Niekoľko dôvodov, prečo je bývanie na Slovensku šialene drahé
Pavol Kollár 
Ceny bytov na Slovensku stúpajú pre množstvo skrytých nákladov a štrukturálnych problémov. Nízke príjmy, 23 % DPH, absurdné poplatky či úplatky. Ako je to u nás a ako to majú naši susedia? Zistite, prečo sú nové byty také drahé a čo s tým možno urobiť.
Pred 35 rokmi dostávali mladí ľudia byty od štátu úplne zadarmo (podnikové) alebo takmer zadarmo (družstevné). Ešte v roku 1988 ponúkal vtedajší režim mladým do 35 rokov nenávratnú pôžičku vo výške 150-tisíc korún československých, ak sa rozhodli postaviť si vlastný rodinný dom. Za túto sumu sa dala postaviť celá hrubá stavba – dom so strechou, hoci bez inštalácií či omietok.
Ako sú na tom mladí ľudia dnes?
Dnes mladí ľudia dostanú namiesto úľav „možnosť“ priplatiť si v cene bytu rôzne skryté poplatky:
- 23 % DPH, čo je takmer pätina celkovej ceny. Znamená to 4 – 5 rokov splácania hypotéky navyše. Tento vysoký podiel DPH nie je podporou pre mladé rodiny, je to skôr podpora odchodu mladých rodín zo Slovenska.
- Poplatky za rozvoj mesta alebo obce – v Bratislave je to 35 eur za každý 1 m² nadzemnej plochy, čo zvyšuje cenu bytu približne o 40 eur na 1 m².
- Poplatok za zmenu územného plánu – ten je v Bratislave síce len na niektorých územiach, ale ak je, vplýva na cenu bytu zvýšením o 130 eur na 1 m².
- Platby za infraštruktúru – nielen za prípojky, ale aj za celé rozvodné siete, ktoré často zahŕňajú aj opravy existujúcich infraštruktúr, ako sú vodovody či kanalizačné siete vrátane rekonštrukcií „ČOV-iek“ a „prečerpávačiek“. Na tejto vybudovanej a bezplatne odovzdanej infraštruktúre, ktorú následne spravujú mestské alebo obecné vodárenské spoločnosti, podnikatelia zarábajú na dodávke vody a stočnom. Teda mladé rodiny platia tieto náklady dvakrát – najprv pri výstavbe a potom pri dodávke služby, a to vrátane DPH.
- V mnohých prípadoch zaplatia aj úplatky úradníkom – nebudeme si klamať, že to tak nie je.
A čo nájomné byty podporované štátom?
Predstavte si, že by štát podporoval automobily, chladničky alebo televízory iba určitej značky. Ako by asi reagovali tí, ktorí by takúto podporu nezískali? Reagovali by buď žalobami, alebo odchodom z trhu. U nás sa zatiaľ nič také nedeje, ale…
Ako je to v susedných krajinách?
DPH
V susedných krajinách je DPH nižšia ako na Slovensku. V Česku je DPH na byty 12 %, a ak byt predáte po dvoch rokoch, môžete ho predať bez DPH. V Maďarsku je DPH na byty len 5 % a v Poľsku 8 %. Na Slovensku je DPH na byty 23 %.
Poplatok za rozvoj
Túto daň v susedných krajinách nemajú. Poplatok „za rozvoj“ sa platí od roku 2014 a je vyrubovaný na základe rozhodnutia obce, ktorá si ho môže stanoviť individuálne. Dnes ZMOS žiada, aby sa maximálny poplatok (35 eur/m² za každý nadzemný 1 m2) ešte zvýšil.
Prečítajte si tiež
Poplatok za zmenu územného plánu
Túto daň od mladých rodín vyberá zatiaľ len bratislavský magistrát a nazvali to „poplatok za zmenu územného plánu“. Tento poplatok nemajú susedné štáty ani iné mestá okrem Bratislavy.
Doteraz mala obec podľa starého stavebného zákona povinnosť každé štyri roky aktualizovať územný plán. To znamenalo, že ak sa ukázalo, že územné regulatívy v danej časti obce sú nevhodné, obec mala iniciovať zmenu územného plánu. Nikto však neskúma, či to obec skutočne urobí, ani to netrestá.
Zákon určoval sumu za zmenu ÚP vo výške priamych nákladov. Či je 130 eur/m2 tzv. získanej plochy ekvivalentom priamych nákladov neviem. Čo viem, že je to veľa. Asi 40-krát viac ako napríklad v Budapešti.
„Poplatok“ za pečiatku
Hovorí sa, že korupcia na Slovensku je vyššia než v susedných krajinách. Neviem, ako sa to dá dokázať, ale skúsenosť je taká, že poplatok za „pečiatku“ je na Slovensku nešvár, ktorý existuje už viac než 10 či 20 rokov. A s počtom potrebných pečiatok tento nešvár, „pochopiteľne“, rastie.
Čo ešte platí mladá rodina, ktorá si kupuje byt?
Okrem iného to je daň z finančnej transakcie, daň zo zisku, daň z nehnuteľnosti, poplatok za záber verejného priestranstva, poplatok za výrub stromu, poplatok cyklistom, poplatok Združeniu domových samospráv a rôznym iným „aktivistom“. Málo? Nie, je to extrémne veľa!
Aká je cesta von?
Rímski generáli, keď ich armáda prestala poslúchať, pristúpili k aktu, ktorý nazvali zdecimovanie. To isté by som odporúčal politikom aj v našich podmienkach. Armáda úradníkov jednoducho musí byť „zdecimovaná“. Tí, ktorí sa „zdecimovaniu“ vyhnú, musia začať pracovať predovšetkým na zjednodušovaní procesov. Tí, ktorých sa „decimovanie“ dotkne, by mali tiež dostať úlohu pracovať – pri montážnych pásoch… Žiadna iná cesta von zo súčasnej krízy neexistuje.
