Nové zákony ovplyvnia trh so zatepľovaním

Stavebný trh na Slovensku ovplyvňuje európska legislatíva, pričom hybným motorom celého procesu súvisiaceho so zatepľovaním alebo so zmenou tepelnej ochrany budov je požiadavka na implementáciu smernice 2010/31/EÚ, prepracovaného znenia smernice 2002/91/ES. V prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov je požiadavka na ďalšie sprísnenie požiadaviek na vlastnosti stavebných konštrukcií a systémov, pretože zásadným cieľom po roku 2020 je stavať všetky nové budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Stavebné konštrukcie a technické systémy
Pre verejné budovy začne platiť uvedená podmienka už skôr – po 31. 12. 2018. Samozrejme, túto požiadavku by mali spĺňať aj významne obnovené budovy, pokiaľ to bude technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľné.

Pri rozdelení budovy na stavebné konštrukcie a technické systémy sa treba v prvom rade zaoberať tepelnoizolačnými vlastnosťami stavebných konštrukcií. V tomto smere sa uskutočnil prvý krok, ktorým je revízia tepelnotechnickej normy STN 730540, časť 2 – Funkčné požiadavky. Je v platnosti od 1. júla 2012, pričom jej účinnosť je od 1. 1. 2013. V tomto termíne nadobúda účinnosť aj 3. časť normy – Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov. V súvislosti so zatepľovaním obvodových plášťov bude od 1. 1. 2013 platiť aj nová norma č. 73 2902, ktorá sa bude týkať požiadaviek na kotvenie kontaktných tepelnoizolačných systémov (ETICS).

Nový zákon o energetickej hospodárnosti budov
Od 1. 1. 2013 by mala nadobudnúť účinnosť novela zákona o energetickej hospodárnosti budov a nová vyhláška súvisiaca s energetickou certifikáciou budov. Vyhláška by nemala obsahovať požiadavky, ktoré súvisia s tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií budov, pretože všetky zmeny boli zavedené technickou normou, a vyhláška by teda mala odkazovať na novú normu STN 73 0540-2 z roku 2012.

Revízia sa týka aj ďalších dvoch zákonov, a to zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) a zákona č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Okrem rôznych procesných zmien a podmienok financovania obsahuje aj sprísňujúce požiadavky na potrebu tepla na vykurovanie tak, aby mohla byť ponúknutá dotácia alebo úver zo ŠFRB. Ide o legislatívny proces, ktorý súvisí s vlastnosťami stavebných konštrukcií, ako aj s  energetickými požiadavkami, a teda aj s podmienkami pre financovanie.

Stavebné výrobky
Od 1. júla 2013 by okrem nového nariadenia o stavebných výrobkoch mali súčasne platiť aj nový zákon o stavebných výrobkoch a nová vyhláška určujúca skupiny výrobkov pri preukazovaní zhody. Mení sa celý proces, terminológia, technické osvedčenia, preukazovanie zhody, ale aj názov ústredného orgánu sídliaceho v Bruseli. Budú platiť úplne nové názvy v angličtine, ktoré musíme prijať aj v slovenčine. Všetky pojmy budú obsiahnuté v nariadeniach a bude sa s nimi narábať v samotnom zákone. Vydané dokumenty preukázania zhody vydané pred termínom účinnosti nových právnych predpisov budú platiť do termínu stanoveného v dokumente.

Projektanti a zhotovovatelia
Podľa tepelnotechnickej normy by mala byť spracovaná celá projektová dokumentácia zhotovovania, pričom všetky budovy, ktoré sa odovzdajú po 31. 12. 2012, budú musieť splniť podmienky obsiahnuté v novelizovanom zákone č. 555 z roku 2005.

Tieto podmienky sú obsiahnuté aj v  zákone platnom v súčasnosti, len v novele zákona budú jednoznačnejšie sformulované. V zákone 555/2005 Z. z. v § 4 ods. 3 bolo napríklad uvedené, že v projektovej dokumentácii na stavebné povolenie musí projektant preukázať predpoklad splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Keďže ide o projektanta, bolo jasné, že ide o projektové hodnotenie, ktoré bolo vo vyhláške definované.

20+20+20
V novom zákone ide aj o vytvorenie podmienok pre ambiciózny cieľ na zníženie celkovej spotreby energie do roku 2020 vyjadrený číslami 20 + 20 + 20, čo znamená znížiť spotrebu celkovej energie o 20 %, znížiť rozsah emisií skleníkových plynov o 20 % a zabezpečiť 20 %-ný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Treba si uvedomiť, že tento zákon nie je proti nám a neobsahuje len povinnosti. Je o tom, že je zbytočné míňať energiu, za ktorú by sme museli zbytočne veľa platiť.

Kontrola energetických certifikátov
Pokiaľ ide o certifikáty, pre Slovensko neexistujú výnimky, je len určitý proces, ktorý sa načrtáva v národnom pláne. Z plánu vyplývajú úlohy, ktoré si dáva štát a ktoré sa prenášajú na jednotlivé osoby činné vo výstavbe, ale aj na pracovníkov štátnych orgánov. Členský štát má možnosť poveriť určitú inštitúciu vykonávaním kontroly energetických certifikátov a stanoviť  počet kontrolovaných energetických certifikátov náhodným výberom. Kontrola energetických certifikátov by sa mala uskutočniť na troch úrovniach. Pri kontrole je nutné, aby informáciu o vstupných údajoch a čiastkových, ako aj celkových výsledkoch podávala odborne spôsobilá osoba.

Prvá úroveň – kontrola certifikátu je v rámci nej povinná. Treba doriešiť otázku, či sa bude vykonávať automatická kontrola všetkých energetických certifikátov alebo sa náhodne vyberie určité množstvo certifikátov, pri ktorých sa skontrolujú vstupné údaje.

Druhá úroveň – uskutoční sa náhodným výberom energetických certifikátov na podrobné preverenie čiastkových a celkových výsledkov. Je to kontrola výpočtu vrátane vstupných údajov.

Tretia úroveň – bude treba vykonávať určité percento kontrol náhodným výberom, v rámci ktorých sa vykoná kontrola energetických certifikátov vrátane návštevy príslušnej budovy v procese energetickej certifikácie. Vstupné údaje sa budú konfrontovať so zisteniami, na základe ktorých bol vydaný energetický certifikát.
V tepelnotechnickej norme sa uvádzajú tri úrovne požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov. Tieto požiadavky budú záväzné pre nízkoenergetické budovy od 1. 1. 2013. Tepelnotechnickou normou sa zavádzajú požiadavky na stavebné konštrukcie a budovy, ktoré budú  platiť po 31. 12. 2015 na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby, a takisto sa uvádzajú požiadavky, ktoré budú  platné po 31. 12. 2020.

Slabé miesta
Kvalita energetických certifikátov – ich cieľom je zodpovedný výkon ako aj návrh vhodných opatrení, ktoré môžu viesť k ďalšiemu zníženiu spotreby energie. Súčasťou energetického certifikátu sú aj opatrenia, ktoré sa týkajú stavebných konštrukcií a technických systémov, ale aj riadenia procesov pri užívaní budovy. Energetická certifikácia budovy neznamená len vystavenie certifikátu, ale je to kompletný proces od prehliadky budovy cez spracovanie výpočtov s použitím správnych vstupných údajov až po návrh opatrení.
Kvalita stavieb je rozhodujúca pri všetkých úrovniach výstavby. Dôležité je dodržiavanie predpisov, ktoré by nám mali pomáhať pri výstavbe. Hraničné hodnoty klimatických podmienok sa nevyskytujú vždy, ale počas užívania budovy sa môžu objaviť. Niekedy môže nastať situácia, dôsledkom ktorej môže dôjsť ku havárii.
Projektovanie – pri ňom je dôležité poznať predpisy a vlastnosti stavebných výrobkov. Kľúčové je zabudovanie stavebných výrobkov pri zohľadnení ich vlastností a ich uplatnenie na správnom mieste. Dôležité je zohľadniť všetky podmienky – nielen zaťaženie, ale aj klimatické podmienky, spôsob užívania a pod.

Najmenej problémov sa vyskytuje v kvalite výrobkov, ak sa na trh dodávajú výrobky s deklarovanými vlastnosťami zodpovedajúcimi výsledkom procesu preukazovania zhody.

Perspektíva
Na Slovensku je zateplených asi 40 % budov, pričom dominuje bytový fond. Bolo by dobré, keby sa v nasledujúcich rokoch uskutočňovala významná obnova tak, že by sa zateplili strechy, čím by sa odstránilo zatekanie a problémy s ním súvisiace, vymenili sa otvorové výplne predtým, než sa zateplí obvodový plášť budovy a zároveň by sa zmenili aj tepelnotechnické vlastnosti všetkých vnútorných stavebných konštrukcií, ktoré sú medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi. Dôležité je, aby sa vykonalo vyváženie systému vykurovania, ako aj regulácia v zásobovaní teplom. Bez toho sa nezabezpečí šetrenie energiou, ale len zvyšovanie teploty vo vnútornom prostredí budov.

Mrzí ma, že bohatá paleta fasádnych farieb, ktorá je v súčasnosti k dispozícii, sa úplne nevyužíva na skrášlenie budov a sídlisk. Mestá a obce si stále nezobrali za svoje riadenie tohto procesu tak, aby sa obnova budov využila na skrášlenie  centier miest a obcí, ale aj sídliskových zástavieb. Zle použité farby môžu byť aj príčinou vzniku nedostatkov. Apelujem na všetkých odborníkov v oblasti stavebného dozoru, aby kládli dôraz na zabezpečenie kvality a správnosti zhotovovania detailov. To platí aj pre projektantov, aby príprava projektovej dokumentácie bola platformou kvalitného zhotovovania stavieb.

prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Foto: Dano Veselský

Autorka je riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., a predsedníčka Združenia pre zatepľovanie budov.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.