Mosty na R1 Banská Bystrica – severný obchvat

Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica – severný obchvat je štvrtou stavbou rýchlostnej komunikácie R1 realizovanej v rámci prvého projektu PPP na Slovensku. Mostné objekty sú z architektonického hľadiska dominantnými objektmi stavby a svojou polohou a umiestnením aj severnej časti mesta Banská Bystrica.

Na necelých šiestich kilometroch stavby sa realizuje 24 mostov v celkovej dĺžke 1,754 km. Konštrukčne ide o mosty rôzneho typu v závislosti od charakteru križujúcej prekážky a miestnych podmienok. Jednopoľové mosty premosťujúce vodné toky boli navrhnuté z prefabrikovaných nosníkov spriahnutých železobetónovou doskou, respektíve z oceľovej konštrukcie Viacon presypanej vhodnými horninami tvoriacimi násypové teleso komunikácie. Viacpoľové mosty boli riešené ako spojité doskové konštrukcie s konzolami. Vzhľadom na rozmanitú geológiu bolo založenie mostných objektov hĺbkové na veľkopriemerových pilótach alebo mikropilótach, prípadne sa realizovalo plošné založenie. Piliere mostných objektov boli navrhnuté ako štíhle stojky s lichobežníkovými, respektíve oválnymi hlavami dotvorenými architektonickými prvkami. Pri železničnom moste, ktorý zabezpečuje mimoúrovňové križovanie železničnej trate Banská Bystrica – Horná Štubňa s miestnou komunikáciou Rudlovská cesta, sa použila klenbová konštrukcia. Nosná konštrukcia je zložená z troch dilatačných celkov. Prvý dilatačný celok tvorí klenbová konštrukcia, druhý a tretí tvoria zakrivené krídla. Realizácia mostného objektu prebiehala pod ochranou typového dočasného železničného mosta, ktorý bol vložený počas trvalej 21-dňovej výluky do železničnej trate na zabezpečenie železničnej dopravy.

Výstavba väčšiny mostných objektov prebiehala v záujme zachovania plynulosti verejnej dopravy v koordinácii s výstavbou komunikácií. Technicky najkomplikovanejším a termínovo náročným míľnikom celej stavby bola realizácia križovatky Kostiviarska a križovatky Rudlová.

Mosty v križovatke Kostiviarska
Trojúrovňovej križovatke dominuje 9-poľový mostný objekt SO 207 na vetve D, ktorý má funkciu privádzača na hlavnú trasu dvojpruhovej obojsmernej cesty I/66 zo smeru Donovaly na smer Brezno. Voľba konštrukcie vyplynula z potrebnej dĺžky polí a takisto z estetických dôvodov. Nosná konštrukcia mosta je monolitická predpätá, vysoká 1,40 m. Budovala sa v ôsmich etapách na podpernej skruži z predpätého betónu C 30/37 – XC4, XD1, XF2. Priečny rez nosnej konštrukcie tvorí doska s konzolami. Hrúbka dosky je 1,40 m. Šírka dosky je 4,0 m v miestach medziľahlých pilierov. Druhú úroveň križovatky tvorí mostný objekt 203. Most je rozdelený v pozdĺžnom smere na dva mostné objekty, ktoré sú zo statického hľadiska rovnaké. Nosná konštrukcia mostov je monolitická predpätá, sedempoľová, budovaná na podpornej skruži. V priečnom smere ide o plnostennú doskovú konštrukciu s konzolami po oboch stranách mosta. Založenie oboch mostov je plošné. Realizácia oboch mostných objektov bola koordinovaná s výstavbou križovatkových komunikácií a bez vylúčenia verejnej dopravy. Výstavbu komplikovala realizácia preložky potoka Bystrička, ktorá bezprostredne prechádza pod mostom SO 203.

Križovatku dotvárajú tri jednopoľové mosty cez potok Bystrička a trojpoľový most na vetve D cez miestnu komunikáciu Medený Hámor. Rekonštrukciou prešiel aj pôvodný most na I/59 nad miestnou komunikáciou Laskomer.

Mosty v križovatke Rudlová
Sedem mostných objektov sa navrhlo aj v druhej trojúrovňovej križovatke Rudlová. Hlavným objektom križovatky je 7-poľový dvojmost SO 211 s dĺžkou ľavého mosta 274,29 m a pravého mosta 267,43 m. Mostný objekt v intraviláne mesta Banská Bystrica premosťuje viacero prekážok, ako sú jestvujúca miestna komunikácia do Rudlovej, Rudlovský potok, dvojpruhová vetva križovatky a preložka Rudlovskej cesty kategórie MZ 8,5/50. Vzhľadom na náročné geologické podmienky a statické nároky je objekt založený na plávajúcich vŕtaných pilótach s priemerom 900 mm. Spodná stavba pozostáva z dvoch krajných opôr a šiestich medziľahlých pilierov. Krajné opory sú riešené ako železobetónové úložné prahy z betónu C 30/37 – XC2, XD3, XF4 (SK) – Cl 0,4 – Dmax 16 – S3, so záverným múrikom a krycími stienkami (z estetických dôvodov). Nosná konštrukcia je navrhnutá ako spojitá doska z monolitického predpätého betónu C 35/45 – XC4, XD1, XF2 (SK) – Cl 0,1 – Dmax16 – S3, betónovaná v siedmich etapách na pevnej podpernej skruži. Priečny rez mosta tvorí plný doskový prierez s obojstrannými konzolami premennej výšky. V strede poľa je doska s výškou 1,4 m a nad pilierom má výšku 2,5 m. Prepojenie preložky cesty do Rudlovej s hlavnou trasou preložky cesty I/66 je zabezpečené v smere na Zvolen a Ružomberok 6-poľovým mostom SO 214 a v smere na Brezno 4-poľovým mostom SO 213. Mosty SO 213 a SO 214 sa rovnako ako most SO 211 realizujú z monolitického predpätého betónu a sú založené na vŕtaných pilótach s priemerom 900 mm. Pod mostom SO 211 je navrhnutý jednopoľový železobetónový klenbový most SO 212 s presypávkou, ktorý predlžuje a nadväzuje na existujúci klenbový most na trati ŽSR. Nosnú konštrukciu mosta tvorí železobetónová klenba premennej hrúbky, votknutá do základov. Hrúbka klenby vo vrchole je 500 mm, hrúbka v päte klenby je 1 500 mm. V čelách klenby je hrúbka klenby zväčšená jednostranným nábehom na 700 mm. Pod nosnou konštrukciou železobetónovej klenby podjazdu sú železobetónové základové pásy hrubé 1 200 mm a široké 3 500 mm. Pod základovými pásmi je podkladový betón v minimálnej hrúbke 150 mm z betónu C 16/20.

Most v križovatke Bánoš
Deltovú dvojúrovňovú križovatku Bánoš reprezentuje trojpoľový doskový dvojmost SO 217, vedený v hlavnej trase preložky cesty I/66. Spodná stavba mosta SO 217 pozostáva z dvoch opôr a dvoch medziľahlých podpier. Opory sú tvorené úložným prahom, ktorý je založený na veľkopriemerových pilótach. Nosná konštrukcia je monolitická dosková z predpätého betónu a tvorí jeden dilatačný celok. Uložená je na dvojici hrncových ložísk s pevným uložením na oporách.

Mostné objekty v križovatke Cementáreň
V poslednej dvojúrovňovej križovatke Cementáreň sú navrhnuté dva železobetónové mostné objekty. Mostný objekt SO 221 je 4-poľový doskový a zabezpečuje prepojenie miestnej komunikácie na Cementárni medzi smermi Sásová a Majer ponad hlavnú trasu severného obchvatu. Spodná stavba mostného objektu SO 221 pozostáva z dvoch opôr a troch medziľahlých pilierov. Opory sú tvorené úložným prahom, ktorý je založený na veľkopriemerových pilótach s priemerom 900 mm. Úložné prahy sú monoliticky spojené so záverným múrikom a obojstrannými krídlami. Drieky pilierov č. 2 a 4 sú vybudované ako kývavé stojky s kĺbovým prepojením so základom a nosnou konštrukciou. Driek piliera č. 3 sa riešil votknutím v päte do zá­kladu a kĺbovým spojením s nosnou konštrukciou. Nosnú konštrukciu tvorí spojitá doska z monolitického železobetónu.

Totožné prepojenie ako mostný objekt SO 221 zabezpečuje aj trojpoľový most SO 225 ponad trať ŽSR. Spodná stavba pozostáva z dvoch opôr a dvoch medziľahlých pilierov. Opory sú tvorené úložným prahom, ktorý je založený na veľkopriemerových pilótach. Krídla sú zavesené na oporách. Piliere majú obdĺžnikový prierez s rozšírením v hlave piliera. Prierez trojpoľovej nosnej konštrukcie je doskový zo železobetónu. Uloženie nosnej konštrukcie zabezpečuje dvojica elastomérnych ložísk na pilieroch a dvojica hrncových ložísk na oporách.

Celkový architektonický a estetický vzhľad mostných objektov dotvárajú úpravy plôch pod mostmi. Vzhľadom na umiestnenie celej stavby sa zvolili prírodné materiály, kamenná dlažba a takzvané ekomatrace – drôtokamenné koše.

Výstavba mostných objektov tvorila v rámci harnonogramu prác kritický míľnik celej stavby. Preto sa na realizáciu prác zvolili metódy, ktoré umožnili dodržanie jednotlivých termínov ukončovania objektov. V súčasnosti sú všetky hlavné mostné objekty ukončené, respektíve sa ukončujú úpravy plôch. Z celkovú počtu 24 mostných objektov k dnešnému vieme z určitosťou povedať, že posledný mostný objekt bude ukončený 30. 5. 2012, čo je skôr, ako bolo plánované.
   
TEXT: Ing. Marian Kmeť
FOTO: Granvia Construction

Marian Kmeť je projektový manažér v spoločnosti Granvia Construction, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.