Stavebnรญctvo ako zneฤisลฅovateฤพ

Nie je to len o autรกch, aj stavebnรญctvo je zneฤisลฅovateฤพ

Partneri sekcie:

Vo vaลกom okolรญ prรกve vyrรกstla novรก ลกtvrลฅ. Developer nasadil mladรฉ stromฤeky, drevo vidno aj na budovรกch, strechy sรบ celรฉ zelenรฉ. Pred bytmi sรบ stojany na bicykle, prรญpadne nabรญjaฤka na elektromobil.

Vidรญte, ลพe podobnรฝch bytov a ลกtvrtรญ pribรบda. Poฤuli ste, ลพe novรฉ hypermodernรฉ kancelรกrie sa tieลพ pรฝลกia nejakรฝmi environmentรกlnym certifikรกtmi. Poviete si, ลพe to so stavebnรญctvom nebude aลพ takรฉ zlรฉ. No keฤ si pretriete oฤi a zaฤnete viac skรบmaลฅ, nรกjdete celkom desivรฉ ฤรญsla.

Podฤพa portรกlu Deloitte je stavebnรฝ sektor spolu s prevรกdzkovanรญm budov zodpovednรฝ za 40 % vลกetkรฝch sklenรญkovรฝch plynov na svete. Rada pre ekologickรฉ budovy Spojenรฝch ลกtรกtov zas tvrdรญ, ลพe stavby majรบ na konte 40 % celkovej spotreby energie a odhaduje, ลพe emisie z komerฤnรฝch budov do roku 2030 narastรบ o 1,8 %. Zneฤistenie je pritom sรบฤasลฅou celรฉho ลพivotnรฉho cyklu budovy.

Pri vรฝstavbe, poฤas jej uลพรญvania aj pri demolรกcii. Uลพ pri vรฝrobe samotnรฝch stavebnรฝch materiรกlov a ich preprave vznikajรบ ลกkodliviny, spotrebรบva sa energia, niฤia sa prรญrodnรฉ zdroje. Stavebnรฉ spoloฤnosti sa snaลพia prรญsลฅ so zelenรฝmi rieลกeniami, ale ako by povedala Greta Thunberg, nie je to dosลฅ. Zmena prichรกdza len pomaly.

Stavebnรญctvo mรก na Slovensku ลกtvrtรฝ najvyลกลกรญ podiel na emisiรกch uhlรญka.
Stavebnรญctvo mรก na Slovensku ลกtvrtรฝ najvyลกลกรญ podiel na emisiรกch uhlรญka. | Zdroj: Shutterstock

Prรญrodnรฉ zdroje a biodiverzita

Portรกl Archdesk zhrnul pรดsobenie stavebnรญctva na ลพivotnรฉ prostredie v ลกtyroch bodoch. Prvรฝm je vyuลพitie prรญrodnรฝch zdrojov. Popri automobilovom a potravinรกrskom priemysle je stavebnรฝ sektor jednรฝm z najvรฝznamnejลกรญch vykorisลฅovateฤพov. Polovica zdrojov, ktorรฉ vyuลพรญva, pritom nie sรบ obnoviteฤพnรฉ.

Podฤพa World Watch Institute odvetvie stojรญ za 40 % celkovej globรกlnej spotreby prรญrodnรฝch kameลˆov, ลกtrkov a pieskov a za 25 % spotreby surovรฉho dreva. ลคaลพba stavebnรฝch surovรญn na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn. Druhรฝm problรฉmom je naruลกenie biodiverzity. Stavebnรญci pri veฤพkรฝch projektoch najฤastejลกie zaberรบ poฤพnohospodรกrsku plochu, priฤom ide ฤasto o veฤพmi รบrodnรฉ pรดdy vysokej kvality.

Okrem ornej pรดdy je ฤastรฝ aj zรกber pozemkov opustenรฝch lรบk, pasienkov, zรกhrad ฤi lesov. Samostatnou tรฉmou je vรฝstavba v chrรกnenรฝch รบzemiach, kde dochรกdza k degradรกcii vzรกcnych ekosystรฉmov. Uลพ v kreslenรฝch rozprรกvkach zvieratรก utekajรบ pred buldozรฉrmi a na rozdiel od drakov a morskรฝch vรญl ide skรดr o realitu. Stavebnรฝ hluk a svetlo znaฤne ovplyvลˆujรบ divokรบ zver, najmรค netopiere, jazvece a vtรกky, ktorรฝm menia dennรฝ cyklus.

Vรฝstavbou dochรกdza k rozdeleniu populรกcie a izolรกcii druhov, ktorรฉ sa musia buฤ adaptovaลฅ, alebo vyhynรบ. Zneฤistenie vodnรฝch zdrojov mรก vplyv na ลพivot v riekach, jazerรกch a moriach. V sรบvislosti s vรฝstavbou lesnรฝch ciest, zvรกลพnic ฤi ploลกnรฝch stavebnรฝch objektov sa vyrubujรบ lesnรฉ ekosystรฉmy. To niฤรญ lesnรฉ prostredie, menรญ svetelnรฉ podmienky, zhorลกuje vlastnosti pรดdy, odvodลˆuje รบzemie a menรญ mikroklรญmu.

Ako to robiลฅ lepลกie: Cementรกrenskรฝ a stavebnรฝ priemysel sa usilujรบ o znรญลพenie vplyvu vรฝroby cementu a betรณnu na ลพivotnรฉ prostredie tรฝm, ลพe zdokonaฤพujรบ vรฝrobnรฉ techniky, vyuลพรญvajรบ alternatรญvne suroviny a palivรก. Na oddelenรญ stavebnรฝch hmรดt a ลกtruktรบr รšstavu stavebnรญctva a architektรบry SAV sa venujรบ zรกkladnรฉmu vรฝskumu optimalizรกcie zloลพenia a podmienok vรฝroby zelenรฉho betรณnu, jednรฉho z najdรดleลพitejลกรญch produktov v pozemnom a inลพinierskom stavebnรญctve. V sรบฤasnosti sa uลพ rozbehla revitalizรกcia mnohรฝch brownfieldov, pรดvodne priemyselnรฝch areรกlov, ktorรฉ dostali novรบ funkciu, a developeri nemuseli hฤพadaลฅ miesto na realizรกcie v poฤพnohospodรกrskych zรณnach.

Ovzduลกie

Nikoho neprekvapรญ, ลพe stavebnรญctvo patrรญ k vรฝznamnรฝm zneฤisลฅovateฤพom ovzduลกia. Ak chceme operovaลฅ s presnejลกรญmi ฤรญslami, je podฤพa Archdesku zodpovednรฉ za pribliลพne 39 % emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho pochรกdzajรบcich zo spotreby energie a vรฝroby. Toto ฤรญslo zahล•ลˆa vรฝrobu stavebnรฝch materiรกlov, ich dopravu a proces vรฝstavby budovy.

Ako uvรกdzajรบ Jaroslav Bezdฤ›k a Pavel Svozil vo svojej publikรกcii Stavebnรญ ฤinnost a ลพivotnรญ prostล™edรญ, exhalรกcie zo stavebnรฝch strojov a stavebnej dopravy sa na zneฤisลฅovanรญ miest podieฤพajรบ 20 โ€“ 40 % z celkovรฝch exhalรกciรญ tรฝchto ลกkodlivรญn. To prispieva k ฤastรฉmu prekraฤovaniu maximรกlnych prรญpustnรฝch hodnรดt v blรญzkosti stavenรญsk.

Stavebnรญctvo je spomedzi vลกetkรฝch odvetvรญ hospodรกrstva SR zodpovednรฉ za takmer 7 % รบniku emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho (CO2) do ovzduลกia. Ide o ลกtvrtรฝ najvyลกลกรญ podiel na emisiรกch CO2 (hneฤ po priemyselnej vรฝrobe, dodรกvke elektriny, plynu, pary a studenรฉho vzduchu, doprave a skladovanรญ). Zรกvaลพnรฉ ลกkodliviny sa do ovzduลกia dostรกvajรบ aj pri bรบracรญch prรกcach prostrednรญctvom trhavรญn.

Na Slovensku stรกle veฤพkรก ฤasลฅ odpadu zo stavby konฤรญ na sklรกdke.
Na Slovensku stรกle veฤพkรก ฤasลฅ odpadu zo stavby konฤรญ na sklรกdke. | Zdroj: Shutterstock

Sรบ to zmesi aerosรณlov, ktorรฉ majรบ podobnรฉ zloลพenie ako vรฝfukovรฉ plyny โ€“ tieลพ majรบ vysokรฝ podiel dusรญka. Oxidy dusรญka v kombinรกcii s vodou vytvรกrajรบ kyselinu dusiฤnรบ, ktorรก sa dostรกva do pรดdy vo forme kyslรฉho daลพฤa. Emisie dusรญka produkuje aj doprava vo forme spalรญn pohonnรฝch lรกtok. Kaลพdรฝ prevoz stavebnรฝch materiรกlov teda prispieva k ohrozeniu ลพivotnรฉho prostredia.

Oxidy sรญry sรบ taktieลพ vedฤพajลกรญm produktom pri vรฝrobe stavebnรฝch materiรกlov, ako oceฤพ, meฤ, tehly a cement, pรญลกe Mรกria Zaลฅkovรก v odbornom ฤasopise Posterus. Keฤ sa vรกm emisie plynov zdajรบ byลฅ prรญliลก abstraktnรฉ, urฤite vรกm bude povedomรฝ ฤalลกรญ zneฤisลฅovateฤพ ovzduลกia โ€“ stavebnรฝ prach.

Mnoลพstvo prachu pri bรบranรญ budovy mรดลพe dosiahnuลฅ aลพ niekoฤพko ton a siahaลฅ aj niekoฤพko kilometrov od miesta, kde sa bรบra. ฤŽalลกรญ prach sa do vzduchu dostรกva zo zaschnutรฉho blata, ktorรฉ zostane na komunikรกcii po vรฝjazde pracovnรฝch strojov a nรกkladnรฝch รกut.

Ako to robiลฅ lepลกie: Zaujรญmavรฉ mรดลพe byลฅ vyuลพitie 3D tlaฤiarnรญ, ktorรฉ dokรกลพu proces vรฝstavby vรฝrazne urรฝchliลฅ, uลกetriลฅ na doprave materiรกlov a zanechaลฅ menลกiu stopu na prostredรญ. O masรญvnom posune vpred zatiaฤพ nemรดลพe byลฅ reฤ. Len v mรกji tohto roka sa nasลฅahovali majitelia prvรฉho dokonฤenรฉho 3D domu v Eurรณpe. V Spojenรฝch ลกtรกtoch ich je viac, no pre vรคฤลกinu populรกcie sรบ stรกle cenovo nedostupnรฉ. Dรก sa vลกak predpokladaลฅ, ลพe 3D stavby budรบ pribรบdaลฅ a ich cena bude klesaลฅ. Stavebnรฝ odpad vลกak dokรกลพu uลพ dnes uลกetriลฅ betรณnovรฉ alebo drevenรฉ prefabrikรกty. Rozลกiruje sa aj pouลพitie rozloลพiteฤพnรฝch textรญliรญ ako stavebnรฉho prvku. Ak si to neviete predstaviลฅ, pozrite si naprรญklad projekt spoloฤnosti Carlo Calma Consultancy na filipรญnskom ostrove Cagbalete, ktorรฝ mรก podporiลฅ miestnych farmรกrov, rybรกrov a chovateฤพov bahennรฝch krabov. Konลกtrukฤne ide o bunky โ€“ prefabrikรกty z rybรกrskych sietรญ, piesku a pรดdy.

Odpad

V neposlednom rade sa musรญme rozprรกvaลฅ o tom, ลพe stavebnรญctvo je vรฝznamnรฝm producentom odpadu. Hovorรญme tu o desiatkach tisรญcoch ton roฤne. Na Slovensku stรกle veฤพkรก ฤasลฅ odpadu zo stavby konฤรญ na sklรกdke. Cieฤพom Eurรณpskej รบnie je, aby do roku 2035 recyklรกcia v ฤlenskรฝch ลกtรกtoch vzrรกstla aลพ na 65 % a sklรกdkovanie kleslo na 10 %.

Podฤพa sprรกvy Allied Market Research mal globรกlny trh recyklรกcie stavebnรฉho a demolaฤnรฉho odpadu v roku 2019 hodnotu 126,9 miliardy dolรกrov a predpokladรก sa, ลพe do roku 2027 dosiahne 127,4 miliardy eur. Slovenskรฉ ลกtatistiky vลกak zatiaฤพ spievajรบ inรบ pesniฤku. V roku 2019 skonฤilo na sklรกdke vyลกe 2 300 ton stavebnรฉho odpadu.

Stavebnรฉ odpady a odpady z demolรกciรญ budov predstavujรบ viac ako 35 % z celkovej produkcie odpadov v SR. Tento trend mรก rastรบcu tendenciu. ล tรกtny tajomnรญk ministerstva ลพivotnรฉho prostredia Juraj Smatana priznรกva, ลพe Slovensko zaostรกva za svojimi povinnosลฅami. Recyklรกciu stavebnรฉho odpadu stรกle nemรกme legislatรญvne vyrieลกenรบ. Dovtedy budรบ nรกkladnรฉ autรก na sklรกdky prinรกลกaลฅ ฤalลกie tony materiรกlov.

Na diskusii Sme o odpadovom hospodรกrstve vลกak minulรฝ rok potvrdil, ลพe zรกkon je v ลกtรกdiu prรญpravy. Sฤพubuje ho aj dokument Plรกn obnovy a odolnosti SR, ktorรฝ prijal parlament na jar tohto roka. Odpadovรฉ hospodรกrstvo vลกak nie je kฤพรบฤovou ฤasลฅou plรกnu obnovy, uvidรญ sa, ฤi naลˆ zvรฝลกia peniaze.

Sรบฤasnรฉ technolรณgie pritom uลพ aj slovenskรฝm stavebnรญkom umoลพลˆujรบ vyuลพรญvaลฅ recyklovanรบ sutinu na stavbรกch, no firmy ฤakajรบ na motivรกciu. โ€žV sรบฤasnosti je to uลพ funkฤnรฝ technologickรฝ proces. Treba nรกjsลฅ tie sprรกvne opatrenia, moลพno aj s pomocou dรกt, ktorรฉ bude poskytovaลฅ informaฤnรฝ systรฉm,โ€œ uviedol v diskusii Sme podnikateฤพ Miroslav Jakuลก.

Ako to robiลฅ lepลกie: Pomaly, ale isto sa k nรกm dostรกva vyuลพitie recyklรกtov v infraลกtruktรบre. Vo Zvolene uลพ vyrรกbajรบ ลกpeciรกlny asfalt z recyklovanรฉho plastu. Plastovรฉ vรฝrobky sa zrecyklujรบ a premenia na granulรกt, z ktorรฉho sa 20 % pouลพije na asfalt. ลฝivotnosลฅ asfaltiek s pridanรญm zrecyklovanรฉho plastu je vraj aลพ o tri roky dlhลกia ako pri beลพnรฝch cestรกch a nรกklady na vรฝstavbu sรบ vรฝrazne niลพลกie.

ฤŒo s tรฝm?

Kto by sa teda mal postaraลฅ o zmenu? ล tรกt, firmy alebo spotrebitelia? Svet zรกpasรญ s klimatickรฝmi zmenami, ktorรฉ rapรญdne napredujรบ. Nie je ฤas na hรกdky. Klimatickรก konferencia v Glasgowe COP 26 priniesla niekoฤพko dohรดd o obmedzovanรญ emisiรญ.

Kaลพdรก mรดลพe byลฅ dรดleลพitรฝm krokom v globรกlnom boji proti klimatickej zmene, kaลพdรก mรก vลกak medzery. Ekolรณgovia sรบ navyลกe skeptickรญ z dรดvodu, ลพe vymรกhanie tรฝchto zรกvรคzkov mรดลพe byลฅ v praxi veฤพmi nรกroฤnรฉ. Spotrebitelia eลกte vลพdy v drvivej vรคฤลกine pozerajรบ na cenu a aลพ v druhom rade na udrลพateฤพnosลฅ produktu.

Vรฝchodiskom mรดลพe byลฅ spojenie technologickรฝch poznatkov vรฝskumnรญkov a beลพnej praxe stavebnรฝch firiem. Musia nรกjsลฅ rieลกenia, ktorรฉ budรบ dostatoฤne dostupnรฉ, no zรกroveลˆ efektรญvne. Keฤ sme vลกak pri cene, mnohonรกsobne vyลกลกiu ako za zelenรฉ technolรณgie zaplatรญme, ak klimatickej zmene nezabrรกnime.

Svetielko nรกdeje podฤพa mnohรฝch svieti aj v mladej generรกcii spotrebiteฤพov, ktorรก si veฤพmi dobre uvedomuje, ลพe na zdedenรฉ environmentรกlne problรฉmy doplatia najviac prรกve oni. Musรญme len veriลฅ, ลพe tak, ako sรบ dnes ochotnรญ platiลฅ za bambusovรฝ prรญbor a triฤko z biobavlny, budรบ robiลฅ uvedomelรฉ rozhodnutia aj pri kรบpe nehnuteฤพnostรญ ฤi politickรฝch voฤพbรกch.

Veronika Rajniฤovรก

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopiseย ASB 11-12/2021