Nadácia Zastavme korupciu: Obce pri stavaní nájomných bytoch obchádzali pravidlá

Cieľom systematického postupu pri obstarávaní nájomných bytov v obciach a mestách podľa mimovládnej organizácie bolo vyhnúť sa súťaži na trhu stavebných spoločností, čo potvrdili aj viaceré rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.

Na porušenia pravidiel čestnej súťaže pri obstarávaní výstavby obecných a mestských nájomných bytov poukazuje Nadácia Zastavme korupciu. Na základe analýzy podľa nej išlo o systematický postup s cieľom vyhnúť sa súťaži na trhu stavebných spoločností, čo potvrdili aj viaceré rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Mimovládna organizácia poskytne analýzu polícii, aby preverila možné podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní. Ako informuje mimovládna organizácia na svojom webe, zdá sa, že konzultanti nastavovali podmienky súťaže tak, aby bola zabezpečená výhra konkrétnych spoločností, prípadne priamo zástupcovia obchodných spoločností presviedčali zástupcov samospráv o správnosti nelegálneho postupu.

Rovnaké mená pri zákazkách

Nadácia v spolupráci s expertom na verejné obstarávanie Miroslavom Cákom analyzovala 39 projektov nájomných bytov za vyše 41 miliónov eur. Obce a mestá za ne dostali od ÚVO pokuty, lebo porušili zákon. Namiesto toho, aby o zákazky na stavbu férovo súťažili, podľa úradu ich ušili na mieru vopred vybraným súkromným spoločnostiam.

„Z analýzy projektov vyplýva, že samosprávy používali rovnaké schémy na to, aby sa vyhli súťažiam. Takéto, podľa ÚVO nezákonné verejné obstarávania, si samosprávy v mnohých prípadoch neriadili sami, ale najímali si konzultantov. Rovnaké mená sa opakujú pri viacerých zákazkách,“ uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Podivné kúpne zmluvy

Jednu z najvyšších pokút dostalo mesto Šaľa, a to 330-tisíc eur. Napríklad, Považská Bystrica dostala pokutu 129-tisíc eur, Svidník 90-tisíc eur, či Golianovo 42,5-tisíca eur. Mnohé samosprávy si chybu nepriznali a pre pokutu sa súdia. Šaľa a ani Krupina so žalobou na krajskom súde neuspeli, ten totiž potvrdil správnosť rozhodnutí ÚVO. Obe mestá podali mimoriadne opravné prostriedky, Najvyšší súd o nich ešte nerozhodol.

Jedna z fínt ako obísť zákon aj podľa „mimovládky“ spočívala v tom, že samosprávy pred vyhláseniami verejných obstarávaní uzatvárali s dohodnutými spoločnosťami nájomné alebo kúpne zmluvy na stavebné pozemky, ktorých dispozíciu následne požadovali od uchádzačov v súťaži.

„Tieto spoločnosti sa následne ako jediné možné, keďže mali už na pozemky zmluvy, stali úspešnými víťazmi verejných obstarávaní. Štandardným zákonným postupom je, že stavebný pozemok poskytuje na výstavbu obec ako objednávateľ priamo do súťaže,“ podotkla Petková.