Nižšie dane aj odvody

Živnostníci si konečne polepšia. Po tom, ako sa im v posledných rokoch okresali paušálne výdavky a zvýšili odvody, im vláda pripravila darček v podobe výrazného zvýšenia paušálnych výdavkov. Vďaka tomu zaplatia nižšie dane aj odvody.

V tomto roku si podnikatelia, ktorí využívajú paušálne výdavky, môžu týmto spôsobom odpočítať z príjmu 40 %, maximálne však 5 040 eur za rok. Pred rokom 2012 mali nárok na paušálne výdavky takisto vo výške 40 %, avšak bez obmedzenia maximálnej sumy. „Od budúceho roka budú tieto paušálne výdavky pre všetkých živnostníkov na úrovni 60 % so stropom 20 000 eur,“ vyhlásil po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír. Zvýši sa tak nielen percento, ktoré si živnostníci môžu odpočítať, ale aj maximálny strop, ktorý vzrastie takmer štvornásobne. Vďaka tomu sa nad paušálnymi výdavkami po novom oplatí porozmýšľať aj podnikateľom s vyšším zárobkom. V súčasnosti je pre nich mnohokrát výhodnejšie, ak využijú skutočné výdavky.

Paušál sa konečne oplatí

Napríklad živnostník s ročným hrubým príjmom vo výške 30 000 eur, si môže v súčasnosti vo forme paušálnych výdavkov odpočítať len 5 040 eur. Mnohí živnostníci, aj keď sú ich náklady nízke, dokážu vďaka výdavkom na stravu, auto, telefón či internet vydokladovať vyššie výdavky, ako keby využili paušál. Vďaka tomu zaplatia nižšie dane. V budúcom roku si však bude môcť podnikateľ s hrubým zárobkom 30 000 eur odpočítať vo forme paušálnych výdavkov sumu 18 000 eur. V takomto prípade by už musel mať veľmi vysoké reálne výdavky, aby sa mu vyplatilo využiť skutočné výdavky namiesto paušálnych. Navyše, aj keby jeho skutočné výdavky boli mierne vyššie ako 18 000 eur, stále sa mu oplatí rozmýšľať nad paušálnymi. Jednak ušetrí za účtovníka a zároveň sa nemusí obávať, že by mu prípadná daňová kontrola niektoré výdavky vyškrtla ako neoprávnené a musel by zaplatiť okrem dane aj pokutu.

Ako sa zmenia odvody?

Vyššie paušálne výdavky sa odrazia nielen na zaplatených daniach, ale aj na výške odvodov. Keďže vymeriavací základ na platenie odvodov závisí od zisku podnikateľa, teda od hrubého príjmu po odpočítaní výdavkov, čím vyššie náklady niekto bude mať, tým bude jeho vymeriavací základ na platenie odvodov nižší, a teda odvedie do zdravotnej a Sociálnej poisťovne nižšiu sumu. Aj pri nízkom zisku alebo dokonca strate sa však odvody vypočítajú aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku na úrovni 429 eur a od januára 2017 vzrastie na 441,50 eura. Živnostníci, ktorí už dnes platia minimálne odvody, tak ani po náraste paušálnych výdavkov na poistnom neušetria. Niektorí predstavitelia vládnej koalície však už avizovali, že v budúcnosti chcú znížiť aj odvody pre živnostníkov. V tomto roku sú minimálne odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 60,06 eura a do Sociálnej poisťovne 142,20 eura. Od januára vzrastú najnižšie odvody na 61,81 eura v prípade zdravotného poistenia a na 146,35 eura v prípade sociálneho poistenia. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, tak v budúcom roku bude mesačne platiť celkovo o 5,90 eura viac ako v tomto roku.

Koľko môžete ušetriť po zvýšení paušálnych výdavkov

1. Živnostník s hrubým ročným príjmom 10 000 eur
Dnes: Vo forme paušálnych výdavkov si môže odpočítať 4 000 eur. Každý mesiac musí platiť odvody vo výške 202,26 eura, čo je 2 427,12 eura ročne. Okrem paušálnych výdavkov a zaplatených odvodov si z príjmu môže odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura. Nebude preto platiť žiadnu daň.
Po novom: Živnostník si bude môcť odpočítať paušálne výdavky vo výške 6 000 eur. Na budúci rok bude musieť platiť odvody vo výške 208,16 eura mesačne, čo je 2 497,92 eura za rok. Odpočítať si bude môcť aj nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 3 803,33 eura. Nebude preto platiť žiadnu daň.
Rozdiel: Tento živnostník neplatí žiadnu daň dnes a ani po zmene ju nebude platiť. Na odvodoch však za rok zaplatí o 70,80 eura viac, keďže na budúci rok vzrastie minimálny vymeriavací základ.

2. Živnostník s hrubým ročným príjmom 15 000 eur
Dnes: Tento živnostník si môže odpočítať paušálne výdavky vo výške 5 040 eur. Na odvodoch musí mesačne platiť 266,33 eura, čo je 3 159,96 eura za rok. Okrem zaplatených odvodov a paušálnych výdavkov si z príjmu odpočíta aj nezdaniteľnú časť vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ preto dosiahne 2 996,71 eura a na daniach preto zaplatí 569,37 eura.
Po novom: Od budúceho roku si bude môcť odpočítať paušálne výdavky vo výške 9 000 eur. Na odvodoch bude platiť 208,16 eura mesačne, teda 2 497,92 eura za rok. Okrem paušálnych výdavkov a odvodov si z príjmu odpočíta aj nezdaniteľnú časť vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ bude preto nulový a nebude platiť žiadnu daň.
Rozdiel: Po zvýšení paušálnych výdavkov nebude platiť žiadnu daň a zaplatí aj nižšie odvody. Celkovo tak ročne ušetrí 1 231,41 eura.

3. Živnostník s hrubým ročným príjmom 20 000 eur
Dnes: Vo forme paušálnych výdavkov si môže odpočítať 5 040 eur. Na odvodoch musí každý mesiac platiť 395,53 eura, čo je 4 746,36 eura ročne. Okrem paušálnych výdavkov a zaplatených odvodov si z príjmu odpočíta aj nezdaniteľnú sumu 3 803,33 eura a jeho daňový základ dosiahne 6 410,31 eura. Na daniach preto zaplatí 1 217,95 eura.
Po novom: Vďaka paušálnym výdavkom si bude môcť z príjmu odpočítať 12 000 eur. Každý mesiac bude musieť platiť na odvodoch 211,49 eura, celkovo tak za rok zaplatí 2 537,88 eura. Okrem zaplatených odvodov a paušálnych výdavkov si z príjmu môže odpočítať aj nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ preto dosiahne 1 658,79 eura a na daniach zaplatí 315,17 eura.
Rozdiel: Od budúceho roku sa tomuto živnostníkovi znížia dane aj odvody. Celkovo tak za rok ušetrí 3 111,26 eura.

4. Živnostník s hrubým ročným príjmom 25 000 eur
Dnes: Z príjmu si môže odpočítať paušálne výdavky vo výške 5 040 eur. Každý mesiac musí na odvodoch platiť 527,73 eura, čo je 6 332,76 eura ročne. Okrem paušálnych výdavkov a odvodov si z príjmu odpočíta aj nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura, jeho daňový základ tak dosiahne 9 823,91 eura. Na dani z príjmu preto musí zaplatiť 1 866,54 eura.
Po novom: Bude mať nárok na paušálne výdavky vo výške 15 000 eur. Na odvodoch bude mesačne platiť 264,38 eura, čo ročne predstavuje 3 172,56 eura. Ďalej si bude môcť odpočítať aj nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ preto dosiahne 3 024,11 eura. Na daniach zaplatí 574,58 eura.
Rozdiel: Vďaka zvýšeniu paušálnych výdavkov zaplatí nižšie dane, ako aj odvody. Celkovo za rok ušetrí 4 452,16 eura.

5. Živnostník s hrubým ročným príjmom 30 000 eur
Dnes: Ak využíva paušálne výdavky, odpočíta si sumu 5 040 eur. Mesačne musí platiť odvody vo výške 659,95 eura, ročne tak na odvodoch zaplatí 7 919,40 eura. Z príjmu si odpočíta aj nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ dosiahne 13 237,27 eura a na dani zaplatí 2 515,08 eura.
Po novom: Vo forme paušálnych výdavkov si bude môcť odpočítať 18 000 eur. Jeho mesačné odvody dosiahnu 317,26 eura, čo je 3 807,12 eura. Ďalej si z príjmu odpočíta aj nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ preto dosiahne 4 389,55 eura. Na dani z príjmu bude musieť zaplatiť 834,01 eura.
Rozdiel: Od budúceho roku bude platiť nižšie dane, ako aj odvody. Ročne vďaka tomu ušetrí 5 739,35 eura.

6. Živnostník s hrubým ročným príjmom 35 000 eur
Dnes: Tento živnostník má v súčasnosti nárok na paušálne výdavky vo výške 5 040 eur. Na odvodoch musí mesačne platiť 792,15 eura, čo je 9 505,80 eura za rok. Vďaka tomu, že má vysoký príjem, si môže odpočítať nezdaniteľnú sumu len vo výške 3 642,03 eura. Jeho daňový základ dosiahne 16 812,17 eura a dani musí zaplatiť 3 194,31 eura.
Po novom: V budúcom roku bude mať nárok na maximálne paušálne výdavky v sume 20 000 eur. Na odvodoch bude mesačne platiť 396,60 eura, za rok zaplatí celkovo 4 759,20 eura. Bude mať nárok na plnú nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Jeho daňový základ preto dosiahne 6 437,47 eura a na dani z príjmu zaplatí 1 223,11 eura.
Rozdiel: Živnostník s hrubým zárobkom 35 000 eur bude po zvýšení paušálnych výdavkov platiť nižšie dane, ako aj odvody. Ročne vďaka tomu ušetrí 6 717,80 eura.
Pozn.: Vo výpočtoch na budúci rok sú zohľadnené odvody, ktoré by živnostníci platili v prípade, ak by sa vypočítali už so zvýšenými paušálnymi výdavkami. Na budúci rok však budú živnostníci platiť odvody ešte podľa príjmu v roku 2015 a 2016 (v prípade zdravotných odvodov im však zdravotná poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania môže vrátiť časť zaplateného poistného). Deklarovanú úsporu tak živnostníci dosiahnu až v ďalších rokoch.

Kto musí začať platiť vyššie sociálne odvody?

Minimálny vymeriavací základ bude od januára budúceho roku vo výške 441,50 eura mesačne a minimálne poistné dosiahne 146,35 eura. Všetci živnostníci, ktorí v súčasnosti platia mesačné odvody nižšie ako 146,35 eura, tak budú musieť za január zaplatiť túto sumu.
Maximálny vymeriavací základ dosiahne v budúcom roku 4 415 eur. V tomto roku je maximálny vymeriavací základ vo výške 4 290 eur. Všetci živnostníci, ktorých skutočný vymeriavací základ je v rozmedzí medzi sumou 4 290 eur a 4 415 eur, tak budú od januára platiť odvody zo svojho skutočného vymeriavacieho základu. Tí podnikatelia, ktorých skutočný vymeriavací základ je vyšší ako 4 415 eur, budú platiť odvody z tohto maximálneho vymeriavacieho základu a do Sociálnej poisťovne preto budú mesačne posielať 1 463,57 eura.
Odvody v novej výške musia živnostníci zaplatiť prvýkrát do 8. februára 2017, teda v posledný deň na zaplatenie odvodov za január 2017. Začiatkom januára sa platia odvody za december tohto roku, živnostníci tak pošlú do Sociálnej poisťovne rovnakú sumu, akú platia v tomto roku.
Živnostníci, ktorí si v súčasnosti platia odvody zo svojho skutočného vymeriavacieho základu, ktorý je v rozpätí medzi novým minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom, budú aj v prvej polovici budúceho roku platiť odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako v súčasnosti. Výška odvodov sa znovu bude meniť od júla 2017, odkedy začnú samostatne zárobkovo činné osoby platiť poistné na základe príjmu v roku 2016.

Za stravu ušetríte viac

Podnikatelia, ktorí využívajú skutočné výdavky, budú môcť v budúcom roku ušetriť viac vďaka výdavkom na stravu. V tomto roku si môžu dať za každý odpracovaný deň stravné v maximálnej výške 4,20 eura. V budúcom roku to bude 4,50 eura. Živnostníci pritom majú dve možnosti ako výdavky za stravu preukážu. Buď si budú odkladať bločky z reštaurácií, alebo si kúpia stravné lístky. Keďže účtovať každý obed je nepraktické, väčšina podnikateľov volí radšej stravné lístky. Živnostníci, ktorí si kúpia stravné lístky na všetky pracovné dni budúceho roku, si môžu takto svoj základ dane znížiť o 1 111,50 eura, vďaka čomu ušetria na daniach 211 eur. Ak by sa suma stravného nezmenila, ich ročný náklad na stravné lístky by bol 1 037,40 eura a na daniach by ušetrili 197 eur. Zákon o dani z príjmov nerozlišuje pracovné dni a víkendy, uplatnenie stravného je viazané na odpracovaný deň. Ak si chce však živnostník uplatniť stravné aj za víkendy či sviatky, mal by vedieť preukázať, že v týchto dňoch skutočne pracoval.

Keďže stravné lístky slúžia na zabezpečenie stravy, nemožno si ich uplatniť spätne. Kto si chce uplatniť stravné za celý kalendárny rok, mal by si kúpiť stravné lístky hneď v prvý pracovný deň roku. Ak by si napríklad niekto kúpil stravné lístky až v marci, nemohol by ich využiť za prvé dva mesiace roku, pretože by bolo jasné, že si za lístky kúpené v marci nemohol zabezpečiť stravu v januári či februári. Živnostník si nemusí kúpiť stravné lístky naraz na celý rok, ale môže si ich kupovať postupne po mesiacoch či štvrťrokoch podľa toho, ako mu to vyhovuje. Nie každý si totiž môže dovoliť naraz vynaložiť viac ako 1 000 eur na začiatku roku, aby si kúpil stravné lístky na celý rok. Spoločnosti, ktoré vydávajú stravné lístky, si pri ich kúpe účtujú poplatok, ktorý sa pohybuje okolo piatich eur. Jeho výška je rovnaká bez ohľadu na to, koľko lístkov si živnostník kúpi. Preto je najvýhodnejšie kupovať naraz čo najväčšie množstvo „gastráčov“. Ale aj tento poplatok si môže dať živnostník do nákladov.
Uplatnenie stravného do nákladov je pre živnostníkov veľmi výhodné. Výdavky na stravu by totiž živnostník mal aj v prípade, ak by si stravné lístky nekúpil. Okrem reštaurácií je navyše možné stravné lístky použiť aj na nákup potravín v obchode. Živnostník si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v prípade, že si zároveň uplatňuje výdavky na stravovanie pri pracovnej ceste alebo ak je okrem podnikania zároveň aj zamestnancom a v súvislosti s výkonom zamestnania mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste.

Čo si živnostníci dávajú najčastejšie do nákladov

• hrubé mzdy zamestnancov a poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov;
• povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka;
• výdavky týkajúce sa výkonu činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách; ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom na tomto mieste a v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj o výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základná sadzba náhrady;
• výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.;
• odpisy hmotného alebo nehmotného majetku;
• nájomné a provízie za sprostredkovanie;
• miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky;
• výdavky na reklamu;
• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a pod.

TEXT: Peter Matula
FOTO: Miro Pochyba

Zdroj: Finančná správa SR

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 6/2016.