Mosty na „D48 Frýdek-Místek, obchvat – I. etapa, D56 Frýdek-Místek – pripojenie na D48“

Partneri sekcie:

Stavbu diaľničného obchvatu „D48 Frýdek-Místek, obchvat – I. etapa, D56 Frýdek-Místek – pripojenie na D48“ tvoria dve pôvodne samostatné stavby. Stavba „D48 Frýdek-Místek, obchvat – I. etapa“ s celkovou dĺžkou 4,25 km, ktorá je pokračovaním diaľnice D48 od Nového Jičína na Český Těšín, a stavba „D56 Frýdek-Místek – pripojenie na D48“ s dĺžkou 2,3 km, ktorá je predĺžením diaľnice D56 od Ostravy a napája sa k hlavnej časti obchvatu na novú diaľnicu D48.

Cieľom oboch projektov bolo odklonenie nadmernej tranzitnej dopravy z centra Frýdku-Místku na obchvaty a s tým súvisiace zvýšenie bezpečnosti dopravy. Ďalším benefitom bolo zvýšenie kapacitnej vyťaženosti na týchto komunikáciách a zlepšenie plynulosti dopravy.

Zhotoviteľmi oboch projektov boli spoločnosti PORR a. s., Habau CZ, s. r. o., a Berger Bohemia a. s. Realizácia prebiehala v rokoch 2018 – 2022.

Stavba obchvatu „D48 Frýdek-Místek, obchvat – I. etapa“ je navrhnutá v kategórii R 25,5/120 a v prevádzkovom staničení 44,36 km nadväzuje na predchádzajúci prevádzkový úsek „R48 Rychaltice – Frýdek-Místek“. Trasa stavby vedie južnou časťou mesta Frýdek-Místek a končí sa v prevádzkovom staničení 48,61 km za riekou Ostravice. Ďalej pokračuje nadväzujúcou stavbou „D48 Frýdek-Místek, obchvat – II. etapa“ v dĺžke 4,316 km, ktorá sa napája na prevádzkovaný úsek „R48 Frýdek-Místek – Dobrá“.

Trasa obchvatu diaľnice D48 vedie zastavaným územím s veľkým množstvom inžinierskych sietí, a to tak vzdušných, ako aj podzemných, ktoré bolo pred samotnou výstavbou mostných objektov nutné preložiť. Po začiatku stavby bolo tiež nutné uskutočniť pred samotnou realizáciou založenie mostných objektov a vypracovaním realizačnej dokumentácie stavby i podrobný doplnkový geotechnický prieskum, ktorý nebolo možné z dôvodu nedostupnosti územia uskutočniť v predstihu pred realizáciou stavby. Na základe výsledkov doplnkového geotechnického prieskumu bola vykonaná kontrola založenia mostov s predpokladmi zo zadávajúcej dokumentácie stavby. Po vykonanom statickom prepočte boli navrhnuté úpravy založenia mostných objektov a zapracované do realizačnej dokumentácie stavby.

Na prvej časti stavby „D48“ sa nachádza 10 mostných objektov a dva oporné múry. Šesť mostov je z predpätého monolitického betónu, dva mosty sú presypané rámové železobetónové konštrukcie s jedným poľom s oblúkovou priečkou a dva mosty sú spriahnuté oceľobetónové. Oporné múry tvorí vystužená zemina a skladané lícové murivo z betónových tvaroviek. Na časti stavby „D56“ bolo vybudovaných sedem mostných objektov a jeden oporný múr. Štyri mosty sú z predpätého monolitického betónu a tri mosty sú rámové železobetónové konštrukcie s jedným poľom. Oporný múr je z monolitického železobetónu. V nasledujúcej časti predstavíme vybrané mostné objekty.

 Most SO 201/48 Most na ceste I/48 cez komunikáciu R48 v km 0,256

Most prevádza existujúcu cestu I/48 cez novú trasu diaľnice obchvatu na vjazde do Frýdku-Místku v smere od Zelinkovic. Niveleta mosta takmer kopíruje niveletu prevádzanej (existujúcej) cesty I/48, preto mohla výstavba mosta začať až po odstránení existujúcej cesty a urobení výkopu zárezu hlavného cestného objektu SO 101A a SO 102, vetva A.

Nosná konštrukcia mosta je navrhnutá z monolitického predpätého betónu. Ide o spojitý doskotrám s dĺžkou 154,7 m a so šírkou 14,8 m, rozpätie jednotlivých polí je 18 + 24 + 24 + 32 + 31 + 29 m. Nosná konštrukcia je bodovo podopretá na piatich medziľahlých podporách tvorených železobetónovými piliermi osemuholníkového prierezu vo výške 5,8 až 7,5 m. Piliere P4 a P5 sú votkané do nosnej konštrukcie, na ostatných pilieroch a operách je nosná konštrukcia uložená na hrncových ložiskách.

Opery sú riešené ako zvýšené úložné prahy rovnako zo železobetónu. Most je založený na vŕtaných železobetónových pilótach s priemerom 900 mm, dĺžkou 12 až 13 m. Statickému systému na veľmi širokej nosnej konštrukcii pomáhajú rozšírené hlavice pilierov na podperách P4 a P5 a tiež vytvorené nábehy na nosnej konštrukcii nad všetkými podperami (obr. 1). Betonáž nosnej konštrukcie z betónu C35/45 XF2 bola uskutočnená v štyroch etapách a zhotovená na priestorovej podpernej konštrukcii DOKA Staxo 100.

Obr. 1 SO 201/48 – Nosná konstrukce se zesilujícími náběhy
Obr. 1 SO 201/48 – Nosná konstrukce se zesilujícími náběhy | Zdroj: PORR

Most bol dokončený a uvedený do prevádzky v septembri 2022.

Most SO 204/48 Most cez Olešnú a rybník Arnošt v km 0,760

Mostný objekt vedie trasu obchvatu cez údolie vytvorené riekou Olešnú v blízkosti hrádze rovnomennej vodnej nádrže. Most prechádza postupne cez cyklochodník, rieku Olešnú, obslužnú komunikáciu, rybník Arnošt a miestnu komunikáciu III/4848.

Nosnú konštrukciu mosta tvorí oceľobetónová spriahnutá konštrukcia, ktorá je riešená ako spojitý nosník s piatimi poľami a uložená na spodnej stavbe cez oceľové priečniky prostredníctvom hrncových ložísk. Dĺžka mosta je 237,6 m, šírka 28,5 m, rozpätie jednotlivých polí je 35 + 50 + 50 + 50 + 35 m. Každý jazdný pruh má svoju nosnú konštrukciu.

Nosná konštrukcia je tvorená štyrmi oceľovými nosníkmi v tvare I s konštantnou výškou 1,7 m a so spriahnutou železobetónovou doskou z betónu C30/37 XF2 hr. 280 mm (hr. 220 mm na krajoch dosky). Spodnú stavbu zo železobetónu tvoria štyri podpery a krajné opory založené na vŕtaných železobetónových pilótach s priemerom 900 mm a dĺžkou 12 až 14 m. Každá podpera je zložená z dvojice pilierov tvaru nepravidelného osemuholníka, ktoré sú votknuté do spoločného základu. Krajné masívne monolitické opory s výškou až 6 m (OP6) so zavesenými krídlami sú tvorené dvoma dilatačnými celkami.

Pre výstavbu mostu predstavoval najväčšiu komplikáciu chovný rybník Arnošt. Na základe úspešných rokovaní s majiteľom rybníka sa však podarilo uzavrieť dohodu umožňujúcu vypustenie rybníka počas obdobia výstavby. Tento fakt v mnohých ohľadoch zjednodušil výstavbu mosta – založenie a spodné stavby mohli prebiehať štandardným spôsobom.

Neobvyklý spôsob realizácie montáže nosnej oceľovej konštrukcie umožnili vypustený rybník Arnošt a výškové usporiadanie terénu staveniska. Jednotlivé diely oceľovej nosnej konštrukcie (s dĺžkou max. 28 m) boli privezené na stavenisko a pôdorysne uložené v takmer definitívnej polohe (s výnimkou krajných nosníkov pri oporách).

Montáž konštrukcie prebiehala na „zemi“ a až po zvarení jednotlivých nosníkov (uložených na nízkych podperách) k sebe a po montáži dočasného stuženia (obr. 2) bola celá konštrukcia (pomocou hydrauliky a dočasnej konštrukcie umiestenej na pilieroch) vyzdvihnutá a následne posunutá do definitívnej polohy.

Obr. 2 SO 204/48 – Nosná ocelová konstrukce PM před zdvihem
Obr. 2 SO 204/48 – Nosná ocelová konstrukce PM před zdvihem | Zdroj: PORR
Obr. 3 SO 204/48 – Provádění mostovky levého mostu přes vypuštěný rybník Arnošt
Obr. 3 SO 204/48 – Provádění mostovky levého mostu přes vypuštěný rybník Arnošt | Zdroj: PORR

Nasledovala montáž a privarenie krajných dielcov, osadenie a podliatie ložísk. Uvedený spôsob výstavby oceľovej nosnej konštrukcie bol zvolený z dôvodov rýchlejšej a zároveň bezpečnejšej montáže. Vďaka tomuto postupu sa podstatne znížil rozsah montážnych a zváracích prác prebiehajúcich vo výškach.

Rovnaký spôsob výstavby bol použitý pri typologicky rovnakom moste SO 212/48 Most cez Ostravicu v km 4,080 (obr. 5 a 6). Výrobu a montáž oceľovej konštrukcie realizovala subdodávateľsky firma MCE Slaný. Spriahujúca železobetónová doska ľavého i pravého mosta bola realizovaná v deviatich betonážnych taktoch s dĺžkou taktu 23 –25 m, tzv. pútnickým spôsobom pomocou systémového debnenia, ktoré bolo postupne po betonáži prestavované do ďalšieho taktu. Most bol uvedený do prevádzky v septembri 2022.

Obr. 5 SO 212/48 – Montáž nosné ocelové konstrukce pravého mostu
Obr. 5 SO 212/48 – Montáž nosné ocelové konstrukce pravého mostu | Zdroj: PORR
Obr. 6 SO 212/48 – Pohled od OP1 po uvedení do provozu
Obr. 6 SO 212/48 – Pohled od OP1 po uvedení do provozu | Zdroj: PORR

Most SO 202/56 Estakáda v km 0,600 – 0,868

Ďalším, z pohľadu realizácie náročnejším mostom na novom obchvate bol most na komunikácii D56 objekt SO 202/56 Estakáda v km 0,600 – 0,868. Most vedie novou diaľnicou D56 cez preložku miestneho potoka, veľmi vyťaženou ulicou Příborská (existujúca cesta I/48), ulicou 17. listopadu a riekou Olešnou. Na zaistenie prístupu za rieku Olešnú pre výstavbu podpery P8, opory OP9 a nosnej konštrukcie bolo nutné medzi piliermi P7L a P7P postaviť mostné provizórium MMS s dĺžkou 18,8 m, ktoré bolo zapožičané zo strediska mostných provizórií ŘSD ČR.

Z konštrukčného hľadiska je nosná konštrukcia navrhnutá ako spojitý trám z monolitického predpätého betónu C35/45 XF2 s ôsmimi poľami s pevným uložením na podpere č. 5L a 5P. Každý jazdný pruh má svoju nosnú konštrukciu. Dĺžka ľavej NK je v osi mosta 250,56 m s rozpätím polí 20 + 30 + 37 + 2 × 29 + 2 × 37 + 28 m. Dĺžka pravej NK je v osi mosta 262,54 m s rozpätím polí 20 + 30 + 5 × 37 + 28 m. Výška nosnej konštrukcie je 1,85 m, šírka 13,5 m a je rovnaká pre ľavý i pravý most.

Spodná stavba každého mosta je tvorená dvojicou opôr a siedmimi podperami. Každá vnútorná podpera je tvorená jedným pilierom votknutým do základu a s rozšírením v hlave. Driek má pôdorysné rozmery 2,9 × 1,4 m s rozšírením v hlave na 4,2 × 1,4 m. Výška pilierov je 5,77 – 8,77 m. Opory sú navrhnuté ako masívne železobetónové s rovnobežnými krídlami.

Výška opôr je premenná, pri OP1 presahuje výška úložného prahu 8,0 m a pri OP9 5,6 m. Most je založený na vŕtaných železobetónových pilótach s priemerom 1 200 mm s dĺžkou 13,0 až 16,0 m. Na dĺžku výstavby mosta mali podstatný vplyv nutnosť realizácie konsolidačných násypov a čas konsolidácie podloží. Konsolidačné násypy bolo možné odťažiť pri OP1 po 120 dňoch a pri OP9 dokonca až po 180 dňoch.

Realizácia nosnej konštrukcie vyžadovala starostlivé plánovanie a dodržiavanie termínu výstavby jednotlivých etáp NK z dôvodov dodržania termínu vopred pripravených a schválených objazdových trás v dôsledku dopravných uzávierok prechádzaných komunikácií (ul. 17. listopadu a predovšetkým ul. Příborská, kde bola uzávierka možná iba počas víkendu).

Výstavba nosnej konštrukcie prebiehala na pevnej priestorovej skruži (od dodávateľa SAFE Czech) od piliera P5 symetricky smerom k oporám (obr. 7). Ako prvá bola zhotovená nosná konštrukcia ľavého mosta a následne pravého mosta.

Obr. 7 SO 202/56 – Výstavba 1. taktu NK levého mostu
Obr. 7 SO 202/56 – Výstavba 1. taktu NK levého mostu | Zdroj: PORR

Priebeh výstavby celého obchvatu bol, rovnako ako mnoho ďalších stavebných projektov a činností, ovplyvnený dosahmi dnes už takmer zabudnutej pandémie COVID-19. Konkrétne na tomto objekte, ktorý z veľkej časti realizoval slovenský subdodávateľ, bolo nutné v dôsledku zavedených opatrení (uzavretie hraníc medzi státy) v období mesiacov marec – jún 2020 práce celkom pozastaviť. Napriek tomu sa podarilo most vybudovať v zmluvnom termíne a v júni 2022 bol uvedený do prevádzky.

TEXT A FOTO: PORR

Literatúra

Projektová dokumentácia stavby