
Nový stavebný zákon vstupuje do platnosti: Posilní sa aj kontrola kvality stavebných výrobkov?
Od 1. apríla 2025 vstupuje do platnosti nový stavebný zákon, od ktorého sa očakáva zrýchlenie povoľovacích procesov a výstavby. Otázkou však zostáva, či toto zrýchlenie neprinesie riziká spojené s kvalitou stavebných prác a použitých materiálov.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Na kvalitu stavieb počas projektovania, realizácie a následného užívania dohliada podľa zákona štátny stavebný dohľad, ktorý vykonávajú stavební inšpektori. Tí kontrolujú, či:
- stavebné práce vykonávajú oprávnené osoby,
- stavba prebieha podľa schváleného projektu,
- sú použité vhodné stavebné výrobky.
Ak vznikne podozrenie, že bol použitý nevhodný stavebný materiál, stavebný inšpektor môže nariadiť odobranie vzorky na kontrolnú skúšku alebo znalecký posudok. Náklady na tieto opatrenia musí uhradiť ten, kto chybný materiál použil alebo ho zabudoval do stavby nesprávnym spôsobom.
V prípade neplnenia nariadených opatrení hrozí pokuta, po novom až do výšky 15-tisíc eur. Pri veľkých stavbách to však nemusí byť dostatočne odstrašujúce. Pomôcť by mohla aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Pri kontrole kvality stavebných výrobkov zohráva dôležitú úlohu. Odoberať vzorky však môže iba z obchodnej siete alebo od výrobcu, nie priamo na stavbe, čo komplikuje kontrolu dovozových materiálov.
Podľa Marcely Kubů z Asociácie výrobcov minerálnych izolácií, sa na slovenskom trhu vyskytuje mnoho neznačkových tepelných izolácií, ktoré sú síce lacné, no ich kvalita a podpora zo strany výrobcu sú minimálne: „Zabudovanie nevhodnej izolácie môže spôsobiť, že zateplenie nebude dlhodobo funkčné. Zákazníci sa nemajú na koho obrátiť a riešenie sporov je zdĺhavé.“
Potrebujeme silnejšie kontrolné mechanizmy
Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov preto spotrebiteľom odporúča, aby sa nerozhodovali len na základe ceny: „Pri výbere stavebných materiálov sa oplatí priplatiť za overenú kvalitu. Etablované značky na trhu majú históriu a zákazník si môže overiť ich referencie. V prípade lacných, neznačkových výrobkov riskujeme, že môžu byť napríklad aj zdravotne rizikové alebo dokonca, ak nespĺňajú technické normy, aj nebezpečné.“
Ako doplnila, kľúčové sú však aj kontrolné a trhové mechanizmy štátu, ktoré nekvalitné výrobky v prvom kroku na trh vôbec nepustia, v druhom kroku na trhu rýchlo identifikujú a zároveň dokážu efektívne pomôcť a odškodniť aj spotrebiteľov, ktorých takýto dodávatelia zaviedli či dokonca ohrozili. Nestačí posilniť iba právomoci, ale aj kapacity SOI a stavebných inšpektorov, aby sa kontroly vykonávali dôsledne a spotrebitelia mali prístup k spoľahlivým informáciám.
„Slovenský právny poriadok obsahuje zákon o stavebných výrobkoch, ktorý nadväzuje na stavebný zákon. Mohol by posilniť kontrolné mechanizmy na stavebnom trhu, ale problém dovozu a predaja nekvalitných výrobkov zostáva aj v ňom dlhodobo mimo záujmu zákonodarcu o riešenie. Zmena tohto zákona by však mohla priniesť rozšírenie právomocí a kapacít SOI tak, aby bolo možné efektívne eliminovať nepoctivých výrobcov a dodávateľov nekvalitných materiálov,“ dodala Marcela Kubů.
Zdroj: AVMI