Nie je to len o autรกch, aj stavebnรญctvo je zneฤisลฅovateฤพ
Vo vaลกom okolรญ prรกve vyrรกstla novรก ลกtvrลฅ. Developer nasadil mladรฉ stromฤeky, drevo vidno aj na budovรกch, strechy sรบ celรฉ zelenรฉ. Pred bytmi sรบ stojany na bicykle, prรญpadne nabรญjaฤka na elektromobil.
Vidรญte, ลพe podobnรฝch bytov a ลกtvrtรญ pribรบda. Poฤuli ste, ลพe novรฉ hypermodernรฉ kancelรกrie sa tieลพ pรฝลกia nejakรฝmi environmentรกlnym certifikรกtmi. Poviete si, ลพe to so stavebnรญctvom nebude aลพ takรฉ zlรฉ. No keฤ si pretriete oฤi a zaฤnete viac skรบmaลฅ, nรกjdete celkom desivรฉ ฤรญsla.
Podฤพa portรกlu Deloitte je stavebnรฝ sektor spolu s prevรกdzkovanรญm budov zodpovednรฝ za 40 % vลกetkรฝch sklenรญkovรฝch plynov na svete. Rada pre ekologickรฉ budovy Spojenรฝch ลกtรกtov zas tvrdรญ, ลพe stavby majรบ na konte 40 % celkovej spotreby energie a odhaduje, ลพe emisie z komerฤnรฝch budov do roku 2030 narastรบ o 1,8 %. Zneฤistenie je pritom sรบฤasลฅou celรฉho ลพivotnรฉho cyklu budovy.
Pri vรฝstavbe, poฤas jej uลพรญvania aj pri demolรกcii. Uลพ pri vรฝrobe samotnรฝch stavebnรฝch materiรกlov a ich preprave vznikajรบ ลกkodliviny, spotrebรบva sa energia, niฤia sa prรญrodnรฉ zdroje. Stavebnรฉ spoloฤnosti sa snaลพia prรญsลฅ so zelenรฝmi rieลกeniami, ale ako by povedala Greta Thunberg, nie je to dosลฅ. Zmena prichรกdza len pomaly.
Prรญrodnรฉ zdroje a biodiverzita
Portรกl Archdesk zhrnul pรดsobenie stavebnรญctva na ลพivotnรฉ prostredie v ลกtyroch bodoch. Prvรฝm je vyuลพitie prรญrodnรฝch zdrojov. Popri automobilovom a potravinรกrskom priemysle je stavebnรฝ sektor jednรฝm z najvรฝznamnejลกรญch vykorisลฅovateฤพov. Polovica zdrojov, ktorรฉ vyuลพรญva, pritom nie sรบ obnoviteฤพnรฉ.
Podฤพa World Watch Institute odvetvie stojรญ za 40 % celkovej globรกlnej spotreby prรญrodnรฝch kameลov, ลกtrkov a pieskov a za 25 % spotreby surovรฉho dreva. ลคaลพba stavebnรฝch surovรญn na Slovensku predstavuje takmer 75 % z celkovej povrchovej ลฅaลพby nerastnรฝch surovรญn. Druhรฝm problรฉmom je naruลกenie biodiverzity. Stavebnรญci pri veฤพkรฝch projektoch najฤastejลกie zaberรบ poฤพnohospodรกrsku plochu, priฤom ide ฤasto o veฤพmi รบrodnรฉ pรดdy vysokej kvality.
Okrem ornej pรดdy je ฤastรฝ aj zรกber pozemkov opustenรฝch lรบk, pasienkov, zรกhrad ฤi lesov. Samostatnou tรฉmou je vรฝstavba v chrรกnenรฝch รบzemiach, kde dochรกdza k degradรกcii vzรกcnych ekosystรฉmov. Uลพ v kreslenรฝch rozprรกvkach zvieratรก utekajรบ pred buldozรฉrmi a na rozdiel od drakov a morskรฝch vรญl ide skรดr o realitu. Stavebnรฝ hluk a svetlo znaฤne ovplyvลujรบ divokรบ zver, najmรค netopiere, jazvece a vtรกky, ktorรฝm menia dennรฝ cyklus.
Vรฝstavbou dochรกdza k rozdeleniu populรกcie a izolรกcii druhov, ktorรฉ sa musia buฤ adaptovaลฅ, alebo vyhynรบ. Zneฤistenie vodnรฝch zdrojov mรก vplyv na ลพivot v riekach, jazerรกch a moriach. V sรบvislosti s vรฝstavbou lesnรฝch ciest, zvรกลพnic ฤi ploลกnรฝch stavebnรฝch objektov sa vyrubujรบ lesnรฉ ekosystรฉmy. To niฤรญ lesnรฉ prostredie, menรญ svetelnรฉ podmienky, zhorลกuje vlastnosti pรดdy, odvodลuje รบzemie a menรญ mikroklรญmu.
Ovzduลกie
Nikoho neprekvapรญ, ลพe stavebnรญctvo patrรญ k vรฝznamnรฝm zneฤisลฅovateฤพom ovzduลกia. Ak chceme operovaลฅ s presnejลกรญmi ฤรญslami, je podฤพa Archdesku zodpovednรฉ za pribliลพne 39 % emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho pochรกdzajรบcich zo spotreby energie a vรฝroby. Toto ฤรญslo zahลลa vรฝrobu stavebnรฝch materiรกlov, ich dopravu a proces vรฝstavby budovy.
Ako uvรกdzajรบ Jaroslav Bezdฤk a Pavel Svozil vo svojej publikรกcii Stavebnรญ ฤinnost a ลพivotnรญ prostลedรญ, exhalรกcie zo stavebnรฝch strojov a stavebnej dopravy sa na zneฤisลฅovanรญ miest podieฤพajรบ 20 โ 40 % z celkovรฝch exhalรกciรญ tรฝchto ลกkodlivรญn. To prispieva k ฤastรฉmu prekraฤovaniu maximรกlnych prรญpustnรฝch hodnรดt v blรญzkosti stavenรญsk.
Stavebnรญctvo je spomedzi vลกetkรฝch odvetvรญ hospodรกrstva SR zodpovednรฉ za takmer 7 % รบniku emisiรญ oxidu uhliฤitรฉho (CO2) do ovzduลกia. Ide o ลกtvrtรฝ najvyลกลกรญ podiel na emisiรกch CO2 (hneฤ po priemyselnej vรฝrobe, dodรกvke elektriny, plynu, pary a studenรฉho vzduchu, doprave a skladovanรญ). Zรกvaลพnรฉ ลกkodliviny sa do ovzduลกia dostรกvajรบ aj pri bรบracรญch prรกcach prostrednรญctvom trhavรญn.
Sรบ to zmesi aerosรณlov, ktorรฉ majรบ podobnรฉ zloลพenie ako vรฝfukovรฉ plyny โ tieลพ majรบ vysokรฝ podiel dusรญka. Oxidy dusรญka v kombinรกcii s vodou vytvรกrajรบ kyselinu dusiฤnรบ, ktorรก sa dostรกva do pรดdy vo forme kyslรฉho daลพฤa. Emisie dusรญka produkuje aj doprava vo forme spalรญn pohonnรฝch lรกtok. Kaลพdรฝ prevoz stavebnรฝch materiรกlov teda prispieva k ohrozeniu ลพivotnรฉho prostredia.
Oxidy sรญry sรบ taktieลพ vedฤพajลกรญm produktom pri vรฝrobe stavebnรฝch materiรกlov, ako oceฤพ, meฤ, tehly a cement, pรญลกe Mรกria Zaลฅkovรก v odbornom ฤasopise Posterus. Keฤ sa vรกm emisie plynov zdajรบ byลฅ prรญliลก abstraktnรฉ, urฤite vรกm bude povedomรฝ ฤalลกรญ zneฤisลฅovateฤพ ovzduลกia โ stavebnรฝ prach.
Mnoลพstvo prachu pri bรบranรญ budovy mรดลพe dosiahnuลฅ aลพ niekoฤพko ton a siahaลฅ aj niekoฤพko kilometrov od miesta, kde sa bรบra. ฤalลกรญ prach sa do vzduchu dostรกva zo zaschnutรฉho blata, ktorรฉ zostane na komunikรกcii po vรฝjazde pracovnรฝch strojov a nรกkladnรฝch รกut.
Odpad
V neposlednom rade sa musรญme rozprรกvaลฅ o tom, ลพe stavebnรญctvo je vรฝznamnรฝm producentom odpadu. Hovorรญme tu o desiatkach tisรญcoch ton roฤne. Na Slovensku stรกle veฤพkรก ฤasลฅ odpadu zo stavby konฤรญ na sklรกdke. Cieฤพom Eurรณpskej รบnie je, aby do roku 2035 recyklรกcia v ฤlenskรฝch ลกtรกtoch vzrรกstla aลพ na 65 % a sklรกdkovanie kleslo na 10 %.
Podฤพa sprรกvy Allied Market Research mal globรกlny trh recyklรกcie stavebnรฉho a demolaฤnรฉho odpadu v roku 2019 hodnotu 126,9 miliardy dolรกrov a predpokladรก sa, ลพe do roku 2027 dosiahne 127,4 miliardy eur. Slovenskรฉ ลกtatistiky vลกak zatiaฤพ spievajรบ inรบ pesniฤku. V roku 2019 skonฤilo na sklรกdke vyลกe 2 300 ton stavebnรฉho odpadu.
Stavebnรฉ odpady a odpady z demolรกciรญ budov predstavujรบ viac ako 35 % z celkovej produkcie odpadov v SR. Tento trend mรก rastรบcu tendenciu. ล tรกtny tajomnรญk ministerstva ลพivotnรฉho prostredia Juraj Smatana priznรกva, ลพe Slovensko zaostรกva za svojimi povinnosลฅami. Recyklรกciu stavebnรฉho odpadu stรกle nemรกme legislatรญvne vyrieลกenรบ. Dovtedy budรบ nรกkladnรฉ autรก na sklรกdky prinรกลกaลฅ ฤalลกie tony materiรกlov.
Na diskusii Sme o odpadovom hospodรกrstve vลกak minulรฝ rok potvrdil, ลพe zรกkon je v ลกtรกdiu prรญpravy. Sฤพubuje ho aj dokument Plรกn obnovy a odolnosti SR, ktorรฝ prijal parlament na jar tohto roka. Odpadovรฉ hospodรกrstvo vลกak nie je kฤพรบฤovou ฤasลฅou plรกnu obnovy, uvidรญ sa, ฤi naล zvรฝลกia peniaze.
Sรบฤasnรฉ technolรณgie pritom uลพ aj slovenskรฝm stavebnรญkom umoลพลujรบ vyuลพรญvaลฅ recyklovanรบ sutinu na stavbรกch, no firmy ฤakajรบ na motivรกciu. โV sรบฤasnosti je to uลพ funkฤnรฝ technologickรฝ proces. Treba nรกjsลฅ tie sprรกvne opatrenia, moลพno aj s pomocou dรกt, ktorรฉ bude poskytovaลฅ informaฤnรฝ systรฉm,โ uviedol v diskusii Sme podnikateฤพ Miroslav Jakuลก.
ฤo s tรฝm?
Kto by sa teda mal postaraลฅ o zmenu? ล tรกt, firmy alebo spotrebitelia? Svet zรกpasรญ s klimatickรฝmi zmenami, ktorรฉ rapรญdne napredujรบ. Nie je ฤas na hรกdky. Klimatickรก konferencia v Glasgowe COP 26 priniesla niekoฤพko dohรดd o obmedzovanรญ emisiรญ.
Kaลพdรก mรดลพe byลฅ dรดleลพitรฝm krokom v globรกlnom boji proti klimatickej zmene, kaลพdรก mรก vลกak medzery. Ekolรณgovia sรบ navyลกe skeptickรญ z dรดvodu, ลพe vymรกhanie tรฝchto zรกvรคzkov mรดลพe byลฅ v praxi veฤพmi nรกroฤnรฉ. Spotrebitelia eลกte vลพdy v drvivej vรคฤลกine pozerajรบ na cenu a aลพ v druhom rade na udrลพateฤพnosลฅ produktu.
Vรฝchodiskom mรดลพe byลฅ spojenie technologickรฝch poznatkov vรฝskumnรญkov a beลพnej praxe stavebnรฝch firiem. Musia nรกjsลฅ rieลกenia, ktorรฉ budรบ dostatoฤne dostupnรฉ, no zรกroveล efektรญvne. Keฤ sme vลกak pri cene, mnohonรกsobne vyลกลกiu ako za zelenรฉ technolรณgie zaplatรญme, ak klimatickej zmene nezabrรกnime.
Svetielko nรกdeje podฤพa mnohรฝch svieti aj v mladej generรกcii spotrebiteฤพov, ktorรก si veฤพmi dobre uvedomuje, ลพe na zdedenรฉ environmentรกlne problรฉmy doplatia najviac prรกve oni. Musรญme len veriลฅ, ลพe tak, ako sรบ dnes ochotnรญ platiลฅ za bambusovรฝ prรญbor a triฤko z biobavlny, budรบ robiลฅ uvedomelรฉ rozhodnutia aj pri kรบpe nehnuteฤพnostรญ ฤi politickรฝch voฤพbรกch.