NL 11 โ severnรก ฤasลฅ obchvatu mesta ล tokholm
Projekt Norra Lรคnken, na ktorom pracujรบ slovenskรญ tunelรกri zo spoloฤnosti Skanska, je pokraฤovanรญm zรกpadnรฉho cestnรฉho spojenia Essingeleden. Po jeho prepojenรญ sย juลพnรฝm spojenรญm Sรถdra Lรคnken sa vytvorรญ veฤพkรฝ obchvat ล tokholmu, ktorรฝ prepojรญ morskรฉ prรญstavy Vรคrtahamnen aย Frihamnen โ brรกny lodnej dopravy do Fรญnska aย Ruska. Po sprevรกdzkovanรญ mรก toto dopravnรฉ spojenie odฤพahฤiลฅ pozemnรบ dopravu vย ลกirลกom centre ล tokholmu aลพ oย polovicu. Prรกce na projekte zaฤali vย roku 2007 aย dokonฤenie sa plรกnuje na rok 2015.
Keฤลพe Norra Lรคnken je klasifikovanรก ako medzinรกrodnรก cestnรก komunikรกcia (E20), jej vybudovanie spadรก pod dohฤพad Vรคgverket โ ล vรฉdskej sprรกvy ciest. Predpokladanรฉ nรกklady na vรฝstavbu sรบ pribliลพne 11,6 miliardy ลกvรฉdskych korรบn, priฤom ลกvรฉdska vlรกda sa prostrednรญctvom spoloฤnosti Vรคgverket podiela na projekte 75โ% aย mesto ล tokholm 25โ% finanฤnรฝch prostriedkov.
Dฤบลพka severnej ฤasti obchvatu je pribliลพne 5 km. Spolu sย pripojeniami, vรฝjazdmi aย sรบvisiacimi komunikรกciami bude celkovรก dฤบลพka cestnรฝch komunikรกciรญ viac ako 13 km. Projekt zahลลa aj novรฝ ลพelezniฤnรฝ most dlhรฝ 200โm, 1โkm ลพelezniฤnรฝch tratรญ aย 1,5โkm novรฝch chodnรญkov pre peลกรญch aย cyklistov.
Celรฝ projekt Norra Lรคnken sa skladรก zย niekoฤพkรฝch ฤiastkovรฝch projektov:
- Norrtull: NL 11 โ razenรฉ aย hฤบbenรฉ tunely Karolinska aย Stรคlmastergรฅrden, NL 12 โ hฤบbenรฉ tunely Norrtull,
- Bellevue: NL 21 โ hฤบbenรฝ tunel Bellevue, NL 31 โ razenรฉ aย hฤบbenรฉ tunely Bellevue,
- Roslagstull: NL 33 โ razenรฉ tunely Albano, NL 34 โ razenรฉ tunely Teknikhรถjden,
- Frescati: NL 41 โ hฤบbenรฉ tunely Frescati,
- Vรคrtan: NL 51 โ hฤบbenรฝ tunel Vรคrtan, NL 52 โ mimoรบrovลovรก kriลพovatka Vรคrtan.
Norra Lรคnken prechรกdza prevaลพne cez tunely. Ich celkovรก dฤบลพka je 11 km, zย toho 9 km je razenรฝch aย 2 km hฤบbenรฝch tunelov (cut & cover). Vรฝstavba si vyลพiada vykopanie 1 miliรณna metrov kubickรฝch skalnรฉho materiรกlu aย 0,4 miliรณna metrov kubickรฝch zeminy. Vรฝstavba tunelov zahลลa aj 13 podzemnรฝch priestorov pre elektrickรฉ rozvodne, 200 prรบdovรฝch ventilรกtorov aย 90 รบnikovรฝch ciest.
Razenรฝ tunel Karolinska 111
Po รบspeลกnej polroฤnej spoluprรกci medzi spoloฤnosลฅami Skanska Sverige AB aย Skanska BS a. s. Prievidza na projekte NL 101, ktorรฝ bol prรญpravnรฝm projektom pre realizรกciu prรกc na NL 11, obe spoloฤnosti opรคลฅ pokraฤujรบ pri vรฝstavbe Norra Lรคnken, ฤasti NL 11. Po vzรกjomnej dohode realizovala slovenskรก Skanska BS razenie tunelovรฝch objektov aย ลกvรฉdska Skanska Sverige AB razenie/hฤบbenie rรฝh na vybudovanie hฤบbenรฝch objektov. Raziace prรกce zaฤali vo februรกri 2008 aย trvali do decembra 2008.
Tunel Karolinska 111 mรก dฤบลพku 345โm aย plynulo nadvรคzuje na hฤบbenรบ ฤasลฅ dฤบลพky 75 m. Plocha vรฝrubu bola vย priemere 90 m2 (od 88 do 104 m2). Vรฝลกka nadloลพia sa pohybovala od 4 do 20 m. Razenie tunela zahลลalo aj vyrazenie technickej stanice 161 (plocha vรฝrubu 90 m2, dฤบลพka 25โm), vetracieho tunela 171 (plocha vรฝrubu 50 m2, dฤบลพka 140โm), dvoch รบnikovรฝch ciest prepรกjajรบcich tunel Karolinska 111 sย jestvujรบcim tunelom Eugenia aย jednej รบnikovej cesty spรกjajรบcej budรบci hฤบbenรฝ tunel Stรคlmastergรฅrden 112 sย tunelom Eugenia (plocha vรฝrubu 15 m2, celkovรก dฤบลพka 60โm).
Razenie sa realizovalo klasickรฝm spรดsobom โ vrtno-trhacรญmi prรกcami. Pracovalo sa 12 hodรญn denne, odลฅaลพba materiรกlu zย ฤelby sa vykonรกvala vลพdy po 17. hodine. Skanska BS mala na starosti vลtanie, nabรญjanie, odstrel, zaisลฅovanie profilu aย injektรกลพ. Dฤบลพka zรกberu bola vรคฤลกinou 5 m. Ako je zvykom vย celej ล kandinรกvii, aj tu sa robila systematickรก injektรกลพ predpolia, ktorej รบฤelom bolo minimalizovaลฅ prรญtoky vody. Zabezpeฤenie vyrazenรฉho profilu tunela sa realizovalo asi 30โm za ฤelbou.
Razenie รบnikovรฝch ciest, technickej stanice aย vetracieho tunela prebiehalo sรบฤasne sย razenรญm hlavnรฉho tunela 111 tak, aby boli efektรญvne vyuลพitรฉ vลกetky stroje aย zariadenia.
Vrtnรฉ prรกce aย usmerลovanie razenia
Vrtnรฉ prรกce sa vykonรกvali vrtnรฝmi vozmi Atlas Copco Rocket Boomer XL3C aย L2C (รบnikovรฉ cesty aย menลกie profily). Obidva vrtnรฉ vozy mali dva ovlรกdacie pulty, takลพe vย prรญpade potreby bolo moลพnรฉ urรฝchliลฅ vลtanie nasadenรญm dvoch operรกtorov (รบspora ฤasu na XL3C asi 20 %). Celรฝ tunel, ako aj ostatnรฉ priestory sa usmerลovali statickรฝm laserom vย kombinรกcii so systรฉmom Bever Control. Vrtnรฉ schรฉmy navrhnutรฉ vedรบcim trhacรญch prรกc spracovรกval geodet aย spolu sย trasou tunela ich nahrรกval do poฤรญtaฤa vrtnรฉho voza. Ten po znavigovanรญ podฤพa statickรฉho lasera vykreslil vrtnรบ schรฉmu na displej aย operรกtor vedel presnรบ polohu iย sklon vลกetkรฝch vrtov vย ฤelbe. Tento systรฉm zaruฤoval vysokรบ presnosลฅ razenia aย urรฝchฤพoval vลtanie ฤelby. Po stiahnutรญ dรกt zย poฤรญtaฤa vrtnรฉho voza bola moลพnรก spรคtnรก kontrola navลtanรฝch vrtov (ich skutoฤnรฉ rozmiestnenie aย sklon).
Trhacie prรกce
Trhacie prรกce sa realizovali pomocou emulznej trhaviny Titan 7000 dรกvkovanej ลกpeciรกlnou nabรญjaciou sรบpravou Titan SSE System (Site Sensitised Emulsion). Nabรญjanie spolu so zapojenรญm na odstrel asi 188 vrtov dฤบลพky 6โm trvalo ลกtyrom pracovnรญkom vย priemere okolo troch hodรญn. Nabรญjacia schรฉma, navrhnutรก vลพdy na konkrรฉtny รบsek tunela sย ohฤพadom na geolรณgiu, blรญzkosลฅ povrchu, resp. povrchovรฝch objektov aย tunela Eugenia โ aย teda na poลพiadavku hodnoty vibrรกciรญ, sa skladala vรคฤลกinou zo ลกtyroch ฤastรญ sย rozliฤnou mernou nรกloลพou (gramy trhaviny na metre vrtu).
Mernรก nรกloลพ sa pohybovala od 350 do 1ย 300โg/m emulznej trhaviny. Na 5-metrovรฝ zรกber sa priemerne spotrebovalo 800โkg emulznej trhaviny. Na roznet sa pouลพรญval systรฉm Nonel (ORICA – DYNO Nobel, neelektrickรฝ roznet). Zย dรดvodu znรญลพenia vibrรกciรญ na povrchu bolo potrebnรฉ optimalizovaลฅ poฤet ฤasovรฝch stupลov. Ten sa dosiahol kombinรกciou neelektrickรฝch rozbuลกiek Nonel LP aย SL konektorov (SL connection blocks). Kaลพdรก zo ลกtyroch ฤastรญ ฤelby sย rozliฤnou mernou nรกloลพou bola spojenรก do jednรฉho SL bloku. Tรฝm sa diverzifikoval roznet na poลพadovanรฝ poฤet ฤasovรฝch stupลov.
Meranie vibrรกciรญ
Vย priebehu razenia sa prรญsne kontrolovali hodnoty vibrรกciรญ, pretoลพe tunel prechรกdzal popod frekventovanรบ kriลพovatku, jestvujรบci tunel Eugenia (obe vย plnej prevรกdzke) aย nakoniec popod nemocnicu Karolinska. Kritรฉriรก hodnoty vibrรกciรญ boli najprรญsnejลกie pri prechรกdzanรญ popod nemocnicu. Vย jednej zย budov, ktorรก stรกla priamo nad razenรฝm tunelom, boli umiestnenรฉ prรญstroje veฤพmi citlivรฉ na vibrรกcie sย 24-hodinovou prevรกdzkou. Na toto pracovisko bolo potrebnรฉ poฤas celรฉho razenia telefonicky ohlasovaลฅ trhacie prรกce โ pribliลพnรฝ ฤas odstrelu 24 hodรญn dopredu aย presnรฝ ฤas odstrelu hodinu pred odstrelom.
Vลกetko si vyลพadovalo dรดslednรฉ plรกnovanie odstrelov, predovลกetkรฝm mernej nรกloลพe aย ฤasovania. Dรดraz sa tieลพ klรกdol na tvar ฤelby. Stred ฤelby musel mierne predchรกdzaลฅ obrys profilu tak, aby sa dodrลพal konkรกvny tvar ฤela razenia.
Na povrchu sa rozmiestnilo ลกesลฅ hlavnรฝch meracรญch bodov vย trase tunela โ pรคลฅ vย objektoch nemocnice Karolinska aย jeden vย podzemnej ฤistiฤke odpadovรฝch vรดd Eugeniamagasinet (vย tesnej blรญzkosti vetracieho tunela 171). Vย ฤase, keฤ bolo ฤelo razenia vย blรญzkosti tunela Eugenia, vibrรกcie sa merali aj tu. Pri plnej prevรกdzke bol limit vibrรกciรญ 60 mm. Ak vibrรกcie tento limit prekraฤovali, prevรกdzka vย tuneli sa musela poฤas odstrelu odstaviลฅ. Keฤลพe sa trhacie prรกce uskutoฤลovali na viacerรฝch pracoviskรกch (hฤบbenie rรฝh pre hฤบbenรฉ tunely, razenie tunela 111 aย povrchovรฉ odstrely na NL 12), vลกetky odstrely sa zlaฤovali do danรฝch ฤasovรฝch termรญnov, priฤom sa nesmelo odstreฤพovaลฅ na viacerรฝch miestach sรบฤasne. Premรกvku bolo moลพnรฉ odstaviลฅ maximรกlne na 30 minรบt.
Zaujรญmavรฉ bolo aj prerรกลพanie รบnikovรฝch ciest zย tunela 111 do tunela Eugenia. Kvรดli prestreleniu troch รบnikovรฝch ciest sa mohla prevรกdzka odstaviลฅ len vย dvoch termรญnoch vย noฤnรฝch hodinรกch. Poฤas noci bolo potrebnรฉ zapojiลฅ ฤelbu, odstreliลฅ aย vyลฅaลพiลฅ horninu, vyฤistiลฅ tunel Eugenia od horniny zย odstrelu aย skontrolovaลฅ jeho stav. Ak by prvรฝ odstrel nevytvoril dostatoฤnรฝ profil, neexistovala ลพiadna rezerva na prรญpadnรฉ pristreฤพovanie.
Vฤaka dรดslednรฉmu dodrลพiavaniu vลกetkรฝch opatrenรญ, plรกnovaniu vrtnรฝch schรฉm aย ฤasovania odstrelov, ako aj dodrลพaniu disciplรญny pri nabรญjanรญ sa podarilo neprekroฤiลฅ limit vibrรกciรญ 100 mm aย splniลฅ poลพiadavky poฤas odstavenia tunela Eugenia.
Prechod popod tunel Eugenia
Vย dฤบลพke 30 m delila dno tunela Eugenia aย strop razenรฉho tunela 111 len 70 cm ลพelezobetรณnovรก doska, ktorรก bola zabetรณnovanรก uลพ poฤas razenia tunela Eugenia. Cez tento รบsek sa muselo prejsลฅ bez toho, aby bola poruลกenรก betรณnovรก platลa aย pilรณty, na ktorรฝch doska stรกla. รloha sa podarila bez vรคฤลกรญch problรฉmov, priฤom doprava vย tuneli Eugenia bola odstavenรก len poฤas odstrelov.
ฤelba bola vย tomto รบseku rozdelenรก na pรคลฅ ฤastรญ. Najprv sa razila pilotnรก ฤasลฅ rozmerov asi 5 ร 5 m, zรกber 3 m, potom sa odstreฤพovali jednotlivรฉ ฤasti na zรกber 0,5 m.
Zaisลฅovanie vyrazenรฉho profilu tunela
Zaisลฅovanie profilu tunela sa realizovalo systematickรฝm svornรญkovanรญm maltovanรฝmi svornรญkmi sย platniฤkou dฤบลพky 4 m (predovลกetkรฝm vย strope, priฤom zaisลฅovacia schรฉma bola dopredu urฤenรก geolรณgom), doplลujรบcim svornรญkovanรญm maltovanรฝmi svornรญkmi bez platniฤky dฤบลพky 3 m (predovลกetkรฝm na bokoch tunela, konkrรฉtne umiestnenie svornรญkov urฤil geolรณg na mieste) aย striekanรฝm drรดtikobetรณnom C 35/45 (oceฤพovรฉ vlรกkna dlhรฉ 35 mm, 60 kg/m3) aย hrubรฉ 50 mm.
Vฤaka dobrรฝm geologickรฝm podmienkam bolo moลพnรฉ zaisลฅovaลฅ profil razenia aลพ pribliลพne 30 m za ฤelom razenia. Tรกto skutoฤnosลฅ vรฝrazne urรฝchฤพovala prรกce, keฤลพe sa naprรญklad poฤas nabรญjania ฤelby dali vลtaลฅ svornรญky, poฤas vลtania ฤelby osรกdzaลฅ svornรญky aย pod. Vรฝraznรฝm pomocnรญkom pri tรฝchto prรกcach bolo strojovรฉ vybavenie. Vลtanie svornรญkov sa realizovalo vrtnรฝm vozom Atlas Copco Rocket Boomer XL3C, resp. vย menลกรญch profiloch L2C.
Na samotnรฉ osรกdzanie bola kย dispozรญcii vysokozdviลพnรก ploลกina AMV na podvozku Mercedes. Jej vรฝhodou bol veฤพkรฝ pracovnรฝ kรดลก, vรฝbornรก manipulรกcia aย predovลกetkรฝm diaฤพkovรฉ ovlรกdanie, ktorรฝm sa dal riadiลฅ podvozok zย koลกa ploลกiny. Osobitnรฝ pracovnรญk, ktorรฝ by obsluhoval ploลกinu, teda nebol potrebnรฝ. Malta sa vyrรกbala vย maltovom ฤerpadle Atlas Copco, ktorรฉ bolo stabilne osadenรฉ na valnรญku nรกkladnรฉho auta Volvo. Svornรญkovacie prรกce vykonรกvali traja pracovnรญci โ dvaja vย koลกi osรกdzali svornรญky aย jeden obsluhoval maltovacie ฤerpadlo.
Na nanรกลกanie striekanรฉho betรณnu sa pouลพรญvala sรบprava na striekanรฝ betรณn sย manipulรกtorom dรฝzy znaฤky Meyco Potenza. Tento stroj ukรกzal svoju spoฤพahlivosลฅ, keฤ poฤas celรฉho razenia (11 mesiacov) nezaznamenal jedinรบ vรกลพnu poruchu okrem vรฝmeny spotrebnรฝch ฤastรญ (hadice aย pod.).
Systematickรก injektรกลพ
Vย ลกkandinรกvskych krajinรกch je systematickรก injektรกลพ beลพnou praxou. Na rozdiel od strednej Eurรณpy, kde sa injektรกลพ predpolia pouลพรญva predovลกetkรฝm na stabilizรกciu horniny vย predpolรญ, vย ล kandinรกvii slรบลพi ako ochrana proti prรญtokom vody.
Injektรกลพne vrty sa robili po celom obvode profilu tunela na dฤบลพku 21 m. Priemernรฝ poฤet vรฝvrtov bol 23. Prekrytie injektรกลพnych vรฝvrtov bolo 7 m, t. j. injektรกลพ sa pri 5 m zรกberoch realizovala kaลพdรฝ tretรญ zรกber. Na vลtanie sa pouลพil vrtnรฝ voz XL3C, navigovanรฝ systรฉmom Bever Control. Kvalita aย presnosลฅ vลtania sa kontrolovala po kaลพdej injektรกลพi. Presnosลฅ vลtania bolo veฤพmi dรดleลพitรฉ dodrลพiavaลฅ predovลกetkรฝm vย blรญzkosti objektov na povrchu aย blรญzko tunela Eugenia.
Vykonรกvala sa kontrola vรฝstupu (log file) zย vrtnรฉho voza aย ลกpeciรกlna kontrola priamosti vรฝvrtov. Vย priebehu kaลพdej tretej injektรกลพe bolo nutnรฉ pred zainjektovanรญm osadiลฅ do vรฝvrtov ลกpeciรกlnu sondu, ktorรก vyhodnocovala priamosลฅ vรฝvrtov. Vรฝvrty nesmeli smerovo kolรญsaลฅ viac neลพ ยฑ2 % zย dฤบลพky vรฝvrtu. Na injektรกลพ sa pouลพil cement Cementa INJ 30 aย celkovo sa na zainjektovanie hlavnรฉho tunela pouลพilo 130 t cementu.
Podmienkou bolo utesniลฅ tunel injektรกลพou, aby prรญtoky vody nepresiahli 4 l/sย zo 100โm tunela. Meranie tohto ukazovateฤพa sa realizovalo tak, ลพe kaลพdรฝch 100 m sa zabetรณnovala aย zainjektovala stena (kolmรก na os tunela) vย poฤve tunela. Po dokonฤenรญ razenia 100 m รบseku sa pravidelne (raz tรฝลพdenne) cez tรบto stenu meral prietok vody. Na dvoch miestach sย najmenลกรญm nadloลพรญm limit nebol splnenรฝ, preto sa musela realizovaลฅ post-injektรกลพ (post-grouting). Po ukonฤenรญ razenia bol limit dodrลพanรฝ po celej dฤบลพke tunela iย ostatnรฝch razenรฝch objektov.
Zรกver
Razenie tunelov vย ล kandinรกvii bolo pre spoloฤnosลฅ Skanska BS zaujรญmavou skรบsenosลฅou. Systรฉm razenia je oproti systรฉmu vย strednej Eurรณpe odliลกnรฝ. Obdiv si zasluhuje predovลกetkรฝm absolรบtna mechanizรกcia aย optimalizรกcia vyยญuลพitia strojovรฉho zariadenia. Na druhej strane si slovenskรญ tunelรกri vฤaka svojej univerzรกlnosti vyslรบลพili dรดveru aย uznanie ลกvรฉdskych kolegov โ vลtaฤ totiลพ mohol injektovaลฅ, nabรญjaลฅ ฤi osรกdzaลฅ svornรญky, striekaฤ obsluhoval aj injektรกลพnu sรบpravu alebo nabรญjal aย podobne.
Vฤaka kvalite aย rรฝchlosti odvedenej prรกce bol tunel oproti harmonogramu vyrazenรฝ sย dvojmesaฤnรฝm predstihom bez akรฝchkoฤพvek reklamรกciรญ na kvalitu prรกc aย bez jedinรฉho pracovnรฉho รบrazu.
Ing.ย Peter Baluลกรญk
Foto: Skanska, Vรคgverket
Peter Baluลกรญk pracuje ako projektovรฝ manaลพรฉr vย spoloฤnosti Skanska BS, a. s., Prievidza.ย
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby.