácia),
• Trnovec – Tvrdošovce,
• Nové Zámky – Palárikovo,
• Boleráz – Smolenice.

Finančný nástroj CEF (Connection Europe Facility)

V rokoch 2014 – 2020 vyhlásila Európska komisia niekoľko výziev v rámci tzv. Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Tento finančný nástroj riadi Európska komisia prostredníctvom Generálneho direktoriátu pre dopravu (DG Move) a jeho agentúry CINEA (predtým INEA, resp. ešte dávnejšie TEN-T EA).

V rámci nástroja CEF sa Slovenská republika zapojila do výziev, v ktorých nezávislí experti označili viaceré projekty ako úspešné a vhodné na realizáciu. Slovenskí prijímatelia sa zúčastnili aj na výzve CEF 2021 – už v rámci nového obdobia 2021 – 2027.

Doteraz schválené projekty z nástroja CEF

2014 – 2020:

• koridor Orient – východné Stredomorie – modernizácia železničnej trate v úseku Kúty – štátna hranica SR/ČR, 1. časť,
• koridor Rýn – Dunaj – modernizácia železničnej trate v úseku Lučivná – Poprad Tatry,
  – modernizácia železničnej trate v úseku Žilina (mimo) – Varín, – implementácie GSM-R v úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica SK/UA.

2021 – 2027:

• koridor Orient – východné Stredomorie – modernizácia železničnej trate v úsekoch Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – štátna hranica SR/ČR, 2. časť.

Rozvoj verejnej železničnej osobnej dopravy

V rámci OP Integrovaná infraštruktúra bola ukončená realizácia projektov na nákup:

• 21 dieselmotorových vlakov,
• 25 jednoposchodových elektrických vlakov,
• 5 duálnych vlakov (Tatranská elektrická železnica/ozubnica).

Ďalej prebieha výroba a modernizácia vlakov a vozňov. Nakúpilo sa:

• 9 ks nových elektrických jednotiek,
• 4 ks nových elektrických dvojposchodových jednotiek,
• 17 ks nových vozňov.

Zmodernizovalo sa:

• 35 ks vozňov,
• 15 ks vozňov pre Tatranskú elektrickú železnicu.

Zároveň prebieha výstavba staníc technicko-hygienickej údržby v mestách Nové Zámky, Zvolen a Humenné. Realizované projekty opätovne zvýšia počet nových vlakov vypravovaných na slovenskej železničnej infraštruktúre a zároveň zvýšia aj ich kvalitu a čistotu vďaka novým možnostiam ich údržby.

Nové výzvy na financovanie koľajovej dopravy do roku 2029

V nasledujúcom období má SR možnosti čerpať finančné prostriedky na rozvoj koľajovej dopravy v rámci Plánu obnovy a odolnosti (do roku 2026), z Programu Slovensko (do roku 2029) a z Nástroja CEF (do roku 2029).

Najvýznamnejšie plánované investície sú:

• modernizácia trate Poprad – Spišská Nová Ves (ŽSR),
• elektrifikácia trate Bánovce n/O – Humenné (ŽSR),
• modernizácia železničného uzla Žilina (2. fáza, ŽSR),
• modernizácia železničnej trate v úseku Malacky – Kúty (ŽSR),
• elektrifikácia a modernizácia trate v úseku Devínska Nová Ves – Marchegg (ŽSR),
• komplexná rekonštrukcia trate Nová Baňa – Hronský Beňadik (ŽSR),
• implementácia systému ERTMS na úseku Devínska Nová Ves – Kúty – št. hr. SR/ČR (ŽSR).

TEXT A FOTO: MDV SR

Článok bol uverejnený v časopise IS 5/2022